Bolesť pretavená do radosti z krásy
Dáša MACHALOVÁ – Foto: (se)
Oživotvorenie kaštieľa sv. Jána, zvaného Kasíno, v Liptovskom Jáne zaznamenali prednedávnom takmer všetky médiá. Dnes má kaštieľ meno aj po svojom záchrancovi PhDr. Antonovi Hrnkovi, ktorý ho oživil na pamiatku svojich najdrahších, tragicky zosnulých ‒ manželku Blanku, dcéru Michaelu a syna Martina, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí v Addis Abebe. Kaštieľ dostal meno kaštieľ Hrnkovcov. Sú také udalosti v živote, keď sa človeku v jednom okamihu zastaví dych a život, ktorý si človek tak urputne chráni, sa zrazu stane nepotrebným a zbytočným. Vtedy sa tým slabším život uzavrie a tu na zemi zostane len ich tieň. Ale nájdu sa aj takí, ktorí si navzdory osudu postavia most, ktorý im pomôže preklenúť tú priepasť ničoty a bolesti.
Ten most vedie na živú zem, kde znova začnú dýchať a svojím oživeným dychom dokážu vdýchnuť život aj tam, kde sa už dávno vytratil. Takým je aj príbeh muža, ktorý sa v bolesti dokázal postaviť na nohy a zlatky za život najdrahších vrátil životu. Použil ich a rozsypal na mieste, kde už nerástla tráva a popadané múry kedysi slávneho sídla sa stáročiami menili na ruiny.
■ SLÁVNA RUINA
Slovenský historik, politik, patriot a znalec dejín PhDr. Anton Hrnko vstúpil na územie, ktoré je jedným z najkrajších kútov našej vlasti ‒ do obce Liptovský Ján. Zastal na mieste, ktoré omýva riečka Štiavnica a kde iba hrubé rozpadnuté múry dali tušiť, že sú to pozostatky kedysi slávneho kaštieľa sv. Jána. Anton Hrnko túto ruinu kúpil a premenil smutné miesto na živý, krásny objekt, ktorý bude slúžiť verejným i súkromným cieľom. Veľké sály sa v budúcnosti stanú krásnym miestom pre výstavy, sympóziá alebo významné zasadnutia.
Liptovský Ján je magickou obcou, ktorá sa tiahne Jánskou dolinou a pokračuje do Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami. To, čo ju robí výnimočnou, je krásna prírodná scenéria, viacero termálnych prameňov, ale najmä európsky unikát ‒ na území Liptovského Jána sa zachovalo šestnásť kúrií a kaštieľov, ktoré patrili rôznym zemianskym rodom. Rod Sentivániovcov (Svätojánskych), podľa ktorých je obec pomenovaná, vlastnil v obci viaceré kúrie a vybudoval aj v svojej dobe známe kúpele. Gróf Jozef Sentiváni po objavení výdatnejšieho termálneho prameňa upravil a adaptoval svoje kaštiele na kúpeľné objekty. Od roka 1919 boli kúpele vyhľadávaným miestom na liečenie viacerých chorôb. Do dnešných dní sú historické budovy bývalých kúpeľov, kaštieľov, rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia spolu s termálnymi prameňmi, skvostami, ktoré do tejto obce lákajú návštevníkov z rôznych kútov sveta.
■ ODVAHA HISTORIKA
Začať obnovu akéhokoľvek historického objektu si vyžaduje veľkú dávku odvahy a veľkú finančnú sumu. Koľkí z finančných žralokov zanechajú po sebe oživenú historickú pamiatku? Anton Hrnko si tento cieľ zvolil vedome a s odvahou historika sa pustil do neprebádaných dejín svojho nového vlastníctva.
Prvým krokom nového majiteľa kaštieľa bolo stretnutie s pamiatkarmi a reštaurátormi, lebo ako historik si uvedomoval, že tento kaštieľ skrýva mnohé tajomstvá, ktoré budú s ich pomocou odtajnené. A tak sa aj stalo. Reštaurátori po mesiacoch práce oživili ukryté ornamenty nad oknami, nápisy, fresky a všetky záhady, ktoré pokryl nános rokov. Tento kaštieľ bol oproti ostatným jánskym kaštieľom na prvý pohľad oveľa „skromnejší“, ale bolo to iba zdanie…
„Kaštieľ bol pôvodne postavený ako gotická obytná veža v polovici 15. storočia. Začiatkom 16. storočia bola na gotickej obrannej veži pristavená ranorenesančná atika, ktorá je svojím spôsobom unikátna na Slovensku, lebo nie je podobná atikám, ktoré sú pri východoslovenskej renesancii typické (tzv. lastovičí chvost), ale je figurálna.
V 17. storočí bol kaštieľ zväčšený do dnešnej veľkosti a prestavaný v renesančnom štýle. Z tohto obdobia pochádzajú nápisy i fresky na južnej fasáde kaštieľa. V tom čase slúžil ako sídlo sentivániovského komposesorátu, ktorý spravoval rozsiahle majetky rodu na Liptove. Pri barokizácii kaštieľa v 18. storočí došlo k odstráneniu väčšiny ozdobných prvkov z renesančného obdobia. Od druhej polovice 19. storočia slúžil ako sídlo panského kasína, teda klubu miestnej honorácie. Chvíľu v ňom sídlila židovská modlitebňa a škola. V roku 1913 kaštieľ kúpili dvaja miestni obyvatelia, ktorí ho prestavali na obytné ciele. Od konca päťdesiatych rokov sa postupne z neho vysťahovali a od deväťdesiatych rokov pustol. A v takomto stave som ho roku 2021 kúpil,“ povedal o svojom kaštieli majiteľ pri prehliadke na slávnostnom otvorení.
Z architektonicko-historického výskumu tejto pamiatky sa dozvedáme, že budova bola prvotne určená ako objekt pre šľachtickú školu, ktorá v Liptovskom Jáne existovala v rokoch 1584 ‒ 1708 a učili v nej významní pedagógovia tej doby. Neskôr bol objekt využívaný na zasadania rodového komposesorátu, resp. jeho členov – komposesorov, pri dôležitých rozhodnutiach či na iné rôzne slávnostné príležitosti rodu, akými boli napríklad svadby alebo návšteva zástupcov stolice. Údajne si tu zemania krátili čas i rôznymi zábavami a kartovými hrami. Budova slúžila od 17. storočia aj ako archív komposesorátu a boli tu uschované veľmi cenné a dôležité písomnosti ‒ od stredovekých listín až po bežné majetkové záležitosti či účty. Svoju kanceláriu tu mali aj úradníci rodového komposesorátu.
■ NEVÍDANÁ OBNOVA
Rekonštrukcia kaštieľa po kúpe v roku 2021 prebiehala v rokoch 2023 ‒ 2025 a bolo to naozaj nevídané oživotvorenie, lebo v takomto stave, v akom sa dnes kaštieľ nachádza, si ho nikto nepamätá, ani keby sme našli storočných jánskych kmeťov. Dnes má kaštieľ jasné poslanie. Sály s klenbami na prízemí sú plánované ako výstavné priestory pre rôzne druhy umenia. Už počas slávnostného oživotvorenia kaštieľa bola v týchto priestoroch inštalovaná prvá výstava: Obrazy svätých Cyrila a Metoda na ilustráciách, ikonách a poštových známkach, ktoré pochádzajú zo zbierok Štátneho múzea dejín náboženstva v Petrohrade. Túto výstavu pripravilo OZ Cyrilometodiada.
Na prízemí budovy sa zachovali stopy po štrbinových strieľňach, čo dokazuje, že kaštieľ bol v minulosti pripravený na obranu proti vonkajšiemu nebezpečenstvu. Na poschodí sa nachádza najväčšia sála so zreštaurovaným trámovým dreveným stropom a s masívnym renesančným krbom. V tejto impozantnej sále sa budú v budúcnosti konať slávnostné zasadnutia a rôzne kultúrne podujatia. Vedľa veľkej sály je aj menšia sála. Úplne hore sú vybudované izby a apartmány pre návštevníkov s krásnymi výhľadmi do okolitej prírody a scenérie obce Liptovský Ján.
Zvonku dostal kaštieľ tiež krásnu, stáročiami stratenú galériu, z ktorej môžeme obdivovať torzo nápisov, ktoré objavili reštaurátori. Jedným z nich je nápis, ktorý zdobí aj kaštieľ v Betlanovciach: QUIS CONTRA NOS, SI DEUS NOBISKUM, QUI CONTRA NOS ‒ Kto proti nám, keď Boh s nami, kto proti nám…
■ JESENNÁ PREMIÉRA
Slávnostné otvorenie kaštieľa ‒ alebo ako ho na pozvánke nazval sám majiteľ oživotvorenie kaštieľa ‒ sa konalo v krásny slnečný septembrový deň. Hostia za zvukov fujary pána Suchého a ľudovej hudby vchádzali na nádvorie, kde ich chlebom a soľou vítala Danielka Suchá. Nový majiteľ kaštieľa sa ujal slova, privítal hostí a slávnostné podujatie pokračovalo vysvätením kaštieľa. Krátky obrad spojený s modlitbou za zomretých vykonal Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup.
Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľa na pamiatku tragického úmrtia manželky, syna a dcéry Antona Hrnka. Na slávnosti oživotvorenia kaštieľa v Liptovskom Jáne sa zúčastnili starosta obce Roman Vajs, poslanec a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč, prof. Emília Hrabovec s manželom, prof. Martin Homza a mnohé osobnosti spoločenského a kultúrneho života, priatelia a známi. Pri slávnosti bol Anton Hrnko pasovaný na Antona Hrnka Svätojánskeho.
Potom plukovník jazdectva v slávnostnej historickej uniforme (Tomáš Achs) vytiahol na stožiar slovenskú vlajku a ozvali sa tóny slovenskej hymny, ktorú spievali aj prítomní. Po slávnostnom požehnaní Mons. Viliama Judáka sa mohla začať prehliadka kaštieľa. Bolo sa na čo pozerať, bolo na čom si popásť oči. Zásluhou majiteľa a vďaka profesionálne a odborne odvedenej práci stavebnej firmy v spolupráci s pamiatkarmi a reštaurátormi vzniklo veľkolepé dielo, ktoré bude ozdobou celého Liptova.
