Päť olympijských štartov s piatimi cennými kovmi
Vladimír MEZENCEV ‒ Foto: Slovenská kanoistika
O takých športových osobnostiach sa píšu najslávnejšie kapitoly dejín celého slovenského športu. Jednoducho takýchto športových velikánov na celej našej planéte nie je až tak veľa. Veď Michal MARTIKÁN z Liptovského Mikuláša sa stal držiteľom zlatej olympijskej medaily vo vodnom slalome už v roku 1996 v Atlante presne 27. júla, keď mal iba 17 rokov 2 mesiace a 9 dní. Stal sa tak zároveň najmladším mužským medailistom celých atlantských hier.
Vtedy sa aj začala formovať jeho bohatá a cenná zbierka olympijských kovov, ktorá pozostáva z piatich medailí – po dvoch zlatých a strieborných a bronzovej. Len pre zaujímavosť – medzi ziskom prvej a poslednej uplynulo úctyhodných šestnásť (!) rokov a za ten čas pretieklo riekou Váh obrovské množstvo vody. Možno ešte zaujímavejšie a cennejšie je to, že Martikán aj vo veku štyridsiatich šiestich rokov stále patrí medzi svetovú extratriedu. Aj keď to nedáva najavo, vždy ho trochu vytočí otázka novinárov – kedy sa chystá odísť do športového dôchodku. Jednoducho sa nechystá a už sa teší na budúcoročnú sezónu, veď podľa jeho slov je vodný slalom najkrajšie športové odvetvie a zatiaľ nemá nijaký dôvod, aby sa mu prestal venovať.
■ NÁVRATY V ČASE
Vráťme sa však ešte do olympijskej Atlanty, kde po prvýkrát vďaka nemu slovenská zástava vystúpila na olympijský stožiar, a pritom zaznela naša štátna hymna. Pokiaľ by niekto chcel zrátať všetky Martikánove medaily z olympiád, zo svetových a z európskych šampionátov a zo seriálov svetových pohárov, tak by mu to trvalo dlho a odporučili by mu použiť na to kalkulačku. Na majstrovstvách sveta sa po prvýkrát predstavil v roku 1995 v Anglicku a zatiaľ naposledy v septembri v Austrálii, teda preteká na nich celé tri desaťročia. Ďalší svetový unikát vytvoril v roku 1997 v Brazílii, kde sa stal najmladším svetovým šampiónom.
Jeho bilancia z týchto podujatí je 23 medailí, z toho 14 zlatých. Podobnú kolekciu získal na európskych majstrovstvách – 14 zlatých, 5 strieborných a 2 bronzové. Všetky boli z dvoch disciplín – individuálnych súťaží v kanoe jednotlivcov a v hliadkach 3 x C1. Okrem toho mu patrí päť absolútnych prvenstiev v seriáloch Svetového pohára a víťazstiev v jednotlivých pretekoch dosiahol vyše dvadsať. Pritom septembrové majstrovstvá sveta na piatom kontinente boli v jeho prípade vôbec prvé, z ktorých sa vrátil bez cenného kovu, aj keď si vybojoval účasť vo finále. V individuálnej súťaži obsadil 10. miesto a ako člen hliadky sa podieľal na zisku 9. miesta. Bez medaily sa po prvýkrát z MS vrátil domov nielen on, ale aj celý reprezentačný tím SR.
V každom prípade si Mišo Martikán zasluhuje veľké slová chvály a uznania. Viac a väčšie, než sa mu ušli po zisku druhého olympijského zlata v roku 2008 z Pekingu a v poradí už štvrtej medaily. Veď iba veľmi úzky okruh rodinných príslušníkov a priateľov vie, že pred časom ako onkologický pacient absolvoval v Nemecku náročnú operáciu, ale našťastie, ako vidieť z jeho výsledkov, je v poriadku. Na pravidelné kontroly chodí do Košíc a tu máme možnosť s ním stráviť niekoľko zaujímavých chvíľ.
■ V CENTRE ZÁUJMU
Jediný Slovák v našich športových dejinách, ktorý štartoval na piatich olympiádach a na každej z nich vybojoval medailu, si napriek svojej skromnosti užil dosť svetskej pozornosti a slávy. Štyrikrát ho vyhlásili za Športovca roka (1996, 1997, 2006, 2007). V roku 2008 počas dvojdňovej návštevy kráľovnej Spojeného kráľovstva Alžbety II. na Slovensku bol medzi tými významnými osobnosťami, s ktorými panovníčka strávila niekoľko nezabudnuteľných chvíľ. Stal sa aj laureátom Siene slávy športov na divokej vode v americkom Bretton Woodse v roku 2010 a o tri roky neskôr z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. stupňa. Na olympijských hrách 2024 v Paríži sa zúčastnil ako ich čestný hosť, keď sa mu neušla nominácia ako aktívneho pretekára.
■ OD VODY NEODCHÁDZA
Ani po návrate od protinožcov sa v živote tejto už legendy nič nemení. Mišo Martikán napriek svojím zásluhám musí v rôznych nominačných pretekoch dokazovať, že stále patrí do najužšieho reprezentačného výberu, čo ho síce stojí nemálo síl, ale jeho výkony potvrdzujú, že ich, našťastie, stále má dosť. Niekoľkokrát už dal najavo, že trénerská práca ho až natoľko neláka, aj keď už má s ňou aj medzinárodné skúsenosti. Pred OH 2020 v Tokiu sa podieľal na príprave jednej rakúskej reprezentantky. Niektorí z početného tábora jeho fanúšikov veria, že ho uvidia dokonca na OH 2028 v Los Angeles.
Otca dvoch už dospelých dcér, ktoré v žiackom a dorasteneckom veku žali úspechy ako umelecké gymnastky, v každom prípade čaká kariéra v športovej diplomacii. Martikán je už istý čas aj členom komisie športovcov Európskej kanoistickej asociácie (ECA) a teraz sa stal aj jedným z ôsmich členov komisie športovcov Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) až do roka 2029. Podľa jeho vyjadrenia určite v nej nebude iba do počtu, sám sa chce aktívne podieľať na presadení mnohých zmien…
