Do smrti ostal verný slovenskému národu
Text a foto: Jozef SLIACKY
„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci, a u tých by som nechcel prepadnúť!
Juraj Langsfeld
Pred dvesto rokmi 16. októbra 1825 sa narodil v Sučanoch Juraj LANGSFELD. Bol prvorodeným dieťaťom v rodine krajčíra, ktorý chcel mať zo syna kňaza. Na štúdium však nebolo dosť peňazí. Stal sa učiteľom. V hodnosti poručíka bojoval s hurbanovcami. Koncom apríla 1849 zvyšky povstalcov ustúpili do slovenských hôr. Bol medzi nimi aj Ďurko Langsfeld. Dvanásteho mája 1849 v kraľovianskej úžine Váhu prepadli maďarských honvédov, ktorí ustupovali pred ruským vojskom prenikajúcim do Uhorska dolu Oravou…
Po tomto strete sa skrýval v Turčianskych Kľačanoch. Jeho strýko sa ulakomil na vypísanú odmenu tristo zlatých a synovca udal. Spolu s ďalšími zajatcami ho hnali v putách hore Turcom do Kremnice, kde panoval Herman Görgei, starší brat Artúra Görgeiho, ktorý velil honvédom pri Kraľovanoch. Dvadsiateho druhého júna 1849 sa konal v Kremnici vojenský súd. Trest bol nekompromisný. Ešte v ten istý deň bol odsúdený na smrť obesením. Ponúknutú milosť odmietol s tým, že sa nemieni vzdať revolučných štúrovských ideálov. Nepresvedčil ho ani kňaz: „Teraz ma, velebný otče, súdia Maďari, nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci, a u tých by som nechcel prepadnúť… My v národe prežijeme aj svoju smrť a ožijeme skôr, než by sa zrovnali hroby so zemou. To moja viera a proroctvo.“ Nepresvedčila ho ani snúbenica Zuzka, ktorá ho vyprevádzala na poslednej ceste. Jeho smrť bola o to krutejšia, že sa ho podarilo obesiť až na tretí raz…
Po potlačení revolúcie 28. októbra 1849 Ďurka Langsfelda pochovali slovenskí dobrovoľníci. Túto udalosť zachytil spisovateľ a dramatik Jozef Gregor Tajovský v dráme Smrť Ďurka Langsfelda. Ňou vyzval na postavenie pamätníka na mieste tragického skonu mladého bojovníka za práva slovenského národa. Pomník slávnostne odhalili 28. októbra 1922. V Sučanoch pripomína tohto hrdinu expozícia v jeho rodnom dome.
