Unikátnosť v stredoeurópskom a najmä slovenskom priestore tkvie v tom, že časť dejín slovenského národa bola odsúvaná do zabudnutia. A týka sa to aj neznámych osudov spišských kopijníkov. Najstaršia zachovaná listina z roka 1243 od kráľa Uhorska Bela IV. spišským kopijníkom potvrdzuje „privilégiá, ktoré mali oddávna“.
Na Spiši sa nachádza vyše stopäťdesiat nálezísk osídlenia Slovanmi ‒ a sú tam aj veľkomoravské hradiská, napríklad na Čingove. Pri obnove Veľkej Moravy pod názvom Uhorsko kráľ im potvrdil privilégiá a získal tak bez boja lojálny bojaschopný vojenský útvar v spišskej kotline na obranu severnej hranice svojho kráľovstva. Spišským kopijníkom zostali privilégiá, ktoré mali dávno pred vznikom Uhorska, a tiež majetky. Dohoda bola obojstranne výhodná. Spišskí kopijníci mali ekonomickú silu a boli to bojaschopní rytieri, teda mali aj vojenskú silu. Patrili priamo pod kráľa. V prípade vojny kráľ vyslal jazdca s krvavým mečom po krajine, čo bol signál, že sa vojsko má zhromaždiť pod kráľovu zástavu. Stolica 10. spišských kopijníkov trvala fakticky po celú existenciu Uhorska. Bola to spišská šľachta ‒ Nobiles Scepus. Nikdy neboli podriadení „maďarskej šľachte“. Aj to je možno dôvod, prečo oblasti Spiša odolávali maďarizácii aj v posledných rokoch jestvovania Uhorska. Príbeh spišských kopijníkov dokazuje, že Slováci mali svoju šľachtu, ktorá nebola organizačne podriadená dosadzovaným miestodržiteľom županom. Jedným z najznámejších spišských kopijníkov z Betlanoviec bol aj palatín Turzo, vykonávateľ moci v Uhorsku, ktorý je pochovaný na Oravskom hrade.
Stoličný dom Stolice je v súčasnosti ruina. V súčasnosti na jeho obnove pracujú Obec Betlanovce a OZ Stolica X. spišských kopijníkov, pretože má unikátny a mimoriadny význam pre slovenské dejiny. V súčasnosti je hotová urbanistická štúdia, prenájom potrebného pozemku od biskupského úradu, stavebno-technické riešenie a rozpočet.
Text: Ján VITKO – Foto: SNN (AI)
