V hre je aj vyslovenie dôvery vláde v parlamente
Štefan ZLATOŠ – Foto: intrnet – zdroj: TASR Jakub KOTIAN
V čase uzávierky tohto vydania SNN ešte nebolo jasné, ako sa vládna koalícia postaví k povinnosti požiadať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery v súvislosti s ukončením sankčných prázdnin, ktoré sú súčasťou mechanizmu takzvanej dlhovej brzdy.
Termín ukončenia sankčných prázdnin vypršal 22. novembra. Ako vieme, posledná tohtoročná schôdza poslaneckého zboru sa mala začať 25. novembra a má trvať tri týždne ‒ do 12. decembra. Dedičstvom liberálno-progresívne-chaotických vlád Matoviča, Hegera a Ódora je obrovský štátny dlh. Dlh Slovenska sa vinou ich diletantstva vyšplhal do takých výšin, že aktuálna vláda Roberta Fica musí podľa zákona o dlhovej brzde žiadať o vyslovenie dôvery v parlamente. Kedy sa tak stane, je (v čase uzávierky SNN) neznáme. „Tam tá lehota nie je, tak nemyslím si, že to musí vláda urobiť na najbližšom rokovaní vlády“ (po 22. novembri, pozn. SNN), vyjadril sa minister spravodlivosti Boris Susko.
■ OPTIMISTICKÍ PARTNERI
„Takých dvadsaťšesť poslancov je pripravených kedykoľvek, aj dnes o polnoci, hlasovať za dôveru tejto vlády,“ pokračoval predseda strany Hlas ‒ SD a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok. „Problémom asi nás ľudí je to, že furt sa o dačo bojíme, furt niečo analyzujeme a nežijeme teraz. Takže k politike ‒ keď je problém, riešte ho teraz. Ale čo budem predpovedať niečo, čo ani nevznikne? Ja si myslím, že to zvládneme,“ optimisticky predpovedá podpredseda koaličnej strany SNS v NR SR Andrej Danko.
Koaličnej vláde totiž stačí na vyslovenie dôvery aj 39 poslancov, a to v prípade, ak je na hlasovaní v Národnej rade SR prítomných 76 poslancov potrebných na to, aby bolo plénum uznášaniaschopné. Kabinet tak nepotrebuje nadpolovičnú väčšinu všetkých 150 poslancov, ale len prítomných. Vyplýva to z vyjadrenia ústavného právnika z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincenta Bujňáka. Uviedol, že Ústava SR nehovorí priamo o potrebných 76 hlasoch na vyslovenie dôvery vláde, ale o nadpolovičnej väčšine uznášaniaschopného parlamentu.
■ PARLAMENTNÉ POČTY
„Keď je NR SR uznášaniaschopná , a uznášaniaschopná je vtedy, keď je prítomných 76 poslancov, tak teoreticky na vyslovenie dôvery vláde bude stačiť 39 poslancov, lebo 39 je nadpolovičná väčšina zo 76. Keď ich bude prítomných 150, bude treba 76 poslancov,“ vysvetlil právnik. Doplnil, že naopak na vyslovenie nedôvery kabinetu je v ústave stanovená špeciálna norma, ktorá hovorí o potrebe nadpolovičnej väčšiny všetkých 150 poslancov. Čiže na vyslovenie nedôvery vláde treba aspoň 76 hlasov. A tými nateraz (dúfajme) vládna koalícia ešte disponuje.
■ NEISTÍ NESPOKOJENCI
Bolo by absurdné brať do úvahy riziko prípadného hlasovania či skôr nehlasovania za vyslovenie dôvery vláde zo strany ministra vlády, hoci ide o Migaľa a jeho partiu. A ďalší nespokojenec? Rudolf Huliak sa už vyjadril, že má „pod palcom“ piatich poslancov z krehkej vládnej koalície. Spájať svoj zákon o hazarde, ktorý vetoval prezident s vyslovením dôvery vláde, však neplánuje. „Takúto konštrukciu by som nevymyslel, ani keby som dve noci nespal. Toto ja určite podmieňovať takýmito hlúposťami nebudem,“ ohradil sa minister cestovného ruchu a športu SR Rudolf Huliak. Povedal to zjavne v súvislosti s opätovným hlasovaním o zákone o hazarde, ktorý prezident parlamentu vrátil.
■ DEDIČSTVO DOKONALÝCH
Výška verejného dlhu na Slovensku je v súčasnosti v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy a podľa prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa tento stav v najbližších rokoch nezmení. Najprísnejšie sankcie sa neuplatňujú dva roky po vyslovení dôvery novej vláde. Toto obdobie sa končí 22. novembra a odvtedy budú aktivované všetky sankcie vrátane povinnosti vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery a výhľadovo aj predložiť vyrovnaný rozpočet.
Upozornila na to RRZ. Pripomenula, že najbližšie parlamentné voľby by mali byť na jeseň 2027. Ak súčasný parlament dovtedy nevysloví dôveru žiadnej inej vláde s novým programovým vyhlásením, sankcie v nasledujúcich rokoch majú presný harmonogram stanovený ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Podľa RRZ sa však naplní povinnosť vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery. „Keďže na splnenie tejto povinnosti nie je formálne stanovená lehota, čo ani v ústavných textoch nebýva bežné, vláde prináleží splniť ju bezodkladne, teda do konca roka,“ predpokladá fiškálna rada.
V roku 2026 by mala ďalej platiť sankcia zmrazených platov pre členov vlády. Vláda by mala byť tiež povinná predložiť na rokovanie NR SR návrh opatrení na zníženie dlhu a bude zmrazená rezerva vlády a predsedu vlády.
■ ROKOVANIE O DÔVERE
Podľa ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša by mala vláda požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente v čo najskoršom dátume po termíne 22. novembra 2025. S tým súhlasil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas ‒ SD). „Ak to zákon o dlhovej brzde vyžaduje, tak vláda by mala požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente čo najrýchlejšie po spomínanom dátume,“ uviedol Tomáš. K tejto téme sa vyjadril aj Richard Takáč (Smer ‒ SD), ktorý spresnil, že na základe informácií z Ministerstva financií SR bude musieť byť vyslovenie dôvery vlády v parlamente predložené do konca roka. Zatiaľ však nie je podľa neho známy nijaký dátum.
