Nový akčný plán má predchádzať rasizmu, xenofóbii či antisemitizmu. Cieľom spomínaného plánu, ktorý prijala vláda pred niekoľkými dňami, je predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov podmienených národnostnou, rasovou, etnickou, náboženskou a inou podobnou neznášanlivosťou, ako aj zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
Výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z októbra 2015, ktorý bol zameraný na otázky diskriminácie a intolerancie, poukázali podľa nášho ministerstva vnútra na „vysokú mieru odmietania etnických a náboženských menšín obyvateľmi Slovenska, v mnohých prípadoch najvyššiu spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie“.
Programový dokument rozmieňa na drobné Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorú prijala vláda vo februári 2015. Názov „stratégia“ vláda pred niekoľkými dňami nahradila pomenovaním Akčný plán predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie na roky 2016 – 2018. Niektorí aktivisti však dodnes odmietajú takýto dokument. Žiadajú uplatňovať nové ľudské práva, ktoré však budú popierať tie univerzálne.
Akčný plán pripravilo Ministerstvo vnútra SR. Pritom Slovensko už v minulosti malo viacero, ak nie množstvo podobných strategických dokumentov zameraných na určité skupiny obyvateľstva. „Napriek existencii všetkých legislatívnych predpisov a nelegislatívnych opatrení ich uplatňovanie v praxi, a tým reálny výkon práva na ochranu života, zdravia a dôstojnosti pred nenávisťou podmienenou príslušnosťou k určitej skupinovej charakteristike je stále značne vzdialené od ideálu,“ konštatuje v schválenom materiáli rezort.
Podľa tohto prieskumu „len necelá polovica obyvateľov Slovenska (48 percent) by bola uzrozumená s tým, ak by mal byť ich spolupracovníkom černoch. V prípade spolupracovníka z Ázie je to 49 percent. V oboch prípadoch ide o najnižšiu mieru v Európskej únii“, odkazuje akčný plán na spomínaný Eurobarometer. „V prípade Židov to bolo len 57 percent (opäť najnižšia miera v rámci EÚ) a v prípade moslimov 37 percent (druhý najnižší výsledok v európskom spoločenstve).“
Podobne vysoká miera odmietania bola prítomná aj v prípade súhlasu s tým, ak by si deti obyvateľov Slovenska našli partnera iného vierovyznania. V prípade židov a budhistov vykázali obyvatelia Slovenska najnižšiu mieru akceptácie takéhoto vzťahu v rámci Európskej únie – len 36 percent u židov a 29 percent u budhistov. V prípade moslimov to bolo dokonca len 16 percent.
Štát si podľa medializovaných vyhlásení v súvislosti s akčným plánom, popri cieli predchádzať vzniku predsudkov, stereotypov a nenávistných prejavov zadáva aj úlohu zabrániť vzniku a šíreniu postojov a aktivít smerujúcich k podpore rasizmu, xenofóbie a ostatných foriem intolerancie.
Ján ČERNÝ
