Publicista s výraznou slovenskou dušou
Text a foto: Štefan DLUGOLINSKÝ, predseda Slovenskej asociácie novinárov
Bývalý a dlhoročný pracovník Slovenskej televízie, autor viacerých úspešných dokumentárnych filmov, filmových portrétov popredných slovenských umeleckých osobností a tiež televíznych cestopisných filmov, novinár a zároveň prvý podpredseda Slovenskej asociácie novinárov. Ak si niekto myslí, že si užíval zaslúžený dôchodok, potom sa hlboko mýli. Žil naplno a v neustálom pohybe. Aj vo vysokom veku zostal aktívnym, tvorivým a spoločensky mimoriadne citlivým človekom. Bol zakladajúcim členom Slovenskej asociácie novinárov (SAN), ktorá vznikla v roku 2000 ako nezávislá organizácia slobodných novinárov a autorov. Počas doterajšej existencie asociácie zostal jej verným členom, podporovateľom a morálnou autoritou i novinárom s výraznou slovenskou dušou.
Narodil sa 4. decembra 1939 v čisto slovenskej dedinke Hronské Kosihy pri Leviciach. Svetlo sveta uzrel v rodine Antona Števka a Heleny Števkovej, rodenej Sulačekovej. Neskôr k nemu pribudol aj brat Anton, ktorý bol dlhé desaťročia úspešným riaditeľom Ponitrianskeho múzea v Nitre. V rodnej obci vychodil prvý až piaty ročník. Základnú školu ukončil v susednej obci Čajkov a Gymnázium v Leviciach. Vedomosti si rozšíril na FiF UK, kde absolvoval pedagogické a novinárske štúdium. Po skončení vysokej školy krátko pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny na gymnáziu v Žiline a neskôr ako redaktor Slovenskej televízie v Bratislave. Ako scenárista i režisér venoval sa televíznej publicistike a najmä dokumentárnej tvorbe, v ktorej obsiahol širokú paletu tém, akými boli sociálne otázky, problematika mládeže, medailóny osobností kultúrneho života a ďalšie.
V televízii pracoval nepretržite tridsaťštyri rokov, naposledy ako šéfredaktor Hlavnej redakcie pre deti a mládež. Od roka 1989 prispieval do denníka Slovenská republika a Slovenské národné noviny i do ďalších periodík. Až do svojej smrti bol politickým komentátorom Literárneho týždenníka a Slovenských národných novín. V roku 2005 mu bola udelená výročná cena Slovenskej asociácie novinárov za vynikajúcu prácu publicistu a spisovateľa, ktorou sa zaslúžil o pravdivé zobrazenie Slovenska. V roku 2018 mu Spolok slovenských spisovateľov a redakcia Literárneho týždenníka udelili Čestnú poctu za hodnotný vklad do tvorby Literárneho týždenníka s prihliadnutím na kvalitnú verejno-spoločenskú publicistiku.
Ľudovít Števko bol nositeľom Krameriovej ceny za nezávislú žurnalistiku, ktorú mu udelila česká Asociácia nezávislých médií. Ako autor či spoluautor vydal knihy: Vojna v tieni Majdanu (2016), Prepisovači dejín (2019), Vojenské bratstvo Slovanov (2020), Súmrak právneho štátu (2022) a poslednú Mikuláš Dzurinda ‒ Politický chorobopis (2023). Knihy vyšli aj v českom preklade.
Zásadnú zmenu v jeho profesijnom živote priniesla pozícia redaktora Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež v Slovenskej televízii, ale jeho doménou boli najmä dokumenty. To bola doména, v ktorej sa doslova vyžíval – ako sa vyznal. Na prvý dokument si vybral svojho obľúbeného maliara Jána Mudrocha, neskôr Vincenta Hložníka alebo sochára Jozefa Kostku. Ako redaktor sa podieľal aj na trojdielnom dokumente Slováci v Amerike režiséra Štefana Dlugolinského, ktorý sa nakrúcal v koprodukcii Slovenskej televízie a Slovenskej ligy v Amerike s finančným prispením Dr. Pavla, vtedajšieho predsedu organizácie v USA. Pripravoval aj mnohé cestopisné filmy z ďalekého Japonska či afrického Tunisu. Cestovanie si takmer vždy užíval. Na služobné cesty do vzdialených štátov sa vopred tešil. Mal rád spoznávanie iných kultúr. Azda najviac ho uchvátila východná Ázia. V Číne trebárs absolvoval mesačnú stáž s našimi vodnými pólistami, ktorí Číňanov učili hrať vodné pólo. Vtedy ho východoázijská kultúra očarila.
Pri nakrúcaní dokumentu o Japonsku sme v mikrobuse absolvovali okolo 3 200 kilometrov naprieč ostrovom Honšu. Okrem dokumentárnych filmov autorsky pripravil stovky reportáží a televíznych programov pre mládež. Bol zakladateľom a vedúcim redaktorom slovenského Televízneho klubu mladých, viacžánrového večerného vysielania pre mládež, zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva a šéfredaktorom Hlavnej redakcie pre deti a mládež. Za svoju tvorivú prácu dostal viacero domácich i medzinárodných ocenení. Ľudo Števko od 4. novembra 2025 píše a nakrúca tam hore v nebíčku. Česť jeho pamiatke!
