V tom našom futbale niečo smrdí
Vladimír MEZENCEV – Foto: SFZ
Bez ohľadu na zemepisnú šírku a dĺžku sa problémy v národných futbalových zväzoch vyťahujú na svetlo sveta po nevydarených výsledkoch reprezentačných výberov na vrcholových podujatiach. Pod slovom problémy myslíme úprimnú a kvalitnú kritiku popredných funkcionárov a zväzových prezidentov. Ako to už u nás na Slovensku chodí, všetko je trochu inakšie, teda naše špecifické.
Súčasnú vlnu tvrdej kritiky však nevyvolali neúspechy na trávnikoch, ale v prvom rade vyjadrenia ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka. Boli však adresované v podstate jedinému človekovi ‒ prezidentovi Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Jánovi Kováčikovi. Minister o ňom hovoril ako o osobe, ktorá fajčí najdrahšie cigary, pije najkvalitnejšie nápoje a býva v najluxusnejších hoteloch, aké si nedovolia využívať ani hollywoodske hviezdy. To však ani zďaleka nie je všetko. Podľa neho až tridsať percent z peňazí, ktoré smerujú do slovenského futbalu, Kováčik míňa na osobné ciele…
■ POVEDAL UŽ KADEČO
Pripomeňme si, že spomínaný pán minister už povedal všeličo, začo bol aj súdne stíhaný, potrestaný, musel sa verejne ospravedlňovať. Konkrétne išlo o osobnú urážku vtedy ešte kolegyne z parlamentu Lucie Plavákovej, začo mu súd nariadil nielen ospravedlnenie, ale aj zaplatiť nemajetkovú ujmu. Ospravedlniť sa musel aj imunológovi Petrovi Sabakovi. V tomto prípade však išlo o najvyššieho predstaviteľa najobľúbenejšieho športu na Slovensku – to je už však niečo iné.
Veď ho dokonca priamo obvinil z rozkrádania, neskôr – čo už nebolo na nahrávke – minister povedal, že v demokratickej krajine by už dávno skončil s putami na rukách. Toto už bola prisilná káva, na ktorú obe strany reagovali podaním trestných oznámení. Ján Kováčik a ľudia okolo neho oponovali najmä tým, že k zverejneniu nahrávky došlo koncom januára, teda mesiac pred volebnou konferenciou SFZ, a tak už išlo o priame politické zasahovanie do tohto snemovania, na ktorom sa volí nielen prezident, ale celé nové vedenie slovenského futbalu. Z týchto rôznych stanovísk bolo však cítiť, že zväz sa neobáva toho, že Ján Kováčik so svojimi ľuďmi prídu vo voľbách o funkcie.
Nuž, pokiaľ išlo o nahrávku, ktorej znenie nemohlo nechať ani jedného priaznivca nášho futbalu ľahostajným, prenikla na verejnosť ilegálne, teda bez súhlasu autora dlhého monológu, v ktorom nechýbali mnohé číselné údaje o šafárení s peniazmi na najvyššom poschodí slovenského futbalu. Minister Huliak sa vôbec neusiloval tvrdiť, že táto nahrávka je výsledok umelej inteligencie alebo niečo vytrhnuté z kontextu. V každom prípade jeho slová neboli adresované verejnosti, autor ilegálnej nahrávky zostal anonymný dodnes, ale na jeho adresu si R. Huliak neodpustil vysloviť jediné slovo – chrapúň.
■ JEDEN ODVÁŽLIVEC
Až dovtedy mnohé neznáme, resp. utajované informácie prestali byť tajomstvom. Išlo najmä o veľmi zlú finančnú situáciu v celom zväze, ku ktorej výrazne prispela aj nepochopiteľná kúpa obrovského množstva mobilných telefónov, stále však nezaplatených. Za celou touto zvláštnou transakciou bol zo strany SFZ vraj iba jeden človek, a to jeho prezident.
Zrazu sa spustila lavína vyjadrení ‒ na jednej strane podporujúcich J. Kováčika s tým, že stále má ich dôveru a opäť dostane ich hlasy na volebnej konferencii. Na druhej strane sa ozvali aj majitelia a šéfovia významných prvoligových klubov, ktorí chceli zvoliť už nové vedenie SFZ, a teda i nového prezidenta. Za J. Kováčika sa však priamo postavili tri zo štyroch regionálnych zväzov – Bratislavský, Západoslovenský a Stredoslovenský, len Východoslovenský sa k nim nepripojil.
Dokonca po niekoľkých dňoch oficiálne vyzval svojich delegátov, aby na konferencii hlasovali za Petra Palenčíka, nečakaného vyzývateľa prezidenta zväzu, ktorý vo funkcii generálneho sekretára bol jeho pravou rukou. Preto bolo dosť aj tých, ktorí si mysleli, že jeho kandidatúra je iba formálna, a teda „naoko“, pričom sa zrodila zo vzájomnej dohody oboch – vtedy ešte najbližších spolupracovníkov. Pre veľkú časť funkcionárov z regiónov bolo vtedy až nepochopiteľné, že v celom hnutí sa predsa len nájde niekto, kto má vôbec odvahu stať sa Kováčikovým protikandidátom. Veď od roka 2010 sa takýto odvážlivec nenašiel a ešte v roku 2022 na konferencii SFZ v Senci vo verejnom hlasovaní Kováčik dostal hlasy všetkých delegátov, teda ani jeden z nich nebol proti nemu a ani sa nezdržal hlasovania.
■ VÍŤAZ ANKIET
Dnes už šesťdesiatročného Ľubomíra Moravčíka, rodáka z Nitry, tým skôr narodeným priaznivcom futbalu netreba bližšie predstavovať. Len tým mladším sa patrí pripomenúť, že je jediný u nás, ktorý sa stal víťazom ankiet Futbalista roka Československa (1992) a Slovenska (2001), čo sa nikomu pred ním nepodarilo. Po ňom to už vôbec nebolo možné, pretože tento kvalitný a uznávaný hráč bol posledný víťaz ankety v spoločnom štáte.
Okrem toho za obe reprezentácie odohral 79 stretnutí a dal v nich 13 gólov, z toho za mužstvo SR v rokoch 1994 – 2000 odohral 37 zápasov so 6 gólmi. S veľkým futbalom začínal vo svojom rodisku, potom pôsobil vo Francúzsku, v Nemecku a v Škótsku, v ktorom sa natrvalo zapísal do dejín slávneho Celticu Glasgow, za ktorý v rokoch 1998 – 2002 odohral 76 stretnutí a dal v nich 29 gólov. Stal sa nielen miláčikom početnej rodiny priaznivcov tohto obľúbeného klubu, ale aj laureátom Siene slávy Celticu. Práve chvályhodné ohlasy na jeho výkony za prielivom La Manche výrazne ovplyvnili jeho nominácie na prvenstvá v oboch anketách, pričom v tej federálnej bol ešte dvakrát druhý a raz tretí.
Prečo ho však spomíname v súvislosti s februárovou volebnou konferenciou SFZ, keď už poznáme aj jej výsledky? Už aj preto, lebo Ľubo Moravčík patrí k tým bývalým reprezentantom, ktorí pohotovo, otvorene a najmä kriticky reagujú na dianie v slovenskom futbale. Nečudo, že ešte pred spomínaným snemovaním v médiách jednoznačne vyjadril svoju radosť nad tým, že konečne sa našiel jeden seriózny odvážlivec, ktorý sa nebojí ísť do súboja s prezidentom zväzu Jánom Kováčikom. „Vždy je dobre, keď sa objaví niekto druhý, kto má iné názory a chce to robiť inak. Pokiaľ ide o kandidatúru Peťa Palenčíka, nie je to nič šokujúce. Veľmi dobre zhodnotil svoje možnosti i skúsenosti. Pre Jána Kováčika je to veľmi dobrý protikandidát. Pozrite sa, ten nemal tri volebné obdobia protikandidáta, a pritom jeho súper sám povedal, že Ján Kováčik to robí dobre. Takže nie je to žiadna senzácia…“ uviedol pre špecializovaný slovenský denník Ľ. Moravčík. Len pre zaujímavosť – okrem toho sa trafil takmer do čierneho, keď Palenčíkovi predpovedal vo voľbách zisk tridsiatich percent hlasov.
■ OZAJSTNÝ NEBOJSA
To však ešte ani Moravčík nevedel, že sa nájde skutočný odvážlivec, konkrétne Martin Filipkov, ktorého dovtedy vo futbalovom hnutí nikto nepoznal. Nečudo, veď v ňom nikdy nepôsobil, a teda nemohol zanechať žiadnu ani najmenšiu stopu. Svoju kandidatúru ohlásil skutočne o päť minút dvanásť a vlastnú stratégiu predstavil zaujímavými slovami: „Nekandidujem proti niekomu, kandidujem za víziu, že slovenský futbal môže byť profesionálnejší, dôveryhodnejší a úspešnejší. Verím, že skúsenosti z riadenia projektov, práce s ľuďmi a budovania partnerstiev môžu slovenskému futbalu pomôcť urobiť ďalší krok vpred.“ Tento v poradí tretí kandidát nepresvedčil nikoho a vo voľbách nezískal ani jeden hlas.
■ HLASOVACIA FRAŠKA?
Na konferencii neprešiel ani návrh jedného z najväčších oponentov Jána Kováčika – šéfa trenčianskeho futbalu Róberta Rybníčka, na odvolanie prezidenta zväzu, resp. na pozastavenie vykonávania funkcie. Neprešiel ani ďalší jeho návrh na presunutie volieb na mimoriadnu konferenciu (6 hlasov za, 52 proti, zdržalo sa 9 a nehlasovalo 10 delegátov).
V samotných voľbách Ján Kováčik z 87 hlasujúcich delegátov dostal 57 hlasov, teda plné dve tretiny, a o jeho víťazstve sa tak rozhodlo už v prvom kole. Znamená to, že celá tretina, konkrétne 29 hlasov, patrila Petrovi Palenčíkovi, jeden hlas bol neplatný. Proti samotnému priebehu a výsledkom volieb nikto neprotestoval, boli preto právoplatné, i keď minister Huliak ich už niekoľko dní predtým nazval fraškou.
Ján Kováčik po opätovnom zvolení povedal: „Takú veľkú podporu som nečakal ani v mojich najoptimistickejších úvahách.“ Zároveň tak trochu zmenil aj svoju rétoriku. Priznal si chyby v riadení SFZ a na adresu svojich kritikov a oponentov uviedol, že na ich mieste by konal podobne. Okrem toho uviedol, že prvý viceprezident a zároveň predseda Západoslovenského futbalového zväzu Peter Kováč bude výrazne zapojený do riadiacej štruktúry SFZ a ani jeden proces sa v budúcnosti nebude konať bez neho a novej generálnej sekretárky Ivany Schneebergerovej, dlhoročnej pracovníčky SFZ, svoje kompetencie budú mať inak nastavené ako doteraz aj ďalší členovia výkonného výboru.
■ VÍŤAZ BERIE VŠETKO…
Novozvolený výkonný výbor SFZ má 15 členov, z nich je 6 šesť takých, ktorí v tejto funkcii absolvujú premiéru. Za člena tohto orgánu delegáti podľa očakávania zvolili aj Richarda Havrillu, ktorý tri volebné obdobia zastával funkciu prvého viceprezidenta. Nečudo, veď dlhé roky stojí na čele Východoslovenského futbalového zväzu, v ktorom má prirodzenú autoritu a pociťuje podporu zo všetkých strán ‒ od dedinských celkov z najnižších súťaži po profesionálne kluby I. a II. ligy. Tento pôvodným povolaním inžinier architekt si takéto prejavy uznania a sympatií získal už dávnejšie za svoju serióznu a kvalitnú rozhodcovskú činnosť.
Dôkazom toho boli aj jeho niekoľkonásobné nominácie na stretnutia v rámci UEFA a neskôr po odložení píšťalky do skrinky so svojimi futbalovými rekvizitami ho v Zürichu neraz určili za delegáta na významné stretnutia európskych pohárových súťaží. Východoslovenský futbalový zväz pod jeho vedením ako jediný vyzval svojich zástupcov, ktorí mali právo voliť na februárovej konferencii SFZ, aby svoje hlasy odovzdali Kováčikovmu protikandidátovi Petrovi Palenčíkovi. Nie náhodou, veď bol predsa len jedným z tých, ktorí videli do „hlavnej kuchyne“ slovenského futbalu… Richard Havrilla teda zostal vo výkonnom výbore, ako doteraz je jedným zo štyroch členov komisie zodpovednej za amatérsky futbal a podľa stanov SFZ jeden rok bude viceprezidentom zväzu, pretože táto funkcia je v tejto komisii rotujúca a raz za štyri roky sa ujde každému jej členovi.
■ VÁŽNY KRITIK
Jedným z tých, ktorí nevolili Jána Kováčika, ale hlasovali za Petra Palenčíka, je aj Jozef Antošík, majiteľ na naše pomery skutočne elitného klubu MŠK Žilina. Teda toho, ktorý má nielen stabilné umiestnenia v hornej časti prvoligovej tabuľky, ale i na celom kontinente závideniahodnú futbalovú akadémiu a mládežnícke tímy, ktoré v európskych súťažiach dokážu víťaziť nad rovesníkmi z Anglicka, Talianska, Nemecka… Majetok tohto veľkopodnikateľa sa odhaduje na stodesať miliónov eur a magazín Forbes ho v rebríčku najbohatších Slovákov zaradil na 41. miesto.
Volil teda Petra Palenčíka, aj keď dobre vie, že v prípade zvolenia by si sám neporadil s odstránením dlhov, ktoré má zväz, a zvládol tak celú jeho kritickú situáciu. Podľa J. Antošíka je stav slovenského futbalu, slušne povedané, nie dobrý, a ani najnovší rozpočet SFZ, prijatý na konferencii, vôbec nedáva záruky, že sa do roka splatia všetky finančné záväzky v SFZ. Skôr naopak, budú ešte narastať. Okrem toho si myslí, že celý zväz by mal začať riadiť krízový manažér, ktorý by urobil rýchly audit finančnej situácie, audit nákladov a návrh na ich redukciu. Zároveň aj pre neznalosť celého stavu na zväze sa nepridáva k tým, ktorí hovoria o jeho komplexnom bankrote.
■ ROZHODNÚ AŽ SÚDY?
Predpokladajme, že na súde skončí žaloba, ktorú podá Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR na SFZ. Súdne pojednávania v našom štáte sa zvyknú vliecť celé roky, štyri patria do kategórie tých kratších. Spomíname to preto, lebo v roku 2030 sa uskutoční ďalšia konferencia nášho futbalového zväzu a na nej s veľkou pravdepodobnosťou pán Kováčik bude obhajovať postavenie prvého muža v slovenskom futbale.
Dovtedy však môže byť uznaný za vinného, ale rovnako i definitívne zbavený všetkých obvinení. Môže sa stať i to, že sa za tie štyri roky nič neuzavrie, ale i to, že Rudolf Huliak už nebude minister a jeho nástupca nebude mať dosť síl, chute a odvahy bojovať s pevným a organizovaným zákulisím nášho futbalu. Alebo s kvalitnými právnikmi, ktorých futbalový zväz už určite má a, samozrejme, aj bude mať…
Našli sa aj takí experti, ktorí tvrdia, že táto februárová konferencia SFZ bola najväčšou pohromou doterajších dejín slovenského futbalu. Skutočne, až pritvrdé slová, ktoré sa veľmi ťažko počúvajú. Zazneli však ešte oveľa tvrdšie a arogantnejšie. Jedno je však isté: bola to najsledovanejšia konferencia SFZ v histórii jeho existencie…
