Na mysli máme „herecké“ prílepky za divadelnými predstaveniami. Politické školenia mužstva alebo hustenie progresívnej propagandy do hláv ľudí, ktorí s ňou nechcú mať nič spoločné a prišli iba na kultúrny zážitok z divadelného predstavenia.
Prepáčte, vážení a milí čitatelia Slovenských národných novín, tento stĺpček bude osobný a preto sa nevyhnem inak nezvyčajným formuláciám v prvej osobe…
Do divadiel ma naučili chodiť rodičia. Jednak na hry dobrých, ak nie skvelých autorov a potom na úžasných hercov (samozrejme, aj herečiek), ktorých vidieť naživo bol môj obrovský a ako sa ukazuje teraz po rokoch i celoživotný zážitok. Herecký, ale aj ľudský.
Ani počas socializmu si nijaký politruk nedovolil vstúpiť na „dosky, ktoré znamenajú svet“ a kázať nám, čo si máme myslieť, čo ako vysvetľovať a čo ako chápať. Takéhoto poníženia divákov sú dnes schopní iba tí, ktorí si vravia „umelci“ či „herci“, no sú iba marionety progresívnej propagandy a neraz – iba čítači cudzích textov za peniaze. To je môj osobný pohľad, a preto do nijakého divadla na Slovensku nevstúpim, kým táto svojvôľa potrvá. Ak si preto herci SND vyhlásili štrajkovú pohotovosť, ja som už vstúpil do ostrého štrajku. Štrajkujem proti propagandistickej ideológii a štrajkujem proti drzosti, s akou šliapu po pamiatke veľkých hercov v nezabudnuteľných kreáciách ich dnešní mizerní napodobňovatelia – vlastne iba „sexsymboly“. Mizerní profesionálne a mizerní ľudsky.
A teraz už do zvyčajnej žurnalistickej štylistiky! Nedávno na webe noveslovo.eu zverejnil právnik a publicista JUDr. Branislav Fábry zaujímavú právnickú analýzu práve na tému „prílepky PŠM po skončení divadelných predstavení“. Záujemcovia si ju môžu prečítať na tomto linku: https://noveslovo.eu/domov/politicke-vyhlasenia-hercov-v-snd-a-ich-niektore-rizika/.
Doktor Fábry pútavo a aj neprávnikovi laikovi vysvetľuje, prečo je táto svojvoľná aktivita „hercov“ prinajmenej právne sporná, ak nie priamo v rozpore so zákonom. Upozorňuje štátne inštitúcie na možnosti, ktoré právo nielen poskytuje, ale aj na opatrenia, ktoré si naše zákony vyžadujú. V skratke – herci štátneho Slovenského národného divadla nemajú právo na takéto počínanie a konajú v rozpore so zákonmi.
Žiada sa vtip cez slzy – kresťanská politika je u nás liberálna, ľavicová je pravicová, a tak prečo by politici nemohli byť hercami a naopak? Nuž, je to tak a je to smutné. Lebo je to naruby. Inak, viete si predstaviť, že si idete kúpiť zmrzlinu a zmrzlinár vám okrem kornútika s pochúťkou vnúti ešte aj politické školenie? Alebo si kúpite plnú nádrž benzínu a pri pokladni na pumpe vás preškolia z najnovších aktivít a potrieb LGBT+?
Títo hereckí politruci hovoria o svojich právach. Lenže tak ako oni majú právo kvákať, čo sa im len zachce (v zákonom stanovených mantineloch), tak občan má právo ich nepočúvať. Lenže, nikomu zjavne neprekáža, že toto právo sa občanovi – návštevníkovi divadla – drzo odopiera.
(ib)
Foto: Internet, čas.sk
