Každodenné interakcie medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi

Spracoval: (lupa, ww.mama.sk) – Foto: archív

K radu klasikov svetovej pedagogiky, ako sú J. A. Komenský, J. J. Rosseau či J. Pestalozzi, patrí aj Mária Montessoriová. Práve túto autorku považujeme za zakladateľku experimentálnej pedagogiky. Po roku 1989 sa dostala do pozornosti aj u nás a získala si mnohých obdivovateľov a nadšencov, ktorí využívajú jej metódy vo výchovnovzdelávacej práci.

Pedagogika Marie Montessoriovej je pokladaná za alternatívny prístup k výchove a vzdelávaniu detí, ale keď sa na ňu pozrieme zblízka, stavia na prirodzených každodenných interakciách medzi rodičmi, učiteľmi a deťmi. Jeden z najväčších darov, ktoré môžeme deťom dať, je ich schopnosť samostatne sa o seba postarať, a to v sebe zahŕňa starostlivosť o seba a svoje okolie. Ale kedy s tým začať? Kedy si dieťa dokáže samo dôkladne umyť zuby, ustlať posteľ, upratať izbu či navariť?         

■ NOVÝ PRÍSTUP K VÝCHOVE

Pri odpovedaní na tieto otázky sa rodičia delia do niekoľkých táborov. Jedni chcú svojim deťom zabezpečiť úžasné detstvo, dieťa predsa nie je otrok, ktorý má robiť prácu dospelých… No v skutočnosti z nich vychovávajú pohodlných adolescentov, ktorí si nedokážu navariť ani oprať. Ďalšia skupina by síce pomoc detí ocenila, ale myslia si, že deti to nedokážu urobiť dostatočne rýchlo a kvalitne, chýba im teda trpezlivosť, a vychovávajú deti, ktoré sa do ničoho nepustia, lebo dopredu vedia, že to nebude dosť dobré.

Podľa Marie Montessoriovej sú tieto námietky neopodstatnené. Psychológia nám hovorí, že základným predpokladom úspešného života je schopnosť adaptácie, teda prispôsobenia sa svojmu prostrediu. V útlom veku adaptácia prebieha napodobňovaním najbližšej rodiny. Práve v tomto veku môžeme deťom vštepiť všetky dobré návyky úplne jednoduchým spôsobom – dovoľme im pracovať spolu s nami. Nebudú to vnímať ako nenávidenú povinnosť, ale ako spôsob ako byť užitočný.

Maria Montessoriová založila v roku 1911 školu postavenú na jednoduchom princípe –  deti sa viac naučia počas činnosti ako počas počúvania výkladu. Rozšírila to aj do domácností svojich žiakov, kde domáce povinnosti pomáhali upevňovať ich charakter a sebavedomie, pretože odrážali ich potrebnosť a samostatnosť.

Začať teda môžeme už od dvoch rokov dieťaťa. Aby sme predišli jeho frustrácii, musíme mu najprv ukázať, ako sa čo robí a aký má byť výsledok činnosti. Najskôr by sme mali byť pri ňom a pomáhať mu alebo ho povzbudzovať. Nie je však vhodné dávať za domácu prácu akékoľvek odmeny, tou je totiž harmonický domov, ktorý spoločne tvoríme. Ak povedzme učíme trojročné dieťa prestrieť stôl, musíme mu najskôr ukázať, ako prestrieť obrus, kam položiť taniere, poháre a príbory.

■ ZAPÁJANIE DO ČINNOSTI

Ako dieťa rastie, povinnosti mu pribúdajú, preto je vhodné vytvoriť magnetickú tabuľu alebo nástenku s obrázkami opisujúcimi domáce práce, ktoré má na starosti. Základom je, aby mohlo po odložení hračiek alebo utretí prachu premiestniť obrázok do kolónky „splnené“ a získalo tak dobrý pocit z odvedenej práce. Zároveň sa poistíme, že dieťa na niečo nezabudne. Na vytvorenie dobrého návyku (ako i zlozvyku) totiž potrebuje každý človek minimálne dvadsaťjeden dní. Preto je potrebná dôslednosť a vyhýbanie sa tomu, aby dieťa pomáhalo, len ak máme čas alebo keď nám to práve napadne. Režim a denná rutina prinášajú nielen dobré návyky, ale i pocit istoty a bezpečia u dieťaťa.

Inšpirovali sme vás, ale neviete ako začať? Prvým krokom môže byť vytlačenie názornej tabuľky, ktorej autorkou je Maria Montessoriová, kde opisuje povinnosti dieťaťa podľa veku. Nebojte sa, nechceme od vás, aby ste vychovávali dokonalé deti. Pri bližšom pohľade totiž zistíte, že jednotlivé činnosti na seba nadväzujú a ako dieťa rastie, iba sa v nich zdokonaľuje.

■ DEVÄTNÁSŤ PRIKÁZANÍ

Maria Montessoriová vytvorila devätnásť základných pravidiel, ktoré by mali pomôcť rodičom pri výchove detí. Hoci pochádzajú ešte z 20. storočia, dajú sa, samozrejme, použiť vo výchove i dnes:

1. Deti sa učia najmä z toho, čo ich obklopuje.
2. Ak je dieťa často kritizované, učí sa odsudzovať ostatných.
3. Ak je dieťa často chválené, učí sa hodnotiť.
4. Ak dieťa vidí agresivitu, učí sa biť.
5. Ak ste k dieťaťu úprimní, učí sa spravodlivosti.
6. Ak je dieťa často vystavené posmechu, stáva sa plaché.
7. Ak sa dieťa cíti v bezpečí, naučí sa dôverovať ľuďom.
8. Ak dieťa príliš často cíti hanbu, bude sa vždy cítiť previnilo.
9. Ak je dieťa často povzbudzované, bude mať vysoké sebavedomie.
10. Ak dieťaťu prejavujete svoju zhovievavosť, bude trpezlivé.
11. Ak je dieťa podporované, získa istotu.
12. Ak dieťa žije v priateľskej atmosfére a cíti sa potrebné, naučí sa nájsť lásku.
13. Nikdy nehovorte o dieťati v zlom, či už je prítomné, alebo nie.
14. Sústreďte sa na rozvíjanie toho dobrého u dieťaťa. Pre to zlé potom nezostane miesto.
15. Vždy počúvajte a odpovedajte na otázky, ktoré vám dieťa kladie.
16. Rešpektuje dieťa, aj keď robí chyby.  Bude schopné napraviť tak svoje chyby.
17. Buďte pripravení pomôcť dieťaťu, ktoré hľadá, a buďte neviditeľní pre dieťa, ktoré už našlo.
18. Pomôžte dieťaťu zvládať veci. Tým mu pomôžete uistiť sa, že svet naokolo je plný lásky a mieru.
19. Vždy sa správajte k dieťaťu najlepšie, ako viete. Odovzdávate mu tak to najlepšie, čo je vo vás samých.