Prehliadka tvorivosti plná podnetov a nových nápadov

Zhováral sa Ľubomír PAJTINKA ‒ Foto: Monika DOLŇANOVÁ

  V polovici októbra sa v centre Horehronia v Brezne uskutočnil už 56. ročník najstaršieho slovenského pedagogického podujatia Chalupkovo Brezno. Toto podujatie má jedinečných charakter a nikde v Európe či vo svete jeho obdobu nenájdete. Dušou a kľúčovým programovým a organizačným pilierom tohto podujatia je dlhé roky Mgr. Melánia DUBÍNYOVÁ.

Prvýkrát som ju stretol začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia práve na tomto najväčšom pedagogickom podujatí umeleckej tvorivosti učiteľov u nás. V tom čase učila v materskej škole tejto horehronskej metropoly a očarovala poroty svojím umeleckým prednesom. Časom sa stala nielen metodičkou pre predškolskú výchovu, ale aj porotkyňou na prehliadke umeleckej tvorivosti učiteľov. Vedela so zaujatím rozprávať o prednese, o básňach, citovo obohacovala poslucháčov a obdivovateľov. Donedávna pracovala ako školská inšpektorka pre materské školy v Školskom inšpekčnom centre v Banskej Bystrici.  V súčasnosti stále pracuje s umením a obohacuje ním nielen Brezno a jeho okolie, ale aj svojich zverencov, ktorým sa venuje v príprave na umelecké súťaže a prehliadky.

• Ako sa vydaril tento ročník Chalupkovho Brezna, ste spokojná?

Chalupkovo Brezno má v kultúrnej histórii Slovenska už svoje pevné miesto. Podujatie, ktoré prepája minulosť so súčasnosťou, prezentuje talent, odvahu a tvorivosť, každým rokom prekvitá a rastie na kvalite. Potvrdil to aj tento ročník, plný nových nápadov a inšpirácie. Máme už mnohé spätné väzby od účastníkov, ktorí ocenili nielen vysokú odbornú úroveň, ale aj ľudskosť našich porotcov, čo dáva predpoklad ďalšieho posunu účastníkov.

V ponuke programu sme sa snažili zohľadniť aj minulosť nášho mesta, ktoré vytvára zázemie pre toto vzácne podujatie, a vždy sa snažíme reagovať aj na aktuálne témy v školstve. Tých je veľmi veľa, a preto aj osobnosti, ktoré sú našou súčasťou, sú podporou týchto náročných procesov. Tento ročník bol azda najsilnejší v spolupráci, rešpekte a vzájomnej dôvere celého organizačného výboru, ktorý pracoval najlepšie, ako mohol. Roky spolupráce sa prejavili v porozumení, čo dopomohlo k bezproblémovom priebehu podujatia. Veľmi ma teší  záujem,  aktívny vstup, pomoc a spolupráca všetkých typov škôl na území mesta.

Čerešničkou na torte za odmenu všetkým, bolo vystúpenie pána Petra Lipu. Všetci vieme, že je hudobnou džezovou legendou, mňa však okrem toho najviac oslovila jeho človečina, pokora, skromnosť a úcta ku každému. Vďaka jeho veľkorysosti prijal naše pozvanie a odohral poctivý, profesionálny a láskavý koncert. Aj vďaka nemu sa Chalupkovo Brezno stáva hodnotovým podujatím. Myslím, že to bol jeden z najvydarenejších ročníkov.

• Predstavte v krátkosti rozmanitosť podujatia pre tých, ktorí ho bližšie nepoznajú.

Podujatie bolo opäť bohaté na zaujímavé aktivity. Hlavným usporiadateľom bolo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Mesto Brezno. Prinieslo bohaté vzdelávacie aktivity, workshopy z oblastí pedagogickej praxe, ale aj program pre verejnosť, tvorivé dielne a zážitkové učenie.

Tento rok sme sa usilovali podporiť najmä duševné zdravie, kritické myslenie a tvorivosť. Inšpiratívne boli stretnutia v Centre voľného času s akademickými sochármi Viliamom a Marcelou Loviškovcami a ich dcérou Leou v Horehronskom múzeu či na gymnáziu so spisovateľmi – redaktorom a dramaturgom Marcelom Pálešom, múzejníčkou, bibliografkou a editorkou Jankou Borguľovou, Petrom Papšom, Valentínom Šefčíkom, Jánom Pochaničom, Petrom Mišákom a v neposlednom rade s rodákom z Brezna, vysokoškolským pedagógom, publicistom a mediálnym odborníkom Samuelom Brečkom. V synagóge sa konala vernisáž výstavy fotografií Zlatice Masárovej. Vlani v súťažnej kategórii výtvarná tvorba za svoju prezentáciu získala zlaté pásmo a zároveň titul Laureátka Chalupkovho Brezna 2024.

Účastníci Chalupkovho Brezna sa v sprievode vedenom skupinou historického šermu Berezun presunuli na slávnostné otvorenie do evanjelického kostola, kde ich privítal domáci farár Radim Pačmár. V kázni vyzdvihol význam učiteľského povolania. Jeho modlitby a kázeň umocnili duchovný rozmer a noblesu tohto podujatia.

„Neoslavujeme dnes len minulosť, ale svetlo, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu, z učiteľa na žiaka, z človeka na človeka. A to je svetlo, ktoré nemôže zhasnúť. Nezhasne, kým sú medzi nami ľudia, ktorí veria v zmysel poznania, ktorí učia, tvoria, modlia sa, hľadajú a milujú.“

• Práve tu v chráme zanechal hlboké a silné emócie a dojmy vo všetkých vami prednesený Učiteľský otčenáš…

Súčasťou nášho podujatia je aj zamýšľanie sa nad stavom učiteľskej profesie. Napokon aj zástupca primátora Miroslav Fašang vyzdvihol prácu pedagógov: „Ste nositeľmi nádeje, že tento svet bude lepší. Snažíte sa ľudí viesť k poznaniu, dobru, múdrosti, vzdelaniu, a to je v dnešnej dobe mimoriadne dôležité. Uvedomujeme si, čo robíte pre spoločnosť, aj keď to často nedávame najavo, a my vám za to ďakujeme.“

• Kľúčovým bodom podujatia boli súťažné prehliadky učiteľov, kde všade sa konali?

Pedagógovia sa v sobotu stretli na súťažných prehliadkach v základnej umeleckej škole, hotelovej akadémii a v sále hotela Ďumbier. Celé Brezno žilo týmto podujatím. Slávnostný večer víťazov sa konal v príťažlivom štýle v synagóge. Na pôde mesta všetkých privítal primátor Tomáš Abel, ktorý organizátorom a účastníkom poďakoval za to, že aj tento ročník dopadol úspešne. Je to pre mňa hodnotové podujatie, zvlášť v dnešnej dobe je veľmi vzácne. Teší ma, že som jeho súčasťou.

• Skúsme sa pár vetami vybrať do vášho detstva. V akej rodine ste vyrastali a kam siahajú vaše korene?

Ja a môj brat sme mali veľké šťastie, že sme vyrastali v úplnej a hádam to nebude znieť ako klišé, ale aj v harmonickej rodine. Moji drahí rodičia boli pracovití, slušní a svojím okolím vážení ľudia. Keďže obaja pracovali v sociálnej oblasti, pomoc, akási bazálna úcta, slušnosť, boli u nás doma samozrejmosťou. Ale aj radosť a humor. Pochádzam z horúceho úrodného juhu ‒ z Levíc, kde je vinohradníctvo priam životným štýlom, pracovitosť bola pre mňa samozrejmosť.

• Ako vás vychovávali vaši rodičia? Ktoré hodnoty boli pre vás v rodine najdôležitejšie?

K môjmu detstvu neodmysliteľne patrila moja úžasná stará mama, ktorá mi otvorila srdce, lebo cítila, že sme spriaznené duše. Prázdniny strávené u nej na dedine boli pre nás rajom, kde sa všetko môže stať. V ňom boli každodenné veci oveľa viac, než sme videli vlastnými očami. Prvá mi povedala, že kvety a stromy plačú, keď sa im ublíži.

Bola to múdra pracovitá žena s neobyčajným zmyslom pre krásu. Nikto nemal také vzrušujúce zásuvky ako ona ‒ plné škatuliek fotografií, ozdôb,  ale aj iných pokladov. Pamätám sa, že keď v kinách koncom šesťdesiatych rokov premietali film Žltá ponorka s legendárnou skupinou Beatles, v zapadnutom dedinskom kine sme so starou mamou nemohli chýbať. Letnú kuchyňu mala vyzdobenú plagátikmi, reprodukciami obrazov. Jej najobľúbenejší bol, a to som sa dozvedela oveľa neskôr, obraz od slávneho Chagalla. Neviem, či vedela, kto je Marc Chagal. Pravidelne navštevovala operety a divadelné predstavenia v neďalekom Ostrihome, a keď to bolo nutné, tak aj na bicykli. Pamätám sa, že jej dom bol plný ľudí a smiechu.  Keď som mala sedemnásť a ona sedemdesiat, bola mojou najlepšou priateľkou…

• Aké miesto mali vo vašej rodine vzdelanie, vedomosti, literatúra a umenie vôbec?

Rodičom veľmi záležalo na tom , aby sme s bratom mali dobré, zmysluplné vzdelanie. Veľa sa s nami rozprávali, hrali, zaujímali sa o naše úspechy, ale aj prehry, naše záujmy. Doma sa vždy veľa čítalo, rodičia mali pomerne rozsiahlu a myslím si, že aj kvalitnú knižnicu. Literatúra je  vlastne tá najdostupnejšia forma umenia.

• Na akých zásadách a princípoch ste svoju dcéru Katku vychovávali ako rodič vy?

S mojou dcérou máme veľmi priateľský, rešpektujúci, otvorený, ale najmä láskyplný vzťah Jej detstvo pozitívne ovplyvnilo hlavne to, že sme  pod jednou strechou žili štyri generácie. Najviac ma však teší, že to, čo som ja zažívala s mojou starou mamou, prežívala ona s mojou mamou. Je to zvláštna kvalita vzťahu. Katka je už úplne iná generácia, má akúsi vrodenú múdrosť, a to, čo ja len tuším, ona už dávno vie. Mám radosť z toho, že nie je povrchná, veľa na sebe pracuje, ostáva citlivá a je z nej úžasná mama. Dnes je pri organizácii a príprave Chalupkovho Brezna mojou pravou rukou.

• Čo považujete pri príprave dieťaťa na život za najdôležitejšie či najmúdrejšie? A čo hovoríte na vzťah slovenských rodín k výchove a vzdelávaniu, k múdrosti ?

Pomôžem si citátom R. Steinera: Dieťa v láske prijať, v úcte vychovať, slobode prepustiť. Dieťa potrebuje veľmi veľa lásky, ale nie slepej .V bežnom živote často opakujeme, že deti sú naším šťastím i bohatstvom, že sú pre nás všetkým. Sme pre ne schopní urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach.

Je to naozaj tak? Robíme všetko pre ich prospech? Neoberáme ich o prirodzený im vlastný svet, aby sme ho nahradili svetom našich predstáv v presvedčení, že je to pre ne to najlepšie? Nehľadáme akúsi skratku? K múdrosti je potrebné sa prepracovať, dospieť a aj prebolieť. Ochraňujme ich, ale nechajme ich ísť vlastnou cestou, nevadí, že nebudú ako my, možno však budú lepší v tom, čo je pre nich prirodzené. Snažme sa o to, aby sme im vytvorili čo najoptimálnejšie podmienky, aby sme im boli zázemím. Nepreťažujme ich, neoberajme ich o detstvo.

• Aké miesto má v tejto sfére predškolská výchova dieťaťa? Doceňujeme jej význam?

Tvrdenie, že dieťa predškolského veku má zostať v rodine, je správne, pokiaľ mu rodina zabezpečí naplnenie jeho potrieb. A opäť tvrdenie, že dieťa predškolského veku potrebuje spoločnosť rovesníkov, a tú mu najlepšie zabezpečí materská škola, je správne, ak je schopná akceptovať dieťa ako osobnosť. Učiteľky preto musia primerane zvládnuť komunikáciu s dieťaťom, ktorú musí charakterizovať priateľský, pomáhajúci až materský vzťah plný nehy, citu a starostlivosti. Som rada, že mnoho učiteliek to dokáže. Dieťa by sa v materskej škole malo niečo naučiť, malo by pri tom niečo pozitívne zažiť a byť pri tom aktívne. No najdôležitejšie je, aby sme mu vytvorili pocit bezpečia a dôvery, aby sme ho v týchto komplikovaných krízových časoch dobre ukotvili. Múdrosť, krása, dobro a slušnosť by mali byť kompasom pri správaní po celý život.

• Ako vnímate postoj súčasnej generácie či generácií k hodnotám a hodnotovému svetu, na ktorom stojí náš život?

Žijeme  veľmi rýchlo, povrchne, prvoplánovo. Agresivita, dravý individualizmus ‒ šírený médiami, a vzory zvlčilého správania niektorých ľudí okolo nás sú silní protivníci. Napriek tejto presile by sme sa mali dennodenne pokúšať o nemožné.

• Máte silný príklon ku kultúre. Potrebuje dnes človek ešte poéziu či umelecké slovo ?

Umenie akéhokoľvek druhu nás kultivuje, útočí na to, čo je v nás dobré a aj nadčasové, ľudské. Pomáha nám to žiť. Umelecký prednes je vlastne výpoveď recitátora, názor prostredníctvom umeleckého textu. Vážim si ľudí, ktorí majú svoj názor, ktorí majú čo povedať. Dokážu odkrývať to, čo je napísané medzi riadkami. Dospieť k akejsi múdrosti.

• Čo by ste zaželali rodičom, učiteľom v ich pôsobení?

Ak by som mala ako mama ‒ dlhoročný pedagóg a aj ako bývalá školská inšpektorka pre materské školy ‒ odpovedať na otázku, čo považujem v súčasnosti za najdôležitejšie, odpoveď by bola: vzťah  k dieťaťu, láska. Ak výchova nie je preniknutá citom, ak učiteľka nedokáže vytvoriť emocionálne väzby medzi sebou a deťmi, vzbudiť v nich istotu, že jej na nich záleží, prejaviť im, že ich má rada, že sa na ňu môžu spoľahnúť v každej situácii, prostredie materskej školy bude len studenou, neosobnou inštitúciou, do ktorej deti budú chodiť iba  z nevyhnutnosti.

Láska k deťom, porozumenie pre ich potreby a osobitosti sú najmenej také významné ako odborné vedomosti a metodické zručnosti. Ide najmä o to, aby sa v mene vysokej odbornosti a profesionalizmu nevytrácalo, čo ju naozaj robí materskou – teplé ovzdušie citu, lásky a porozumenia, ktoré sú najspoľahlivejším východiskom.

Mgr. Melánia DUBÍNYOVÁ študovala na Strednej pedagogickej škole Leviciach a Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Absolvovala študijné pobyty v Holandsku, Maďarsku. Aktívne spolupracuje so Spoločnosťou pre predškolskú výchovu, Región Brezno, a OMEPOM. Venuje sa umeleckému prednesu ako lektorka aj ako porotkyňa. Je dlhoročnou členkou organizačného výboru Chalupkovo Brezno a zakladateľkou Detského Chalupkovho Brezna.