Východné výzvy doterajšej dominancii Západu
Radoslav ŽGRADA – Foto: internet
V čínskom meste Tianjin sa 31. augusta a 1. septembra konalo ďalšie zasadnutie Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO), samit prešiel plynulo do osláv okrúhleho osemdesiateho výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Pekingu. V mnohých ohľadoch môžeme obe podujatia hodnotiť ako prelomové na globálnej úrovni. Došlo k utuženiu spolupráce medzi dynamickými ázijskými ekonomikami, čo Západ vníma ako výzvu jeho doterajšej dominancii.
Hlavné spravodajstvo sa zameriavalo na vojenskú prehliadku Číny, kde ázijská veľmoc predviedla svoj moderný ničivý arzenál, kompletnú jadrovú triádu vrátane dvanástich nosičov rakiet s jadrovými hlavicami na kvapalné palivo Dongfeng-5C. Vizuálne pôsobivé pripomenutie víťazstva nad militaristickým Japonskom a fašistickou osou sa stala demonštráciou sily krajiny. Medzi početnými hosťami však chýbali zástupcovia USA, tiež i západnej Európy, čo veľa naznačuje.
„Dnešná Čína je silná, nikoho sa nebojí a je pripravená prevziať vedúcu rolu vo svete,“ nechal sa počuť z tribúny čínsky prezident Si Ťin-pching.
■ ŠANGHAJSKÁ BANKA
Omnoho význačnejší bol samotný samit SCO v jeho hospodárskej agende, ktorú presadzujú členovia organizácie. Šanghajská organizácia spolupráce bola založená v roku 2001 ako bezpečnostné fórum šiestich krajín (Čína, Kazachstan, Kirkizsko, Rusko, Tadžikistan, Uzbekistan), teraz má desať riadnych členov, k tomu treba prirátať dve pozorovateľské krajiny a štrnásť partnerov v dialógu. Po vstupe Indie, Pakistanu, Iránu a Bieloruska predstavuje štyridsaťdva percent svetovej populácie a takmer štvrtinu nominálneho globálneho HDP – tridsaťšesť percent v parite kúpnej sily.
Obchod medzi hostiteľskou Čínou a ostatnými členmi organizácie dosiahol v minulom roku ekvivalent deväťsto miliárd dolárov. Na samite prijali stratégie do roka 2035 spolu s návrhom na reformu OSN, aby reflektovala súčasné pomery vo svete. Najvýznamnejším bodom bolo vytvorenie Rozvojovej banky Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Okrem hlavného memoranda treba vyzdvihnúť ešte dva momenty, ktoré menia geopolitickú situáciu: potvrdenie uzmierenia medzi Indiou a Čínou a dlho dohováraný podpis pod dohodu o vybudovaní plynovodu Sila Sibíri 2.
Krátkozraká politika Donalda Trumpa, keď sa uvalením ciel na indický vývoz usiloval Naí Dillí prinútiť k poslušnosti, mala opačný efekt. India si vybrala ‒ zvýšila nákup lacnej ruskej ropy, ktorá poháňa vysoký hospodársky rast krajiny (na rozdiel od Európy) a zlepšila vzťahy s Čínou. Už 19. augusta počas rokovaní medzi osobitnými zástupcami dosiahli Peking a Naí Dillí desaťbodový konsenzus o správe hraníc, čo bol krok k stabilizácii vzťahov medzi oboma susedmi. O niekoľko dní neskôr boli zrušené vzájomné sankcie.
■ OTRASENÝ MONOPOL
Stretnutie v Tianjine medzi prezidentmi Naréndrom D. Módím a Si Ťin-pchingom bolo druhým stretnutím lídrov oboch krajín za posledný rok a potvrdilo nastúpenú trajektóriu reštartu vzájomných vzťahov. Pre Západ boli omnoho trpkejšie iniciatívy na vznik Rozvojovej banky SCO, na rozšírenie používania miestnych mien a užšej koordinácii s iniciatívami BRICS. Tie poukazujú na rastúce odhodlanie v celej Eurázii a globálnom Juhu spochybniť monopol, ktorý dlhodobo vykonávajú Spojené štáty a ich spojenci prostredníctvom MMF, Svetovej banky a dolárového systému.
Inštitúcie kontrolované Západom fungovali desaťročia ako nástroje geopolitického vplyvu. Programy štrukturálnych zmien, praktizovaných v koloniálnom duchu, rušili sociálnu ochranu, vnucovali privatizáciu a uväznili krajiny v cykloch dlhovej závislosti, v neposlednom rade vnucovali rigidnú neoliberálnu ideológiu.
Pre menšie ekonomiky by predstavoval vznik Rozvojovej banky SCO záchranu umožňujúcu prístup k úverom, ktoré nie sú viazané na geopolitické priority Washingtonu a vytunelovanie cenných aktív zadlžených krajín, a to bez nutnosti vzdať sa vlastnej suverenity, aj keď i tu existujú riziká. Pozitívom je však možnosť diverzifikovať partnerstvá podľa národných či momentálnych potrieb. Práve sankcie proti Rusku a clá proti Číne a Indii posilnili naliehavosť budovania paralelných inštitúcií, ktoré sa nebudú viazať na jediného hegemóna.
■ SILA SIBÍRI
Tretím podstatným momentom samitu je dohoda o výstavbe veľkého plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý má pokryť pätnásť až dvadsať percent čínskych energetických potrieb pomocou ruského plynu. Štáty západného bloku sa dlhodobo usilovali udržať páku voči Rusku a Číne prostredníctvom závislosti prvého od príjmov z exportu energií do Európy a druhého od dovozu cez moria ovládané západnými námornými silami. Plynovod s kapacitou 50 miliárd kubických metrov ročne povedie zo západnej Sibíri cez Mongolsko do severnej Číny, pričom mongolský úsek ponesie názov Sojuz Vostok. Jeho spustenie je naplánované po roku 2030.
