Systém rozdeľovania dotácii je stále terčom útokov

Matúš OĽHA – Foto: FPÚ 

Verejnoprávny Fond na podporu umenia je v ostatnom čase v centre spoločenského záujmu, lebo tí, ktorí si zvykli na pravidelné štedré podpory z jeho finančných prostriedkov na pochybné ciele, ho za jedenásť rokov existencie fondu považujú za svoj. Na Slovensku už máločo patrí Slovákom. Fabriky a banky sú v zahraničných rukách, zisky z nich tečú najmä do zahraničia, a kultúra, ktorá sa preniesť nedá, je pod tlakom. Chcú ju vykoreniť alebo aspoň zdeformovať…

Fond na podporu umenia existuje jedenásť rokov. Vznikol transformáciou bývalého podporného systému ministerstva kultúry za ministrovania Mareka Maďariča v spolupráci so Zorou Jaurovou, ktorá prišla s myšlienkou vytvoriť nezávislý fond po vzore niektorých európskych krajín. I stalo sa, že niekdajší systém podpory v bohatej škále kultúry a umenia stal sa „verejnoprávnym“.

■ SEGMENT NEZÁVISLÝCH

Fond má svoj zákon, úrad, riaditeľa, referentov, radu a more členov odborných komisií. Prideľuje finančnú podporu naprieč umeleckými druhmi ‒ od dramatického, hudobného, výtvarného cez tradičnú ľudovú kultúru, knižnice a vysoké školy, osvetové strediská, podporu umeleckej reflexie až po digitálne hry. Nóvum oproti bývalému ministerskému systému, kde mal posledné slovo minister, sú štipendiá a pracovné cesty žiadateľov, ktoré v predchádzajúcom systéme neboli. Podpora fondu zahŕňala aj nenápadne vznikajúci segment tzv. „nezávislej kultúry“. To znamená, že popri tu existujúcich kultúrnych inštitúciách, ktoré sú v zriaďovateľskej sfére vyšších územných celkov, miest a obcí, vznikol aj úplne nový „nezávislý“ blok inštitúcií, ktoré akoby fond zriadil napriek tomu, že mu takáto možnosť zo zákona nevyplýva.

■ V STRANÍCKYCH TRIČKÁCH

Autorky myšlienky vzniku fondu Zora Jaurová sa aktívne zúčastňovala na činnosti fondu a ocitla sa tak v odborných komisiách, ako aj v rade FPU. Každým rokom sa vo fonde prerozdelilo okolo dvadsať miliónov eur. Za tie roky sa systém prideľovania podpory vykreoval tak, že členovia odborných komisií rozhodovali na prospech istých projektov, za ktorými stáli ich priatelia, a treba povedať že aj politickí súpútnici. Vytvoril sa okruh žiadateľov, ktorí dostávali štedré dotácie z fondu pravidelne s odôvodnením, že ide o vysoko umelecké, náročné umenie s medzinárodným presahom a významom.

Na druhej strane fond nepodporil tisíce ďalších žiadateľov a mnohí z nich po dvoch-troch rokoch na podporu z FPU rezignovali. Žiadatelia, ktorých zriadil fond, sa združili pod organizáciu Anténa a pravidelne dostávali dotáciu na svoju existenciu. To znamená, že státisíce eur ročne putovali na platy a „činnosť“ subjektov, ktoré sa nazývajú „nezávislými“, a od štátu žiadali peniaze, aby mohli existovať. Štát im mal zaplatiť a viac sa nestarať, aká je ich činnosť, pretože oni sú nezávislí… Okrem tvorby, ktorá sa tam tiež vyskytla, zamerali sa mnohé z nich aj na šírenie politickej agendy, samozrejme, výlučne  vo farbách súčasnej opozície a propagáciu liberálnej ideológie. 

■ OTVORENÁ KULTÚRA?

Vyše desať rokov sa systém prerozdeľovania výrazne nemenil, len posilňoval vplyv spomenutých organizácií v ňom. Mnohí bežní žiadatelia sa za tie roky k peniazom z fondu vôbec nedostali, pretože nemali to správne politické a ideové krytie. Naopak, ľudia, ktorých tento systém bohato roky dotoval, sa aj pomocou podpory z fondu stali aktívnymi opozičnými aktivistami alebo politikmi a po nástupe novej vlády na jeseň 2023 aj členmi platformy „Otvorená kultúra“. Táto platforma sa hneď po vzniku novej vlády po voľbách na jeseň 2023 pustila do razantného boja proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a ňou pripravených zmenách v kultúrnej politike, ktoré sú súčasťou programového vyhlásenia vlády.

■ BÚRLIVÝ SEPTEMBER

Sedemnásteho septembra 2025 sa Rada FPU stretla, aby prijala nové Zásady prerozdelenia finančných prostriedkov na rok 2026. Tie sa od tých predchádzajúcich líšili najmä v tom, že z nich vypadli položky, v ktorých sa strácali státisíce na činnosť, ktorá nesúvisela priamo s tvorbou kultúrnych hodnôt, ale dotovala činnosť tzv. nezávislej kultúry a množstvo ciest a štipendií, ktoré nemali pre slovenskú kultúru hmatateľný alebo povšimnutiahodný výsledok, len napĺňali vrecko istej skupiny vyvolených. Rozhodli sme sa podporiť tvorbu, mládež, všetky odvetvia umenia tak ako predtým.

Novinkou vo FPU je program obnovy kultúrnej infraštruktúry, zameraný na výstavbu a rekonštrukciu kultúrnych domov, amfiteátrov a pod. V tomto programe chceme výraznou sumou peňazí aktivovať ľudí aj v malých, a nie príliš bohatých obciach, aby mali elementárne podmienky na tvorbu divadla, folklóru, hudby a ďalších kultúrnych aktivít. Na tento cieľ zvýšilo už na rok 2025 ministerstvo kultúry príspevok do fondu o desať miliónov eur, teda sa prerozdeľuje o tretinu finančných prostriedkov viac ako v minulosti. Navyše je fond povinný zo zákona dvadsaťpäť percent prostriedkov venovať prioritám ministerstva kultúry. Na tento cieľ vznikol aj nový program.

■ NOHA VO DVERÁCH

Keďže sme mali informáciu, že platforma Otvorená kultúra chystá protestnú akciu, septembrové rokovanie sme začali už o hodinu skôr, a tak kultúrna „verejnosť“, ktorá sa domáhala účasti na rokovaní, prišla, ako sa vraví ‒ po funuse. S prítomnosťou „verejnosti“ na našich zasadnutiach sme totiž mali svoje skúsenosti.

V stiesnených priestorových podmienkach sa za bývalého vedenia zúčastnili na rokovaní poslanci, politici, politickí aktivisti, novinári, dokonca aj dvaja predsedovia samosprávnych krajov, ktorí nám doslova dýchali na krk, vstupovali do nášho rokovania, komentovali dianie povzdychmi aj negatívnou mimikou, niektorí premotivovaní poslanci aj bez dovolenia rady si vzali slovo a hrubým spôsobom zasahovali do priebehu rokovania.  Preto sme sa po mojom nástupe na post predsedu Rady FPU rozhodli, že ponecháme iba prenos on-line cez sociálne siete, lebo ten podľa našej právnej analýzy napĺňa podmienku účasti verejnosti na ňom. Nerešpektujúc toto naše uznesenie sa verejnosť pamätný septembrový deň domáhala svojej prítomnosti v priestoroch fondu napriek tomu, že rokovanie rady sa skončilo.

Referentka, ktorá vyšla z dverí na chodbu, už ich za sebou nezavrela, pretože podpredseda NR SR Martin Dubéci vložil do nich nohu. Tohto opozičného politika a funkcionára Progresívneho Slovenska nasledovala skupina vyše dvadsiatich osôb, ktoré v úlohe „verejnosti“ chceli dať najavo svoju nespokojnosť s doterajšou činnosťou Fondu, najmä Rady FPU.

Z ďalších členov tejto „verejnosti“ som identifikoval viaceré poslankyne Progresívneho Slovenska, rektorku Vysokej školy výtvarných umení Bohunku Koklesovú, pána rektora Vysokej školy múzických umení Martina Šmatláka a zopár ďalších tvárí, ktoré som si pamätal už z predchádzajúcich návštev Otvorenej kultúry.

V takejto nátlakovej presile sa improvizované stretnutie prenieslo do priestorov kancelárie riaditeľa FPU, kde sa dožadovali dialógu… Ten sa zmenil na sériu monológov naučených floskúl a klišé zameraných iba na kritiku vedenia FPU, zastúpeného riaditeľom a mnou. Prítomných musím pochváliť, že  na rozdiel od niektorých hercov, ktorí robili politické školenie publika v divadlách po predstavení, nečítali z papiera, ale svoje roly vedeli naspamäť…

Autor je predseda FPÚ, uverejnený text je jeho osobným názorom