Hlas herečky Viery BÁLINTHOVEJ sa k nám dostával najmä prostredníctvom rozhlasového éteru. Pochádzala z Martina, kde sa narodila 2. októbra 1910 do rodiny, v ktorej malo dlhoročné tradície účinkovanie na ochotníckej divadelnej scéne. Po štúdiu na obchodnej akadémii pracovala ako úradníčka v Tatrabanke. S prvým manželom mala v roku 1941 dcéru Elenu (ako herečka vystupovala pod priezviskom Petrovická), ale manželstvo nemalo dlhé trvanie. Vrátila sa do Bratislavy, kde získala miesto ako pomocná hlásateľka v Československom rozhlase a vydala sa za rozhlasového pracovníka Jána Bálintha. S rozhlasom bola spojená celé štvrťstoročie ako režisérka a vedúca Rozhlasového hereckého súboru a Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, v ktorej urobili prvé kroky mnohí významní slovenskí herci. Po otvorení štúdia Československej televízie v Bratislave sa stala jeho prvou hlásateľkou.

Teta Viera Bálinthová vošla do vedomia pamätníkov najmä ako interpretka rozhlasových rozprávok na dobrú noc. Veľkej obľube sa tešila aj jej postava Ruženy v rozhlasovom seriáli Čo nového, Bielikovci? Svoj hlas prepožičala hrdinom niekoľkých filmových rozprávok. Objavila sa aj v tucte filmov a v televíznom seriáli Bambuľkine dobrodružstvá. Herečka bez javiska, ako nazvali Vieru Bálinthovú tvorcovia dokumentárneho životopisného filmu, zomrela v Bratislave 27. februára 1999.

(cky)