Zima a vojna vyprázdnili európske zásobníky plynu

Text: Róbert HÖLCZ  ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Hlavným dôvodom klesajúcej európskej konkurencieschopnosti je nezvládnutá až priam chaotická energetická politika terajšej Európskej komisie. Pred rusko-ukrajinským konfliktom presadzovala zelené projekty obnoviteľných zdrojov energií, čo bola jedna z príčin, prečo boli trebárs v Nemecku odstavené funkčné jadrové elektrárne a dnes je bývalé najvyspelejšie európske hospodárstvo na pokraji recesie. Po vypuknutí spomínaného konfliktu Brusel presadil aj niekoľko balíčkov sankcií proti Rusku. Ich súčasťou bolo aj odstrihnutie od ruských fosílnych palív s argumentáciou, že ich nákupom Európa nebude financovať „agresiu“ proti Ukrajine.

Navyše Európska komisia našla, až na pár výnimiek, podporu na tvrdenie, že z hľadiska energetickej bezpečnosti  treba všetky druhy energií diverzifikovať, pod čím sa rozumie prednostne odoberať americký skvapalnený plyn prepravovaný tankermi, a keď už aj  potrubím tak len a len neruský. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či súčasným prednostným nakupovaním amerického skvapalneného plynu finančne nepodporujeme aj terajší americko-izraelský konflikt proti Iránu?  Lenže vypuknutím vojenského konfliktu v Perzskom zálive sa situácia s transportom energetických nosičov v najbohatšom ropnom regióne skomplikovala natoľko, že cena ropy už mieri nad sto amerických dolárov za barel.

■ ZABLOKOVANÝ OBCHOD  

Hormuzským prielivom sa tankermi exportuje ropa a plyn približne v objeme pätiny svetového obchodu. Táto stopäťdesiatkilometrová námorná cesta medzi Perzským zálivom a Arabským morom je momentálne pre ostreľovanie raketami nefunkčná, a ak ju Iránci zamínujú,  dlho tadiaľ neprepláva nijaká loď. Terajší stav nahráva zástancom obnoviteľných zdrojov a ich tvrdeniu, že ak by Európa vyrábala väčšinu energií z obnoviteľných zdrojov,  ktoré sú podľa ich názoru vraj lacnejšie, bezpečnejšie a rýchlejšie realizovateľnejšie, nemusela by čeliť takej energetickej kríze. Aký bude mať súčasný nárast cien ropy dosah na sektory ekonomiky, čo je priamo zasiahnutý chemický, hutnícky, automobilový odbor, ale aj  potravinársky, onedlho pocítime. Určite treba počítať s rastom cien ich produktov, a teda aj  inflácie, na čo budú musieť centrálne banky reagovať i sprísnenou menovou politikou.

■ (NE)PLNÉ ZÁSOBNÍKY        

Európska ekonomika, ktorá bola donedávna bytostne závislá od lacných ruských fosílnych palív, od ktorých sa zo známych dôvodov odstrihla, sa dostala do ťažkej depresie, keď sústredenie na diverzifikáciu na prospech skvapalneného plynu z USA s dnešnými šesťdesiatimi percentami dovozu sa mení na nočnú moru. Irak, Kuvajt a Katar totiž výrazne obmedzili ťažbu ropy pre nedostatok skladových kapacít, ako aj pre zablokované námorné trasy. Keď sa prezident Donald Trump vyhrážal anexiou  Grónska, Európska komisia sa upriamila na zdroje z krajín Perzského zálivu.

Z tých však teraz nedostáva nič, a tak sa čoraz hlasnejšie ozýva volanie po návrate dodávok ruských fosílnych palív do Európy. Ak by sme odhliadli od politických prekážok, problémom bude, či terajšie zásoby a dodávky ruských fosílnych palív po ich presmerovaní najmä smerom do Číny a Indie (ako zakladajúcich štátov spoločenstva BRICS) by boli schopné v požadovaných objemoch zásobiť Európu, ktorá nimi len nedávno pohrdla. Európske zásobníky plynu sú pre silnejšie mrazy vyprázdnené na tridsať percent a pre niektoré členské štáty EÚ môže byť problém splniť európske kvóty skladovaných zásob plynu. V tejto súvislosti treba povedať, že Európska komisia zatiaľ neplánuje uvoľniť strategické zásoby plynu a ropy a skôr vyčkáva, ako sa bude terajší konflikt na Blízkom východe vyvíjať.