Internet po košickom podujatí doslova horel
Zhováral sa: Juraj DOMIN ‒ Foto: archív A. R.
Občiansky aktivista Alexander Riabov 29. novembra 2025 usporiadal v metropole východného Slovenska Protest proti progresivizmu. Médiá takzvaného hlavného prúdu, ako aj mnohí progresívci na sociálnych sieťach sa dehonestujúco vyjadrovali k jeho priebehu. Preto sme mu poskytli priestor na vyjadrenie v matičnom dvojtýždenníku.
Do akej miery košické podujatie splnilo vaše očakávania?
Podujatie dopadlo jedným slovom úžasne. Dokázali sme bez akejkoľvek podpory starých médií, len na sociálnych sieťach a nových médiách, bez akéhokoľvek zvážania ľudí a s minimom prostriedkov, že vieme vyjsť do ulíc minimálne v rovnako veľkom počte ako predstavitelia progresívnej ideológie pri závratne odlišných technických, finančných a propagačných parametroch podpory ich podujatí. Bol to skutočne ľudový protest. Druhá strana brehu to nijakovsky nedokázala prehltnúť a masívne o nás šírila zosmiešňovacie útoky, že nás vraj boli iba stovky ‒ či dokonca len desiatky! Pritom masívny dav siahal po koniec Štátnej vedeckej knižnice, ktorý je vzdialený päťdesiat metrov od pódia, a šírka námestia pri Dolnej bráne sa pohybuje od štyridsaťpäť metrov a viac. Na ploche väčšej ako dvetisícpäťsto štvorcových metrov, stálo odhadom okolo 3 500 až 5 700 ľudí. Presne taký istý dav, ktorý býva pri najúspešnejších podujatiach progresívneho spektra v Košiciach ich organizátormi a voči nim nekritickými médiami označovaný za desaťtisícový.
Tvrdíte, že približne rovnaký počet ľudí sa zúčastnil aj na nedávnych protivládnych protestoch?
Presne tak. Košičania povstali a ako mlčiaca väčšina dali hlasne najavo, že nás je rovnako, ak nie aj viac, lenže nemáme potrebu zúčastňovať sa na zapískanie na protivládnych protestoch, rešpektujeme výsledky demokratických volieb a súhlasíme s tým, že progresívna ideológia napáda spoločnosť, rodinu, ale najmä je to hnutie, ktoré aktívne hlása a presadzuje potláčanie základných ľudských práv, čo je hrubá červená čiara pre akúkoľvek spoločnosť.
Mnohé médiá takzvaného hlavného prúdu buď samotný protest ignorovali, alebo ho prezentovali ako neúspešnú marketingovú akciu s minimálnym počtom protestujúcich v porovnaní s nedávnymi opozičnými protivládnymi protestami po celom Slovensku. Aký je váš názor na toto tvrdenie?
Televízie sa usilovali zhromaždenie odignorovať, ale internet po podujatí doslova horel. Naše príspevky mali každý jeden desiatky tisíc interakcií. Propagandisti druhej strany situáciu absolútne nezvládli a reagovali veľmi hystericky. Pravidlo je v týchto situáciách veľmi jednoduché: Ak ste bezvýznamní, nesmie sa na vás reagovať, ak sa na vás reaguje, znamená to, že ste urobili niečo významné. A ešte s tým musia aj bojovať. A presne to stalo.
Objavili sa aj obvinenia proti vám, že ako verejný funkcionár, člen Správnej rady TASR, vykonávate stranícku politiku…
Mojím prijatím verejnej funkcie mi nezaniklo ústavné právo zhromažďovať sa. V rade pôsobím ako odborník na oblasť ekonómie viac ako jeden a pol roka a dosiaľ si nikto nevšimol, že by môj svetonázor vplýval na nestrannosť pôsobenia agentúry, ktorá je práveže veľkým vzorom ostatným médiám a novinárom, osobitne v domácej redakcii. Je prirodzené, že každý z nás má presvedčenie, to však neznamená, že vás lekár pre jeho odlišnosť neošetrí alebo sudca na základe odlišných preferencií odsúdi. Ako právnik, ktorý dlhé roky pôsobí v rôznych výkonných pozíciách, si tieto veci vždy veľmi dobre uvedomujem a nedovolil by som si v tomto smere svojím postojom a konaním porušiť zákonné limity.
Niektorí progresívci poukazujú na váš ruský pôvod. Ako vnímate ich dvojaký meter pri posudzovaní ich politických oponentov na základe pôvodu?
Poukazovanie na hrubú červenú čiaru, ktorou ideológia progresivizmu hlása a presadzuje potláčanie základných ľudských práv ako je popieranie slobody prejavu a úvahy o jej trestnoprávnom potláčaní, práva na informácie, nedištancovanie sa od zásahov cudzej mocnosti do našich parlamentných volieb, či nebodaj zakazovanie politických strán, aké vidíme v zahraničí, alebo zatváranie politikov, novinárov a aktivistov do basy, považujem za nielen výsostne neutrálny postoj k udržaniu právneho štátu, demokracie a otvorenej spoločnosti, ale aj ako nevyhnutný občiansky postoj, ktorým je nutné biť na poplach proti každému, kto by hoc len náznakom chcel takto v spoločnosti ľudské práva potláčať. Je to na úrovni odporu voči fašizmu, čo rovnako tak nik v demokratickej spoločnosti nemôže nikomu namietať.
Plánujte pokračovať s protestami proti ideológii progresivizmu aj v ďalších slovenských mestách?
Uvidíme, čo prinesie život. Vždy si pred seba treba klásť čiastkové ciele a postupne ich spĺňať. Košice boli prenikavým úspechom a chcelo by sa v tomto úsilí pokračovať. Život však prináša so sebou rôzne nástrahy, s ktorými sa treba vedieť rozumne vyrovnať. Ak by išlo všetko dobre, je určite správne pokračovať, ale tak, aby to bolo na prospech idey, ktorá toto hnutie vytvorila.
Čo hovoríte na ideológiu progresivizmu ako národne orientovaný ľavicový konzervatívec?
Možno ste ma príliš zarámcovali, keďže okrem národnej a prevažne ekonomickej ľavicovej orientácie silno vyznávam aj liberálne hodnoty práv a slobôd, ktoré nám chcú odopierať a pri ktorých obmedzovaní bijem na poplach. V kultúrnych témach, osobitne v dnešnej dobe, je ťažké byť čímkoľvek iným ako konzervatívcom. Rešpektujem však vždy aj iný názor. Ja skutočne vnímam ako najväčšiu hrozbu akékoľvek zásahy do základných ľudských práv. Každého, kto sa o to pokúša, by spoločnosť mala vysunúť na okraj. A o tom sú aj naše zhromaždenia, aby sme ľudí v tomto smere zobudili, a tých, čo by niečo také chceli hlásať a presadzovať, dostať do ťažkej defenzívy. V tom vidím aj hlavné posolstvo nášho protestu.
