AKO BOLO, ČO BOLO
Potkania vojna, ázijská kuchyňa a ochranári
Peter VALO
Na Teherán, hlavné mesto Iránu, už niekoľko rokov útočia obrovské potkany. Chemické jedy nezabrali. Nepomohol ani útok rádioaktívnymi látkami. Po ich nasadení sa zdalo, že potkany ešte viac zmutovali. Univerzitný profesor Ismail Kahram povedal, že sú: „omnoho väčšie než kedykoľvek predtým. Zo stogramových jedincov sú zrazu päťkilové monštrá. Normálne takáto evolúcia trvá milióny rokov, ale v Teheráne sa to stalo behom niekoľkých rokov“. Všežravé megapotkany dorastajú do dĺžky jedného metra a majú dva a pol centimetrové predné zuby.
Útočia najmä v noci. Nuž nečudo, že sa stali postrachom mesta. Mestská rada poslala do ulíc ostreľovačov s infračervenými zameriavačmi.
Megapotkany uvideli aj obyvatelia newyorského Bronxu. V tlači sa objavili správy, že aj istý brooklynský činžiak dlhodobo zápasí s ich nájazdmi. Potkaniská nemajú prirodzeného nepriateľa. Mačky sa ich boja. Obyvatelia radšej nevychádzajú po zotmení z domov. Hovorí sa, že sú to potkany, ktoré ľudia chovali ako domácich miláčikov. Ich dovoz do USA vraj zakázali v roku 2003, keď údajne spôsobili hromadné ochorenie na kiahne.
Napätie vo svete stúpa. Nie je vylúčené, že sa v USA objaví správa, že megapotkany nasadili teroristi z Iránu a Teherán zareaguje, že potkany sú dielom americkej imperiálnej politiky. Nemeckí filmári kedysi natočili Vojnu volov, prečo by raz nevznikol televízny seriál Vojna potkanov. Vzrastajúce napätie medzi USA a Iránom by však mohli rozptýliť správy, že megapotkany šarapatia aj vo Veľkej Británii a v Juhoafrickej republike. Po ich útoku zomrela v jednom z afrických slamov trojročná Lunathi Dwadwaová. Matka ju našla s vylúpenými očami a obžratou tváričkou. Ďalšie dieťa zabil potkan v okrese Soweto neďaleko Johannesburgu. Obeťou útoku megapotkana bola aj sedemdesiatsedemročná dôchodkyňa, ktorej hlodavec zožral polovicu tváre.
Nuž, kde sa tu vzali tieto monštrá? Pochádzajú z predajní drobnochovateľov? Sú dielom genetických laboratórií alebo naozaj zmutovali pôsobením priemyselných odpadov a žiarenia? To je otázka pre odborníkov. Otcovia postihnutých miest musia riešiť otázku ako na nich a čo s nimi? V Iráne postrieľané potkany pália. Situácia by sa mohla zmeniť, keby ich ponúkli do Vietnamu, kde patrí potkanie mäso medzi delikatesy. V tomto roku ho majú nedostatok, pretože v Kambodži, odkiaľ ho dovážajú, boli veľké záplavy, ktoré vyhubili aj potkany. Dovoz z Iránu by iste potešil miestnych gurmánov.
Vojna s potkanmi má už svojich hrdinov. Vo Veľkej Británii sa preslávil farmár Brian Watson. Palicou zabil potkana, ktorý od ňufáka po koniec chvosta meral 135 cm. Ďalší Angličan z Bradfordu strelil megapotkana do hlavy. V USA sa stal hrdinom dňa údržbár Jose Rivera, ktorý napichol potkaniu obludu na vidly. Jose Rivera mal šťastie, že to urobil v Amerike a nie u nás. Keby ho pri takomto čine pristihli naši ochrancovia lykožrútov, premnožených medveďov, vlkov a kormoránov, celkom určite by na neho podali trestné oznámenie a oslavovaný Američan by mal problémy so zákonom. A nedaj Boh, že by niekto z ochranárov náhodou uvidel megapotkana v miestach, kde sme si naplánovali stavbu nejakého úseku diaľnice. Okamžite by napísal na Európsku úniu správu, že chceme zničiť teritórium „vzácneho hlodavca“. Ak by sa dostala na stôl kompetentného referenta, tak by nám stavbu okamžite zastavil. A prečo nie? Potkan je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. Veď práve jeho predkovia do ľudských obydlí roznášali vši infikované baktériou Yersinia pestis, ktoré sa zapísali do dejín ako morové epidémie.