Dokedy bude potrebné uťahovanie opaskov?
Marián TKÁČ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Poznáme tretí balík konsolidačných opatrení ako súčasť štátneho rozpočtu na rok 2026. Doterajšie dva konsolidačné balíky nestačili. Boli nedostatočné, mali chyby? Aj predseda vlády pripustil počas konferencie o konsolidácii, že „robíme chyby“. Problém je systémový: dynamike rozpočtových výdavkov nestačí dynamika rozpočtových príjmov. A tento problém založili tie vlády, ktoré podľahli „protivetru“ – predali všetky strategické podniky do zahraničia, zaviedli druhý dôchodkový pilier a následne vstúpili do eurozóny.

Príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok naplánovali na 27,8 miliardy, a keďže výdavky majú dosiahnuť 33,5 miliardy eur, výsledkom by mal byť schodok takmer 5,8 miliardy eur, čo je 4,1 percenta HDP. Zámerom je, aby potom vo volebnom roku 2027 klesol deficit na 3,5 percenta a o rok neskôr už pod tri percentá, čo je „palica“ na členské štáty eurozóny.

• ODLIV ZISKOV

Stane sa tak? Naplnia sa slová Roberta Fica, že rozpočet na roky 2026 až 2028 garantuje, že vláda po parlamentných voľbách v roku 2027 bude mať verejné financie v poriadku a pod kontrolou? K stabilizácii verejného dlhu by malo teda dôjsť do roka 2028 na úroveň okolo 64 percent, čo je len mierne nad úrovňou maastrichtského kritéria – 60 percent HDP.

Pravdaže, rozpočtové príjmy nám budú chýbať vždy. O vyrovnanom rozpočte nemôžeme ani len snívať, pokiaľ značná časť peňazí, vytvorených na našom území, odteká „do sveta“. A to vo forme dividend vlastníkom pôvodne našich sprivatizovaných podnikov, pričom ide o približne 3,5 miliardy eur. To je suma, ktorá by nám „stačila“. Zatiaľ však zvyšuje životnú úroveň v zahraničných sídlach privatizérov. Nesmieme si zatvárať oči: zahraničné investície neprinášajú len „nové pracovné príležitosti“, ale aj čoraz väčší nedostatok príjmov v štátnom rozpočte, potrebných na financovanie školstva, zdravotníctva, sociálnych opatrení atď.

• EUROFONDY NESTAČIA

Akási „kompenzácia“, ktorou by mali byť eurofondy, na ktoré sa politici všetkých odtieňov spoliehajú, zďaleka nestačí, ak je navyše sprevádzaná tlakom na zvyšovanie výdavkov na zbrojenie na likvidačných päť percent HDP. Jednak aj my do Európskej únie (EÚ) posielame peniaze ‒ v roku 2024 to bolo 941,7 milióna eur, toho roku EÚ čaká od nás 1,14 miliardy a na budúci rok sa počíta dokonca s 1,45 miliardy. Naše príspevky do EÚ rastú. Pokiaľ ide o čerpanie peňazí z EÚ, tu je situácia opačná, tu nejde o automat, tu sa o fondy „súťaží“: v roku 2024 sme získali 3,23 miliardy, tohto roku sa očakáva 1,91 miliardy a na budúci rok je v rozpočte zapísaných 2,35 miliardy eur. K „transferom“ do zahraničia treba pripočítať splácanie štátneho dlhu: na budúci rok pôjde o 2,0 miliardy eur. Summa summarum, odchádza od nás viac peňazí, ako k nám prichádza, a dôsledkom je rastúci štátny dlh.

Nech už vláda robí, čo robí – teda aj chyby, zákonite žijeme na dlh. A ďalej, slová R. Fica na konferencii ku konsolidácii prezrádzajú, že každý rok doplácame zo štátneho rozpočtu 1,3 miliardy na druhý dôchodkový pilier, že „kŕmime“ dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktoré sídlia v zahraničí. A tieto spoločnosti spravujú „naše“ peniaze z druhého piliera (je ich už 15 ‒ 16 miliárd) aj tak, že požičiavajú nášmu štátu na krytie štátneho dlhu za slušné úroky. Obrazne povedané, z ľavého vrecká peniaze vyhadzujeme a do pravého vrecka ich berieme naspäť, ale už „ošetrené“ o úroky, ktorými DSS kryjú svoje náklady aj na úkor výšky dôchodkov z druhého piliera.

• CLÁ PRE USA

Treba povedať, že toto všetko sú následky reformne nadšených miklošovcov a dzurindovcov. A dodávame, že nad našimi susedmi z V4 (Česko, Poľsko, Maďarsko) nevisí ani palica troch percent schodku (nie sú členmi eurozóny) a nemajú ani problémy s DSS. Druhý pilier buď nezaviedli, alebo už ho „znárodnili“. Ak si neporadíme s tým, že viac peňazí bude od nás odchádzať, ako prichádzať, konsolidačné opatrenia sú len záplatou na záplate. Navyše tejto vláde niet čo závidieť, pretože zdedila po „trojhviezdnom“ vládnutí v rokoch 2020 – 2023 najvyšší rozvrat v štátnych financiách v EÚ. Vzhľadom na celý rad okolností, ale aj na rast colnej sadzby na slovenské exportované výrobky, ktorá po dohode von Leyenovej s Trumpom stúpla z 2,4 percenta na 15,7 percenta, štátny dlh sa neznižuje tak, ako by vláda chcela.

Konsolidácia v roku 2026 má váhu 2,7 miliardy eur, z čoho na strane príjmov ide o 1,4 miliardy a zvyšných 1,3 miliardy by sa malo ušetriť na výdavkoch. Na strane príjmov sa ráta s „úpravou“ dní pracovného voľna za 230 miliónov eur, so skrátením odvodových prázdnin u samostatne zárobkovo činných osôb (123,6 mil.), zvýšením progresivity dane z príjmov fyzických osôb (205,4 mil.), zmenšením daňovej amnestie (81 mil.), zvýšením sadzby zdravotného poistenia zamestnancov (357,8 mil.), zvýšením sadzby DPH na potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli (91,3 mil.), zvýšením minimálnych sociálnych odvodov živnostníkov (102 mil.), s obmedzením odpočtu DPH na autá (86,4 mil.). Podiel samosprávy na šetrení na mzdách a prevádzke úradov je 130 miliónov formou zníženia podielu obcí (110 mil.) a VÚC (20 mil.) na výnose dane z príjmov fyzických osôb.

• ŠETRENIE ŠTÁTU

Výdavkové opatrenia cez legislatívu ušetria 152 miliónov eur. Dotýkajú sa riešení vo vzťahu k práceneschopnosti (PN) od predĺženia obdobia, počas ktorého vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, až po sprísnenie kontroly PN, pevne sa určili sumy trinásteho dôchodku a podobne. Ministerstvo financií hovorí o „výraznom šetrení na strane štátu“ v sume 535 miliónov eur. Ide o zníženie výdavkov ministerstiev a úradov podľa vlastných priorít na tovary a služby za 144 miliónov, zníženie kapitálových výdavkov vrátane obmedzenia nákupu vozidiel za 60 miliónov, zníženie bežných transferov – 128 miliónov. Zmrazia sa platy poslancom NR SR vrátane paušálnych náhrad (43 mil.) a platy vo verejnej správe, okrem školstva a zdravotníctva – 160 miliónov.

Stanoviská zamestnávateľov (RÚZ), odborárov (KOZ), Rady pre rozpočtovú zodpovednosť i Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) sa v princípe zhodujú v tom, že všetky konsolidačné opatrenia nevedú k významnejšiemu znižovaniu dlhu a že jeho stále rovnaká výška hovorí, že prakticky nekonsolidujeme vôbec. Kritizujú konsolidáciu najmä formou daňových opatrení, čo oslabuje ekonomickú výkonnosť a zneisťuje výsledok konsolidácie. Podľa RÚZ konsolidačné balíky očividne nefungujú. Zamestnávatelia kritizujú rastúce verejné výdavky a navrhujú výlučne výdavkové konsolidačné patrenia. Zvyšovanie daní je neefektívny nástroj, ktorý brzdí ekonomiku. Kritici vidia priestor v reorganizácii štátnych inštitúcií, v znížení ich počtu či v zlepšení ich riadenia. Patrí sem aj prehodnotenie počtu pracovných miest vo verejnej správe na základe auditov.

Požadujú aj šetrenie formou zefektívňovania verejného obstarávania, zlučovania obstarávania jedného typu služby alebo produktu pre širšiu skupinu verejných inštitúcií. Podľa šéfa NKÚ Ľ. Andrassyho „ak nevyužijeme dnešný čas na zásadnú analýzu fungovania štátnych a verejných inštitúcií, ak neprehodnotíme procesy riadenia i kontroly v štáte, naša krajina nedokáže z verejných zdrojov zabezpečiť udržateľné a efektívne služby pre verejnosť“. Hovorí sa aj o reštrukturalizácii regionálneho riadenia štátu s cieľom zmenšiť obrovský počet jednotiek verejnej správy.

• SILNÝ ŠTÁT?

Zatiaľ čo zamestnávatelia poukazujú na to, že verejné výdavky sa vymykajú spod kontroly a dotýkajú sa citlivej otázky penzijných nárokov kvôli starnutiu populácie, odborári hovoria, že väčšina z plánovaných opatrení dopadne na zamestnancov. Z tejto konsolidácie až približne 814 miliónov eur zasiahne zamestnancov a zníži ich čisté príjmy. Zdá sa, že kontinuálne rastúce výdavky nie je možné „dobehnúť“ ustavičným zvyšovaním daní, opatrenia by mali byť zásadnejšie a systémové. Ak chce Slovensko prosperovať a nebyť závislé od vôle zahraničia, mala by sa – a to v súlade s predvolebnými heslami tejto koalície – posilňovať rola štátu ako nanovo vlastníka strategických podnikov so zásadným vplyvom na rast ekonomiky a úrovne života svojich občanov.

Pokiaľ ide o konkrétne konsolidačné opatrenia, považovať úpravy troch štátnych sviatkov (čo kritizujú sociálni partneri; otázku 15. septembra má riešiť Ústavný súd SR) za veľmi významné, svedčí buď o strate profesionálnych zdatností vládnych úradníkov, alebo o strachu z riešení typu vyššieho zdanenia hazardu, reklamy, bánk či zbrojárov. Zároveň sa len veľmi ťažko obhajujú výdavky ako 400 miliónov na pôžičku EÚ Ukrajine v celkovej sume 50 miliárd. Rovnako o 55 miliónov vyšší rozpočet SAV, 310 miliónov na výpočtovú techniku pre úrady, 84 miliónov na nákup nových IT systémov. Prečo rastú rozpočty Generálnej prokuratúry SR a SIS? Prečo práve ide teraz armáda kupovať uniformy za 110 miliónov? Zodpovedajú duchu konsolidácie desiatky miliónov eur na právne služby pre ministerstvá či poradenstvá? Šetriť na strane štátu je stále kde.

A nakoniec. Aspoň to naznačil premiér v súvislosti s druhým dôchodkovým pilierom. Čo okrem záujmu DSS nám bráni celý tento systém prehodnotiť a získať veľký balík peňazí jeho „znárodnením“, ako to urobili Maďari, a zároveň neohrozovať penzie budúcich dôchodcov z tohto piliera? Žeby odvaha?!