Na juhu Slovenska nacionalizmus medzi obyvateľmi drieme

Predseda Progresívneho Slovenska M. Šimečka verejne navrhol zrušiť Benešove dekréty. Akú historickú úlohu zohral tento právny akt?

Zjednodušene povedané, sú to Benešom podpísané právne normy vydané počas druhej svetovej vojny v exile, poprípade krátko po obnovení Československa, teda v čase, keď ešte neboli z pochopiteľných príčin kreované zodpovedajúce zákonodarné orgány. Dočasné národné zhromaždenie ich síce neskôr spätne ratifikovalo, predsa len sa už navždy spájajú s menom prvého povojnového prezidenta. Zasahujú do viacerých oblastí, dodnes však azda najviac rezonujú najmä tie týkajúce sa povojnového vyrovnania s Nemcami či Maďarmi.

Pre Slovákov i Čechov je otázka rušenia Benešových dekrétov veľmi citlivá. Nie je nebezpečné, aby politici otvárali tieto už históriou prežité rozhodnutia?

Osobne si myslím, že otvárať túto tému je aj dnes potrebné, nie však primárne na politickej úrovni. V prvom rade by mali zostať predmetom skúmania historikov, poprípade by sa mali rozoberať z pohľadu dejín práva. Boli produktom doby a tak ich treba i brať. Iste je z historického hľadiska dôležité poukázať na ich prípadné nedostatky, ale ich zásadné prehodnotenie a nebodaj zrušenie si dnes nedokážem predstaviť. Otvorila by sa tým pomyselná Pandorina skrinka, čo by mohlo mať v mnohých prípadoch nedozerné následky.

Čo podľa vás tým M. Šimečka sledoval?

Nielen podľa mojej mienky je jasné, že jeho strana sa v téme angažuje primárne s vidinou získania voličských hlasov u obyvateľov na slovenskom juhu. Týmto však jej predstavitelia dali, či už chtiac-nechtiac, pomyselnú zbraň do rúk vypätého nacionalizmu, ktorý v časti obyvateľov južného Slovenska dodnes nesporne drieme. Otvorením takej citlivej témy na politickej úrovni sa tak na povrch môže opäť dostať dnes už azda prekonaný národnostný problém, v čom tkvie ďalšie nebezpečenstvo aktivity Progresívneho Slovenska v tejto oblasti.

Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: archív