Jozef MAK o starom otcovi tvrdí, že bol predlohou literárnej postavy

Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: autor, Jozef MAK

Tento rok sme si pripomenuli stotridsiate výročie narodenia významného slovenského spisovateľa, maliara, kultúrneho manažéra a matičného správcu Jozefa Cígera Hronského. Okrem Matice slovenskej si na neho v tomto štáte nespomenul takmer nikto. Matica pripravila dve podujatia. Jedno spolu s Krajskou knižnicou vo Zvolene a druhé v rodnom dome spisovateľa v Martine. Na oslavách sa zúčastnil aj folklorista Jozef MAK, ktorý o svojom starom otcovi s rovnakým menom z Pohorelej hovorí, že mohol byť predlohou k legendárnej literárnej románovej postave Jozefa Cígera Hronského. Položili sme mu preto niekoľko otázok.

Máte priezvisko, ktoré na Slovensku pozná takmer každý ‒ od žiaka na strednej škole až po dôchodcov. Vystupujete ako vnuk Jozefa Maka, ktorý mal byť predlohou k hlavnej postave románu Jozef Mak. Ale nie je úplne preukázané, že práve život vášho starého otca bol námetom pre Jozefa Cígera Hronského. Ako to teda bolo?

Zo života môjho starého otca a literárnej postavy Jozefa Maka existujú isté prepojenia, ktoré naznačujú, že mohol byť predlohou pre Jozefa Cígera Hronského. Netvrdím, že bol jediný, kto bol námetom pre románovú postavu. Je známe, že Jozef Cíger Hronský prežil na Horehroní niekoľko týždňov, počas ktorých písal spomínaný román. Býval v horehronskej obci Heľpa. Môj starý otec bol od neho o tri roky mladší a žil v Pohorelej. Je možné, že Cíger Hronský navštevoval aj okolité dediny, nebol len v Heľpe. Je preto pravdepodobné, že sa mohli stretnúť. Okrem mena existujú aj ďalšie prieniky. Môj starý otec bol nemanželským dieťaťom, keďže v rodnom liste nemá uvedené meno svojho otca. Jeho matka, moja prastará mama, pracovala u notára na Horehroní. A práve ten notár mohol byť jeho otcom.  Starý otec sa vyučil a pracoval ako horár. A toto sú tie najmarkantnejšie spoločné znaky môjho starého otca s literárnym hrdinom Jozefom Makom, ktorý bol drevorubač.

V matičnom múzeu Jozefa Cígera Hronského sa uvádza, že predlohou jeho postavy bol Jozef Mak z Heľpy, nie z Pohorelej…

Opakujem, ja nespochybňujem tieto historické informácie. Uvádzam však, že je pravdepodobné, že Cíger Hronský navštevoval aj ostatné dediny na Horehroní počas svojho pobytu a mohol stretnúť aj môjho starého otca. Uvádzam len spoločné znaky zo života reálnej a literárnej osoby: rovnaké meno, nemanželské dieťa a povolanie. Aj samotná neter Jozefa Cígera Hronského pani Macuľová z Brezna tiež potvrdila, že jej strýko čerpal námety zo života viacerých mužov na Horehroní, nielen z jedného. Fascinoval ich ťažký trpký život. Boli drsní, možno až zlí…

Cez svojho starého otca ste si vytvorili vzťah aj priamo k autorovi J. Cígerovi Hronskému. V súčasnosti sa niektoré kultúrne i politické elity snažia jeho meno poškodiť a vymazať z histórie nášho národa. Ako to vnímate?

Jozefa Cígera Hronského vnímam ako spisovateľa. Nikdy som neriešil jeho politické pôsobenie a postavenie počas druhej svetovej vojny. Bol výborný autor, maliar, učiteľ a správca Matice slovenskej. A preto si ho vážim. Počas svojho života dokázal veľa pred vojnou, počas nej a aj po nej.

Ste folkloristom a členom známej skupiny Horehronskí chlopi. Viem, že vznikla spojením viacerých pôvodných folklórnych zoskupení. Ako to bolo, a pôsobí aj naďalej?

Horehronskí chlopi vznikli pri príležitosti sedemdesiatych osláv Slovenského národného povstania z mužskej speváckej skupiny Kráľova hoľa z Pohorelej, v ktorej pôsobím ja,  folklórneho súboru Šumiačan, folklórnej skupiny z Telgártu a z folklórneho súboru Vernár. Z každého umeleckého telesa bolo jedenásť chlapov, lebo SNP vypuklo v roku 1944, aby nás bolo štyridsať štyri. A spolu s ruským legendárnym súborom Alexandrovci sme vystupovali v Banskej Bystrici pri Pamätníku SNP.

Takto teda vznikla myšlienka a aj názov Horehronskí chlopi. Slovenskej verejnosti sme sa stali známymi, keď sme sa dostali do finále televíznej folklórnej súťaže Zem spieva. Následne sme požiadali UNESCO o zápis horehronského mužského spevu do kultúrneho dedičstva našej planéty, čo sa nám aj podarilo 7. decembra 2017 na ostrove Jáva. Je to viachlasný mužský horehronský spev, ktorého súčasťou som bol aj ja.

Vystupujú Horehronskí chlopi aj dnes?

Od súťaže Zem spieva už ubehlo vyše desať rokov. Mali sme teda ešte niekoľko vystúpení spoločne. Ale tie pôvodné folklórne skupiny pôsobia samostatne. Ak niekto však požiada o vystúpenie Horehronských chlopov, vieme sa na to pripraviť a vystúpiť. Ja sa venujem folklóru už od svojich štyroch rokov a som hrdý na to, čo nám naši predkovia v tomto smere zanechali práve na Horehroní. Aktívne v súčasnosti pôsobím aj vo folklórnom súbore Partizán, ktorý založil Igor Kovačovič, bývalý podpredseda Matice slovenskej.

Viem, že ste zakladateľom občianskeho združenia Makovisko. Čo je jeho predmetom činnosti?

Áno, aj toto združenie má súvis s mojím starým otcom, podľa ktorého sa oficiálne nazvala časť Pohorelej, kde bola horáreň, v ktorej žili. Volá sa Makovisko, podľa ktorého som pomenoval aj svoje občianske združenie. Jeho poslaním je šírenie a propagácia slovenského folklóru nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Môj brat Ján má cimbalovú hudbu a mnohokrát vystupujeme doma i v zahraničí spolu. Okrem toho podporujeme aj šport, konkrétne karate, ktorému sa venujem.