Lídra punkovej skupiny Zóna A Petra „KOŇÝKA“ SCHREDLA azda netreba čitateľom bližšie predstavovať. Skupina funguje od roka 1984 a stala sa vlajkovou loďou slovenskej punkrockovej scény. O skupine písala aj vo viplonovej práci Subkultúra punku na Slovensku „kedysi a dnes“ (kulturologická sondáž a komparácia) kulturologička Katarína Korcová. Koňýk hovorí, že kým v minulosti bol punk rebéliou proti šedivosti v socializme, dnes ho považuje za alternatívu voči konzumnému životu a dodáva, že je predovšetkým o slobode, zábave a rebélii. A práve sloboda je skupine v poslednom čase rovnako odopieraná ako pred rokom 1989, čím sa dva protichodné režimy stretávajú v jednom bode.
Keď sa menil socializmus na kapitalizmus, veľa sa hovorilo o slobode, pluralite a málo sa hovorilo o nerovnosti, nezamestnanosti a strate istôt. Potravinová, energetická a hospodárska sebestačnosť, sociálne a pracovné práva nepretrvali, ale tie negatíva ‒ ako „tichá“ cenzúra, jednorozmerné myslenie a byrokracia ‒ sa objavili znovu v novej podobe. V minulosti ste podporovali pravicu, dnes vyjadrujete sympatie aj k rustikálnej ľavici. Zóna A sa stala terčom tvrdých útokov a je na neviditeľných čiernych listinách podobne ako v zahraničí skupiny Monty Python a Mighty Boosh (v humore skutoční liberáli), osobnosti ako Atkinson, Carterová, Waters, Depp, Rowlingová, Chomsky, Peterson a iní. Teda pravicové, ľavicové, konzervatívne aj liberálne kolektívy a osobnosti, ktoré si dovolia mať slobodné myslenie. Progresívny liberalizmus ako sebapopierajúca ideológia tvorí novú totalitu, prípad Zóny A je dôkazom. Ako vnímaš dobu, ktorú žijeme, a fakt, že ste cenzurovaní rovnako teraz za „progresivizmu“ ako za socializmu?
Už sme si na to za tie roky zvykli. Ale verím, že progresivizmus porazíme. Som si istý, že väčšina ľudí si napriek neustálemu tlaku mainstreamových médií dokáže zachovať zdravý rozum a nebude podporovať imigráciu, LGBTI+, green deal a podobné zvrátenosti.
Pripravujete nový album. Čo na ňom bude?
Štrnásť obyčajných pesničiek ‒ ako vždy. O babách, o pive a o živote v dnešnom čase. Dvanásť bude úplne nových, len dve už predtým vyšli na singli Dneska idem von. Ešte pred albumom vyjde nový singel a na ňom budú aj dve pesničky, ktoré sa na album nezmestili.
Niektoré osobnosti alebo kapely tzv. hlavný prúd vymazáva z verejného života napríklad len preto, že sa kamarátia s ľuďmi, ktorí majú iný názor, či dokonca aj za to, že sa spolu len odfotografujú. Nedávno na to upozornil v diskusii s Molochom aj tvorca LokalTV J. Kroner. Nemala by byť zmyslom diskusia, aj keď spolu nesúhlasíme?
V mojej obľúbenej reštaurácii Saratov v Dúbravke je stôl, ktorý bol pôvodne v Malých františkánoch. Je nad ním tabuľka: „U tohto stolu spolu sedávali a popíjali vínko Gustáv Husák, Šaňo Mach a František Krištof Veselý.“ Tak by to malo byť vždy a všade. Rád sa rozprávam s múdrymi ľuďmi, aj keď majú názor na spoločnosť iný ako ja.
Ako vnímaš aktivity Matice slovenskej a jej omladeného vedenia?
Nesledujem to až tak detailne, ale to, čo zdieľaš ty a váš šéfredaktor Maroš Smolec na sociálnych sieťach, sa mi vždy páči. Dokonca si myslím, že napriek tomu, že súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR robí skvelú prácu pri čistení grantového chlieva, tak v budúcnosti by malo byť toto ministerstvo zrušené a všetky kultúrne fondy by mali prejsť do správy Matice slovenskej. Tým by sa zabezpečilo, že granty by dostávali len tí, čo robia ozajstnú kultúru, a nie paškvil.
Hovoríš „tí, čo robia ozajstnú kultúru, a nie paškvil“. Čo považuješ za autentickú kultúru, ktorá by mala byť podporená z verejných zdrojov?
Len tradičná kultúra by mala byť podporovaná. Folklór, národné divadlo, múzeá, galérie, kultúrne pamiatky. Ostatní umelci si na svoju tvorbu musia zarobiť sami. Moderné umenie, kam, dajme tomu, patrí aj punk, by nemalo byť dotované vôbec.
V tom sa síce nezhodneme, keďže napríklad podľa môjho názoru aj moderna či dokonca subkultúry ‒ ako punk či bigbít, sú súčasťou slovenskej kultúry ako celku, ale to je na diskusiu. Si priekopník slovenského punk rocku. Zo zahraničných interpretov ťa inšpirovali najmä Ramones či Adicts, máš rád aj proto-punk, garage, freak-berat, bubblegum, mods a šesťdesiate roky. Mal si aj nejaké slovenské inšpirácie povedzme zo slovenského bigbítu?
Áno, vyrastal som ako dieťa v šesťdesiatkach, takže ma výrazne ovplyvnili. Potom sa to pomaly začalo uberať zlým smerom. Do polovice osemdesiatych rokov ešte vznikala kopa výbornej hudby, ale potom to nabralo rýchly spád a dnešná pop music (anglicky: hudba) je nepočúvateľná. Nie je to ani pop, ani music. Slovenský bigbít zo šesťdesiatych som v tom čase nepoznal. Až neskôr som zistil, že aj tu boli výborné kapely ako Players alebo Beatmen.
Dá sa dnes uživiť muzikou? Čo ešte robíš okrem hudby?
My sme sa hudbou nikdy neživili. Vždy to bol len príjemný koníček. Všetci sme okrem hrania aj pracovali. Ja už som na zaslúženom odpočinku a privyrábam si predajom platní a CD nosičov. Nech je na pivo.
Ktorí sú tvoji obľúbení spisovatelia? Aké knihy a periodiká aktuálne čítaš? Akú hudbu aktuálne počúvaš?
Ja skôr čítam literatúru faktu. Veľmi rád mám spisovateľov Láďu Větvičku a Petra Stančíka. Z periodík odoberám od začiatku Zem a Vek a pravidelne si kupujem Radix.
Čo by si odkázal čitateľom SNN?
Milujte sa a množte sa.
Zhováral sa Lukáš PERNÝ – Foto: internet
