Po vzniku prvej Československej republiky sa vracal do vlasti generál Milan Rastislav Štefánik. Chcel sa ujať funkcií a vyriešiť spory s Edvardom Benešom. Jeho lietadlo havarovalo pri Ivanke pri Dunaji. V oficiálnej správe uviedli, že príčinou bolo nepriaznivé počasie a technická porucha stroja. Počasie bolo jasné a viditeľnosť dobrá. Skúsený pilot by technický problém vyriešil. Na kanáli YouTube Slovenské príbehy sa objavil materiál pod názvom: Prečo všetci svedkovia Štefánikovej smrti zomreli do dvoch rokov. V ňom vymenovali dvadsaťjeden Slovákov i Čechov, ktorých výpovede oficiálnu verziu spochybňovali.
Prvým je 44-ročný železničiar František Kovačovský. Po ňom nasledujú: 32-ročný roľník Jozef Turanec, 28-ročná Mária Mitáková, 33-ročný farmár Anton Vanek, 35-ročná učiteľka Helena Bartošová, 54-ročný rybár Peter Hlinka, 43-ročný lekárnik Ignác Valent, 50-ročný železničný úradník Oldřich Svoboda, 26-ročná slúžka Zuzana Tichá. 58-ročný lesník František Novák, 40-ročný pohrebník Ján Kováč, 28-ročný vojak Rudolf Milec, 51-ročný veliteľ žandárskej stanice Karol Hupka, 30-ročná telegrafistka na letisku Alžbeta Kadlecová či 46-ročný pilot Gustáv Morávek. Väčšina spomenula blízkym, že ich navštívili dvaja muži a boja sa o život.
Na letisku sa ocitol aj 37-ročný fotograf Andrej Fábry. Odfotil miesto havárie skôr, ako prišli bezpečnostné zložky. Na fotkách bolo telo v inej polohe, v akej ho našli vyšetrovatelia. V ateliéri ho zastrelil zlodej, ktorého nechytili. Nezmizlo nič okrem spomínaných fotografií. Za prípravu správy o Štefánikovej smrti bol zodpovedný 37-ročný úradník Martin Havlík z ministerstva obrany. Vyjadril pochybnosti o oficiálnej verzii a chcel presadiť dôkladnejšie vyšetrenie, čo mu z vyšších miest zamietli. V Prahe autom vošiel do protismeru a zrazil sa s nákladným autom. Po nehode zistili manipuláciu s brzdami. Komunikáciu so Štefánikovým lietadlom mal na starosti 40-ročný pilot Andrej Mráz. Vyjadril sa, že hore vedeli, čo sa stane. Zomrel pri skoku z balkóna v Prahe. Deň pred smrťou si kúpil lístok do Paríža a žene povedal, že chce odísť z ČSR, lebo sa bojí o život. Na jeho tele našli zjavné stopy po zápase. Rozhovory s očitými svedkami pripravoval 30-ročný novinár Jozef Malý. V redakcii ho zastrelil neznámy útočník, ktorého nechytili. Zmizli poznámky o Štefánikovi. Prvý prehliadol generálovo telo 48-ročný lekár Štefan Graus, ktorý povedal, že zranenia neboli konzistentné s nehodou. Na tele videl stopy po strelných ranách, ktoré nemohli vzniknúť pri náraze. Zomrel na predávkovanie morfiom. Pri vyšetrení mu asistovala 29-ročná sestra Magdaléna Režná. Aj ona videla strelné rany na Štefánikovom tele. V roku 1921 ju ubodal útočník v jej byte. Predtým povedala spolubývajúcej, že dostala výhražný list, aby držala jazyk za zubami. Nuž čo, zvláštna zhoda náhod alebo skôr jasné podozrenie na systematickú likvidáciu očitých svedkov?
Existoval ktosi, kto vypadol z hľadáčika likvidátorov. Po letisku jazdil na bicykli chlapec. Keď uvidel lietadlo s troma motormi, hnal sa za ním. Keď začalo padať, vrhol sa na zem i s bicyklom. Začul výbuch. Medzi ním a troskami ležal človek v kombinéze. Skláňala sa nad ním babka z Vajnor: „Pán môj! Ježišmária, vy žijete?“ ‒ „Chvalabohu, žijem,“ odvetil chlap a nadvihol hlavu. Babku odohnal dôstojník s dvoma civilmi. Ozvali sa výstrely. Muž sa zvalil na zem. Babku odvliekol preč jeden z civilov. Dôstojník sa spýtal chlapca: „Co tady děláš?“ Vykoktal, že nič nevidel, po výbuchu spadol z bicykla a bolī ho hlava. Povedal: „Otřes mozgu,“ a poslal ho preč. Keď o tom povedal otcovi, ten zavrel bicykel do kôlne a syna odpratal k tetke do Modry. Asi mu zachránil život. Po Vajnoroch chodili muži, ktorí hľadali svedka nehody. Tým chlapcom bol generál letectva Teodor Obuch (narodený 13. 9. 1913 – zomrel 8. 9. 2004).
Príbeh, ktorý zapadá do zistenia doktora Grausa a jeho sestry, mi porozprával v roku 1986 na Úrade vojenských duchovných MO SR. Použil som ho s autorskou licenciou v knižke Spovedné tajomstvo.
Text: Peter VALO – Foto: Internet
