Európa obchodnú vojnu zažehnala, ale úpadok neodvrátila
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Prezident Donald Trump vyhral voľby ekonomickým programom. Sústredil sa v ňom na zníženie 33-biliónového schodku štátneho rozpočtu a stratu predchádzajúceho postavenia dolára v devízových rezervách centrálnych bánk.
Americký prezident sa rozpočtový schodok rozhodol znížiť vyššími colným sadzbami. Pred jeho nástupom boli dovozné clá na európske tovary dovážané do USA 2,5 percenta, vývozné clá na americké tovary exportované do EÚ desať percent. Donald Trump stavil na clá preto, lebo okrem zvyšovania príjmu do štátneho rozpočtu ochraňujú trh pred nadmernými dovozmi zo zahraničia, a tým sa nepriamo podporuje aj domáca výroba.
■ COLNÝ VÝPALNÍK
Trump sa teda počnúc februárom rozhodol uvaliť vyššie colné sadzby na všetko a všetkých ‒ na susedné štáty, aj na ekonomiky tých štátov, ktoré mali voči americkej najväčší obchodný prebytok, čo zvyšovalo riziko globálnej obchodnej vojny. Väčšinu vysokých colných sadzieb však z rôznych dôvodov znižoval alebo pozastavil ich účinnosť na deväťdesiat dní s tým, že počas nich sa bude s jednotlivými národnými vládami rokovať s cieľom uzavrieť nové obchodné dohody, ale počínal si pritom ako colný výpalník.
Okrem Indonézie a Vietnamu sa Donaldovi Trumpovi podarilo uzavrieť obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom a s Japonskom. Pre viaceré dôvody sa mu nepodarilo uzavrieť dohodu s Čínou a Indiou, najmä pre rozdielne prístupy týchto krajín k terajšiemu rusko- ukrajinského konfliktu. Dohoda so Spojeným kráľovstvom sa pokladá za prelom, keďže bola prvá a týka sa viacerých oblastí. Na britské autá sa na kvótu stotisíc áut znížilo clo z 27,5 na 10 percent, na oceľ a hliník sa clo znížilo z 25 percent na nulu. Británia sa zaviazala nakupovať z USA viac poľnohospodárskych a potravinárskych produktov.
Obchodná dohoda s Japonskom zakotvuje 15-percentné clo na dovoz japonského tovaru a tiež 12,5-percentné clo na dovoz automobilov do USA. Japonsko sa zaviazalo investovať v Spojených štátoch amerických až 550 miliárd dolárov, čo vraj umožní v USA vytvoriť viac ako stotisíc pracovných miest. V spojitosti s Čínou beží 90-dňové moratórium, počas ktorého sa pôvodne uvalené clo na čínsky export do USA zo 145 percent znížilo na 30 percent a na americký export do Číny z pôvodných 125 percent na 10 percent. Ak by sa do konca júla neuzavrela nová obchodná dohoda s Európou, USA mienili na starý kontinent v súlade s písomným oznámením predsedníčke Európskej komisie „udrieť“ clom vo výške 30 percent.
■ V COLNEJ SLUČKE
V inauguračnom prejave pri druhom nástupe do úradu sa Donald Trump o Európe veľmi nezmieňoval. Kto si myslel, že na EÚ „zabudol“ , zrejme podcenil jeho obchodnícky inštinkt a vedomie, že zámorská veľmoc má voči Európe obchodný deficit s tovarmi 198 miliárd eur, zatiaľ čo prebytok so službami má USA 148 miliárd eur. Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť EÚ Maroš Šefčovič niekoľkokrát rokoval v USA s americkou administratívou a ponúkol viaceré varianty znižovania spomínaného obchodného deficitu počnúc nulovými colnými sadzbami alebo vykazovaný rozdiel rozpočtovej bilancie 50 miliárd eur „doplatiť“ nákupom amerických energií a potravín.
Navrhol tiež uplatňovať digitálnu daň zo zisku amerických technologických firiem, ktorú možno platia tam, kde je sadzba nízka, čo sa prezidentovi D. Trumpovi najmenej pozdávalo. Keďže hrozilo, že americká administratíva nebude súhlasiť s navrhovanými európskymi variantmi riešenia a od 1. 8. zavedie avizované 30-percentné clo, EÚ bola pripravená na odvetné opatrenia, ktoré by sa dotkli amerického exportu v objeme 93 miliárd eur. Štyri dni pred vypršaním termínu na uzavretie obchodnej dohody medzi USA a EÚ sa teda rámcová dohoda uzavrela, pričom európsky tovar sa zaťažil pätnásťpercentným clom, kým predtým bolo clo dva a pol percenta.
■ DAL SI JU NA RAŇAJKY…
Najväčšou slabinou pripravovanej obchodnej dohody je, že nie je kompromisom a „nerešpektuje osobitosti všetkých členských štátov EÚ, pokiaľ ide o štruktúru ich vývozu a obchodného deficitu s USA“. Hovoriť o 15-percentnom cle ako „výhode“ , keď pred nástupom D. Trumpa za prezidenta bolo clo 2,5 percenta a opačne 10 percent a teraz pri európskom vývoze tovarov vrátane automobilov bude clo do USA 15 percent a pri americkom vývoze klesne z 10 percent na 2,5 percenta, nemožno chápať inak, iba ako posmešne zaznelo, že Trump si dal Leynovú na raňajky!
Okrem toho sa Európa zaviazala nakúpiť energetické suroviny za 750 miliárd dolárov bez poznania ich ceny za množstevnú jednotku a 600 miliárd dolárov investovať do nákupu vojenského materiálu, čo tiež vyvoláva oprávnené otázky. Preto budeme zvedaví, ako napokon bude rámcovaná dohoda skoncipovaná, aby sa k jej obsahu mohli vyjadriť a schváliť ju najvyššie zákonodarné orgány oboch zmluvných strán. Za starý kontinent Rada EÚ alebo národné parlamenty jej všetkých členských štátov a čo do jej konečnej podoby presadí zámorská veľmoc?
