Aktuálny vstup bývalého Matovičovho poslanca Rastislava Krátkeho do KDH odštartoval súboj o takzvaného kresťanského voliča pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Hnutie SLOVENSKO spoločne s kresťanskými demokratmi už niekoľko rokov vzájomne súperia o rovnaký typ voličského elektorátu, ktorý takmer od začiatku vníma komunistickú minulosť Roberta Fica ako najväčšiu prekážku pre výkon jeho politického mandátu. Ako najväčší triedny nepriateľ je v ich ponímaní nielen nepriateľom demokracie, slobody prejavu a náboženského presvedčenia, ale aj transparentnosti, slušnosti a morálky.
Tento takmer tridsať rokov umelo pestovaný mýtus sa hlboko zakorenil v mysliach kresťanských voličov do takej miery, že dnes sú ochotní proti ich prirodzeným hodnotám akceptovať aj koalíciu s Progresívnym Slovenskom, a to iba preto, aby „birmovaný komunista“ Robert Fico sa konečne postavil pred spravodlivosť a pykal za svoje skutky, ktoré sa vo väčšine prípadov nezakladajú na reálnych skutočnostiach. Mnohí z nich naleteli najmä ľudom okolo Františka Mikloška, a preto na ich obhajobu pred Bohom a národom postačí pripomenúť, že nevedomosť nie je hriechom. Je to však smutné konštatovanie.
Vráťme sa však k prestupu Rastislava Krátkeho do KDH. Po tom, ako spoločne s Marekom Krajčim ako jediní z Hnutia SLOVENSKO podporili minulý rok v septembri novelu Ústavy SR, bol Igorom Matovičom vylúčený z poslaneckého klubu. Na rozdiel od Mareka Krajčiho, ktorého zobrali na milosť, sa stal až do januára 2026 nezaradeným poslancom. To, že poslanec Krátky bude hlasovať za ústavné zmeny, už bolo jasné počas diskusie s poslancom NR SR Romanom Michelkom, podpredsedom KDH Viliamom Karasom a predsedom Kresťanskej únie Milanom Krajniakom, organizovanej v rámci festivalu Bratislavských Hanusových dní v júni 2025. Vtedy jasne verejne deklaroval, že ak výsledok hlasovania bude stáť na jeho hlase, podporí ústavné zmeny. Svoj sľub aj splnil, ale za cenu politického rozchodu s Igorom Matovičom.
Jeho vstup do KDH možno preto chápať aj ako istú kompenzáciu a poďakovanie, že svojím hlasom dopomohol k prijatiu novely Ústavy SR, za ktorú sa postavila aj väčšina KDH. Zrejme si vo svojom vnútri veľmi dobre spočítal, že ani prípadný zmier s Igorom Matovičom by mu nezaručil opätovné zvolenie na kandidátke Hnutia SLOVENSKO. Podmienka, že každý jeden poslanec musí ísť na koniec kandidátky pre jeho nízku známosť a pečiatku „zradcu“, by sa mu stala osudná pre jeho ďalšie pôsobenie vo vysokej politike. Ako kresťansky založenému poslancovi tak ostala ako jediná reálna možnosť byť súčasťou KDH. Ak by dostal v rámci kandidátnej listiny celkom vysokú pozíciu, môže byť pre určitú skupinu voličov hrdinom, ktorý podporil minuloročné ústavné zmeny.
Podobne ako väčšina poslancov a členov KDH aj Rastislav Krátky pestuje v sebe silnú osobnú averziu voči Smeru ‒ SSD. Kvôli uvedenému mýtu dnes už aj tak nízka pravdepodobnosť prípadnej spolupráce sociálnych a kresťanských demokratov sa jeho vstupom ešte viac znížila. A zníži sa ešte viac, ak sa ku KDH pridá aj poslanec Richard Vašečka z Kresťanskej únie, ktorý bol podobne ako Rastislav Krátky zvolený na kandidátke Hnutia SLOVENSKO. Bohužiaľ, politická skupina politikov, deklarujúcich sa ako kresťanskí, nedokáže ani po tridsiatich rokoch vystúpiť z vlastného tieňa a uznať, že Robert Fico a Smer ‒ SSD sú napriek svojim chybám pre nich ideovo vhodnejším politickým partnerom ako Progresívne Slovensko.
Autor: Matej MINDÁR – Foto: SNN
Autor je asistent poslanca NR SR