Priznám sa, že sociálne siete využívam len v nevyhnutnej miere. Lenže politici si ich osvojili do takej miery, že už na nich oznamujú aj závažné témy, hoci ešte ani neprešli vládou, nieto parlamentom. Majstrom v tom bol Igor Matovič, hoci ho súčasná vláda za to kritizovala.
Občas sa zdalo, že aj táto vláda riadi štát len prostredníctvom sociálnych sietí, ako keby každý občan musel sedieť pri telefóne, aby sa dozvedel, čo ho v nasledujúcich dňoch čaká. Hoci ani závery rokovania vlády nie je možné brať za bernú mincu.
Na konci roka 2024 vláda po rokovaní oznámila, že v tomto roku bude cena elektriny pre domácnosti garantovaná prostredníctvom všeobecného hospodárskeho záujmu na úrovni 61 eur za megawatthodinu. Tento krok mal byť odpoveďou na pretrvávajúce vysoké ceny na európskom trhu s energiami a zmiernenie ich dosahu na slovenské domácnosti.
Cena na trhu pre rok 2025 bola pritom o takmer 62 percent vyššia než sľubovaná cena pre domácnosti. Energie-portal.sk však už v apríli
oznámil, že cena obchodovanej elektrickej energie stúpla až na 100 eur za megawatthodinu. Pre drobného odberateľa to znamená 0,061 eura za 1 kWh. Distribučné spoločnosti to akosi nezaujímalo, pretože podľa ekonomických portálov bola základná cena pre sadzbu pre odberné
miesta DD2 s vyššou spotrebou elektriny 0,0966 eura s DPH za jednu kilowathodinu.
Pritom ide o domácnosti s bežnými elektrickými spotrebičmi – teda len s chladničkou, práčkou, televízorom, mikrovlnkou, rýchlovarnou kanvicou – a nemajú elektrické vykurovanie ani ohrev vody. V auguste tohto roka oznámil premiér Robert Fico prostredníctvom sociálnych sietí, že v budúcom roku zostane cena plynu a tepla pre 90 percent domácností nezmenená.
Otázne je ktorá – či sľubovaná, alebo reálna aj s distribučnými poplatkami. Sľúbil, že návrh kompenzácií cien predloží koalícii. Takže nie je nič isté. Hoci si zrejme svoj návrh presadí, lebo ostatné strany sú vo vláde len tak do počtu. Ostatných desať percent domácností sa vraj bude riešiť individuálne. Teda nie vo vláde, ale prostredníctvom dodávateľov. No a keďže pôjde o stovky miliónov eur, oznámil, že sa začína intenzívne rokovanie s Európskou komisiou o využití eurofondov pre kompenzácie.
Teda fondy nepôjdu na rozvoj, ale na spotrebu. Lenže eurofondy sú určené nie na prerokovanie, a nie sú ani akýmsi bankomatom vlády na plátanie rozhodnutí – či už sú domáce, alebo Európskej komisie, a ktoré ekonomicky neprinášajú pre ľudí nič dobré. Zdražovanie energií nás čaká v budúcnosti tak či tak.
Od začiatku roka 2027 má vstúpiť do platnosti nový systém obchodovania s emisnými povolenkami. Pre slovenské domácnosti to bude znamenať, že sa začnú spoplatňovať emisie z vykurovania budov plynom a uhlím, ale aj tie, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív v autách, teda benzínu a nafty. Povedané jednoducho – výrazne sa nám zvýšia účty za vykurovanie a tankovanie. Priamo sa to spotrebiteľov nedotkne, ale nepriamo áno.
Distribútor napríklad benzínu bude musieť po novom spočítať, koľko emisií CO2, teda oxidu uhličitého, vznikne spálením všetkého paliva, ktoré v danom roku predal na pumpe. Vyrátané množstvo emisií si bude povinný na trhu nakúpiť a následne štátu odovzdať zodpovedajúce
emisné povolenky. No a výdavky si premietne do svojich nákladov. Európska únia tak chce donútiť občanov členských štátov, aby sa správali ekologicky. Napríklad aby sa vzdali áut a chodili mestskou dopravou. Mohol by som však uviesť stovky príkladov, keď do malých dediniek chodí verejná doprava len dvakrát denne a bez auta sa obyvateľ nedostane ani do práce.
Plány o investíciách do zlepšenia a zlacnenia verejnej dopravy sú na Slovensku nereálne. Vykurovanie domov nie fosílnymi palivami, ale napríklad fotovoltaikou so sebou nesie neúnosne vysoké vstupné náklady a nefunguje práve vtedy, keď je vyrobená elektrina premenená na teplo najpotrebnejšia. V susednej Českej republike už vyrátali, že priplatenie za emisie znamená pri vykurovaní domov a jazdy autom v prepočte náklad vyšší o 900 eur ročne.
Na Slovensku zatiaľ z dostupných zdrojov odhady nie sú k dispozícii. Stačí si však uvedomiť, že naši západní susedia majú 15-percentnú daň z pridanej hodnoty, kým u n ás je to 23 percent. Ak teda podľa vyhlásení politikov, nie podľa európskych štatistík, slovenským občanom stúpa životná úroveň, treba sa spýtať, prečo je potom 90 percent obyvateľov odkázaných na štátne dotácie v oblasti energií. Alebo prečo, ako odznelo v diskusnej relácii televízie TA3, je v Slovinsku o tisíc eur vyšší plat, hoci naše štartovacie čiary boli pred vstupom do Európskej únie približne rovnaké.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet
