Dlh alebo dlžoba je nevyplatený peňažný záväzok dlžníka voči jeho veriteľovi. Tým je obyčajne banka, ale môže ním byť aj fyzická osoba, ktorá nám peniaze požičala. Dlhmi sa financujú najmä lukratívnejšie potreby alebo predmety dlhodobej spotreby, medzi ktorými dominuje zadováženie si motorového vozidla či zabezpečenie si bývania, založenie a rozširovanie predmetov podnikania firiem bez rozdielu vlastníctva a napokon aj verejné potreby štátu na jeho priebežné financovanie. Konkrétne objemy dlhových peňazí jednotlivých účastníkov trhu závisia od celého radu faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú výška úrokov a čas splácania požičaných peňazí. Pozrime sa teda, ako fungujú dlhové peniaze v štáte, ktoré vo všeobecnosti označujeme ako verejný dlh.
■ DLHOVÁ BRZDA
Na fungovanie štátu, ale aj na plnenie predvolebných sľubov budúcich vládnych kabinetov sú potrebné peniaze, ktoré vláda do štátneho rozpočtu získava najmä prostredníctvom daní, z vlastnej podnikateľskej činnosti a požičiavaním si peňazí od domácich a zahraničných investorov cez emitovanie štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok. Ak verejný dlh podporuje hospodársky rast, netreba si s jeho výškou robiť starosti. Ak však hospodárstvo štátu neprosperuje, verejný dlh rastie, a teda zvyšuje sa deficit verejných financií k HDP. Ak je verejný dlh v štáte vysoký, menej peňazí na podnikanie dostane súkromný sektor, navyše dochádza k zvyšovaniu úrokov, viac sa šetrí a menej investuje s následným dosahom na budúci vývoj makroekonomických ukazovateľov.
Na Slovensku máme ústavný zákon týkajúci sa rozpočtovej zodpovednosti vlády, ktorý hovorí o dlhových limitoch a z toho vyplývajúcich sankcií pre vládu. Ak vláda „dlhovú brzdu“ nedodrží, musí písomne zdôvodniť prekročenie deficitu k HDP a pripraviť súpis následných opatrení na jeho zníženie, ďalej je to viazanie troch percent vládnych výdavkov v rozpočte verejnej správy, zníženie platov členov vlády, ba dokonca vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
V ostatnom období sa diskutuje o zmene ústavného zákona, aby pri výhodných úrokoch sme si mohli požičať viac, ako nám dovoľujú limity doteraz platného ústavného zákona, čo opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zatiaľ nechcú podporiť. Podľa všetkého nejde pritom o kvalifikovanú odbornú oponentúru, lebo inak by sa muselo zohľadniť, že verejný dlh sa sleduje ako percento k HDP, a keď práve z dôvodu jeho zvyšovania si vláda potrebuje požičať viac pri nižších úrokoch, ako je nastavená „dlhová brzda“, je to pre ekonomiku krajiny vždy výhodné.
■ HISTORICKÉ REKORDY
Podľa vyjadrení slovenského premiéra treba vlaňajší deficit na úrovni 1,68 percenta pokladať za prepisovanie histórie slovenskej ekonomiky. Na zníženie straty majú vplyv vyššie príjmy z daní a z odvodov, lepšie hospodárenie obcí a nižšie výdavky súvisiace s čerpaním eurofondov. Zároveň došlo k poklesu verejného dlhu tesne pod hranicu päťdesiatdva percent k HDP, čo Slovensku zároveň umožňuje požičiavať si peniaze na svetových finančných trhoch lacnejšie. V tejto súvislosti si treba pripomenúť, že maastrichtské kritériá na vstup do eurozóny – deficit verejných financií pod tri percentá a deficit verejného dlhu pod šesťdesiat percent k HDP – bezpečne plníme, čím sa veru nemôžu pochváliť viaceré členské krajiny eurozóny. V tomto roku počítame s deficitom pod 1,3 percenta a na konci funkčného obdobia tejto koaličnej vlády s prebytkovým štátnym rozpočtom. A tak občania právom očakávajú, ako sa tieto pozitívne makroekonomické výsledky premietnu do avizovaných zmien v Zákonníku práce od januára 2018, kde okrem výrazného nárastu minimálnej mzdy na úroveň päťsto eur sa majú zvýšiť aj príplatky za prácu v noci, soboty a nedele a viac sa má platiť aj za prácu vo sviatok.
■ DOMÁCNOSTI V MÍNUSOCH
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že vláda hospodári s verejnými financiami udržateľne, a tak nehrozí, že v najbližších rokoch by sme mali prekročiť 50-percentnú zadlženosť k HDP, čo je prvá hranica dlhovej brzdy, po ktorej čelí vláda konkrétnym sankciám. Výrazne horšia však je narastajúca zadlženosť našich domácností ako dôsledok „hladu domácností“ po čoraz vyššom štandarde. Zvyšuje sa nielen počet úverov na bývanie, ale aj ich celkový objem, a tak sa nemôžeme čudovať, že zisky ich poskytovateľov narastajú. Navyše sa ponúkajú úroky na bývanie už pod percento, maximálna hranica na výšku hypotéky k cene nehnuteľnosti sa obchádza v kombinácii so spotrebným úverom, a takto by sme mohli pokračovať. V poskytovaní týchto úverov na bývanie dominujú Slovenská sporiteľňa s takmer 30-percentným podielom, nasledovaná VÚB s 20-percentným podielom, ČSOB a Tatra banka s podielom pod pätnásť percent. Zatiaľ sa nič nehovorí o realitnej bubline, ktorá na druhej strane Atlantiku spôsobila doteraz prítomnú finančnú krízu. Pre poriadok veci si však treba pripomenúť, že terajšie nízke úroky platia maximálne päť rokov a že ceny bytov sa v ostatnom období zvyšujú o viac percent, ako sa zvyšujú mzdy domácností. Tento stav vyvoláva oprávnené obavy, že kombinácia terajších nízkych úrokov a snaha bánk dosahovať čo najvyššie zisky je prvým krokom k realitnej bubline a novej kríze.
Róbert HÖLCZ – Foto: SMER-SD
