Výdavky na obranu alebo na zbrojenie?
Dušan D. KERNÝ ‒ Kresba: Andrej MIŠANEK
Po nespochybniteľnej porážke vedenia Európskej komisie na rokovaniach s americkým prezidentom, ktorého predstavitelia spoločenstva zastihli na škótskom golfovom ihrisku, čelíme všetci pri zostavovaní rozpočtov úplne novej situácii.
Týka sa to Slovenska ako štátu, terajšej či budúcej vlády a všetkých občanov. Po návrhu prezidenta Trumpa zaviesť päťdesiatpercentné clá, potom tridsaťpercentné Európska komisia zahnaná v defenzíve do kúta súhlasila s pätnásťpercentnými plus s nákupom amerických fosílnych palív a zbraní za 700 miliárd…
V praxi pätnásť percent znamená takmer zdesaťnásobenie nákladov; nemeckí odborníci hovoria, že dohoda bude Európu a Nemecko veľmi bolieť. V takýchto pomeroch sa začína hra miliárd pri príprave nového dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ktorý má podľa eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča zohľadňovať „oveľa silnejšiu obrannú politiku“.
■ MILIARDOVÉ VÝDAVKY
Tento rok prijala Slovenská republika program Severoatlantickej aliancie (NATO) na zvýšenie výdavkov na päť percent ročného HDP do roka 2035. Teraz sú to dve percentá, čo je finančne vyjadrené okolo 2,71 miliardy eur. A ak sa bude zvyšovať, tak len po desatinách percenta, na viac Slovensko nemá. Predsedníčka Európskej komisie presadzuje dlhodobý rozpočet na obdobie v doteraz nevídanej výške takmer dva bilióny eur, keď už zrejme nebude v rokoch 2028 – 2034 vo funkcii. V ňom by mal byť aj Fond európskej suverenity.
■ ÚNIKOVÁ DOLOŽKA
Európska komisia už teraz zavádza nástroje na vyššie výdavky na obranu. V rámci nich ide o štvorročnú výnimku, tzv. národnú únikovú doložku. Týka sa to aj Slovenska, a to preto, aby sa štátny dlh mohol udržať v povolenom rámci zadlženia. Okrem Slovenska dlhovú výnimku na výdavky ‒ únikovú doložku na obranu ‒ má ďalších štrnásť štátov. Čiže už teraz sa ráta s tým, že výdavky na obranu alebo na nové zbrane či zbraňové systémy vytvoria tlak na rast štátneho dlhu a má sa to týkať pätnástich štátov a ich politiky nákupov. Do tohto rámca teraz prakticky vpadol záväzok Európskej komisie na mnohomiliardový nákup zbraní z USA. Pritom komisia ani jej predsedníčka von der Leyenová nemá nijaký mandát, aby rozhodovala za ktorýkoľvek štát, aké zbrane a za koľko majú v USA kúpiť. Toto je úplne nová situácia a zrejme sa bude riešiť nátlakom na „jednotu Únie“ a tlakom na „neposlušné štáty“ v rámci fiškálnych pravidiel EÚ na podporu výdavkov na obranu.
■ STO MILIÁRD VIAC
Navrhovaný dlhodobý rozpočtový plán zahrňuje Bezpečnostnú akciu pre Európu až do výšky 150 miliárd a Európsky mierový nástroj do výšky 17 miliárd v rámci výdavkov Európskej únie na obranu. Je to rozsiahly program. Má posilniť aj schopnosť predchádzať konfliktom, „budovať a zachovávať mier“ a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.
V rokoch 2021 – 2024 sa výdavky členských štátov Európskej únie zvýšili o vyše tridsať percent. Dosiahli výšku 326 miliárd eur, to je približne 1,9 percenta HDP spoločenstva ako takého. Očakáva sa, že výdavky sa do roka 2027 zvýšia o sto miliárd eur.
■ PODPORA UKRAJINY
EÚ má aj program podpory ukrajinských ozbrojených síl až do výšky 59,6 miliardy eur. Pre naliehavé vojenské a obranné potreby Ukrajiny sa okrem toho za dva roky v rámci Európskeho mierového nástroja zmobilizovalo 6,1 miliardy eur. V rámci osobitného fondu pomoci pre Ukrajinu to môže byť až 11,1 miliardy. Na program pomoci má Európska únia podpísané s Ukrajinou spoločné bezpečnostné záväzky dlhodobej podpory.
■ ZÁPAS PROPAGANDY
Čitateľ SNN si môže položiť otázku, ako sa v tom všetkom zorientovať, najmä keď sa používa v informáciách o zbraniach taký naliehavý slovník o obrane a mieri a predchádzaní konfliktom. V súbehu s prípravou rozpočtov ide, samozrejme, o podporu verejnosti a ovplyvňovanie politikov a politiky. Preto sa robia v rámci EÚ cielené prieskumy – sondáže postojov verejnosti a jednotlivých sociálnych a vekových vrstiev. Pokiaľ ide o Slovensko, situácia sa u nás neraz odlišuje od iných štátov Únie. Pritom postoje verejnosti povedzme v troch pobaltských štátoch ‒ Estónsku, Litve a Lotyšsku ‒ alebo v Poľsku sú dnes vlastne akoby súčasťou oficiálnej politiky či už EÚ, alebo NATO.
Na Slovensku podľa prieskumov z mája 63 percent opýtaných síce podporuje zvýšenie výdavkov na obranu, ale len 49 percent Slovákov by v konflikte išlo so zbraňou brániť vlasť, pričom v Poľsku, ktoré má najvyššie výdavky na armádu, je to až 84 percent a 89 percent obyvateľov súhlasí s dobrovoľnou službou v armáde.
Tieto prieskumy sú súčasťou programov, ako vplývať na verejnosť. Napríklad sa skúmalo, čo sledujú Slováci, a zistilo sa, že iba dvadsať percent čerpá informácie z tradičných médií. Môžeme teda očakávať masívne úsilie domácich či zahraničných ovplyvňovačov verejnej mienky cielene pôsobiť na súhlasnú zmenu v súvislosti s obranným programom Európskej komisie či Európskej únie alebo europarlamentu.
