Napäté očakávanie nových konsolidačných opatrení
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Priebežná bilancia štátneho rozpočtu na rok 2025 potvrdzuje, že k 31. júlu sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška hospodárenie štátu zlepšilo o 553,3 milióna eur. Príjmy do štátneho rozpočtu sa zvýšili o 16,8 percenta a výdavky o 8,8 percenta. Priebežný hotovostný schodok je 3 miliardy 636,7 milióna eur. V príjmoch je už započítaná aj daň z finančných transakcií, ktorá za tri mesiace tohto roka dosiahla výšku 134,6 milióna eur.
V tejto súvislosti však treba rozlišovať schodok v štátnom rozpočte a deficit verejných financií k HDP, ktorého percento ovplyvňuje nielen schodok v štátnom rozpočte, ale aj vývoj makroekonomického ukazovateľa HDP. Ten v priebehu sledovaného obchodia vykazuje pokles. Vládne konsolidačné opatrenia zo septembra 2024 mali v roku 2025 znížiť nielen schodok štátneho rozpočtu, čo sa priebežne darí, ale aj ročný deficit verejných financií k HDP, čo stagnuje najmä z dôvodu , že prognózovaný rast HDP na úrovni 1,9 percenta sa nedarí dosahovať a podľa vyjadrenia NBS bude len 1,3 percenta.
■ VYSOKÝ DEFICIT
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa očakáva ročný deficit na úrovni 5,1 percenta, čo spôsobí kumulovaný deficit verejného dlhu okolo 63 percent. Koaličná vláda počas svojho štvorročného funkčného obdobia pri ozdravovaní verejných financií určite nedosiahne stanovené ciele. Preto sa s napätím očakávajú konsolidačné opatrenia na budúci rok. Bez ich schválenia nebude možné zostaviť štátny rozpočet na rok 2026, ktorý tentoraz musí parlament schváliť najneskôr do 21. novembra. Vtedy aj uplynie najprísnejšia dvojročná sankcia na predloženie vyrovnaného rozpočtu do parlamentu.
■ GEOPOLITICKÉ VPLYVY
Pokiaľ ide o vývoj ostatných makroekonomických ukazovateľov, očakáva sa rast inflácie na úrovni štyroch percent a rastúca miera nezamestnanosti, keďže sa predpokladajú negatívne dosahy zavedenia ciel od USA, ktoré dopadajú na EÚ aj po uzavretí colnej dohody. Jej obsahom je vývoz konkrétnych tovarov do USA s 15-percentnou colnou sadzbou. Aký to bude mať vplyv aj na objem európskeho vývozu, závisí od európskych výrobcov, kam premietnu spomínanú colnú sadzbu, či do koncovej ceny tovaru, alebo do obchodnej marže. V prvom prípade budú vyššie ceny s dosahom na pokles predaja a v druhom na pokles zisku, čo zásadným spôsobom ovplyvní aj spomínané makroekonomické ukazovatele a napokon aj toľko kritizovanú daň z finančných transakcii.
■ TOHTOROČNÝ VÝHĽAD
Za prvé tri mesiace výberu transakčnej dane bol príjem do štátneho rozpočtu len 30 percent z celoročného očakávaného príjmu a podľa všetkého bude jej pokles v druhom polroku ešte vyšší pre očakávané zníženie rastu HDP. Prognóza o HDP sa opiera o skutočnosť, že kým k 31. 5. 2025 vykazoval štátny rozpočet medziročne zlepšenie o 1 139,7 milióna eur, o dva mesiace hospodárenie k 31. 7. 2025 malo k dobru už len o 553,3 milióna eur. Pokračovanie v tomto trende zhoršovania hospodárenia však znamená, že po ďalšom štvrťroku, ale napokon aj po skončení celého roka 2025 nebudeme v štátnom rozpočte vykazovať zlepšenie. Potom by sme museli tiež priznať, že obidva balíky konsolidačných opatrení schodok v štátnom rozpočte neznížili, ale ani deficit verejných financií k HDP by z viacerých dôvodov nebol lepší. Pod tento neoptimistický vývoj sa podpisuje najmä pokles globálneho, a teda aj slovenského rastu HDP, na čo v prvom rade vplýva pokračujúci rusko-ukrajinský konflikt a nestabilná colná obchodná politika.
■ OZDRAVOVANIE V ROZPOČTE
Pre poriadok si pripomeňme, že členské štáty eurozóny sú povinné dodržiavať rozpočtovú disciplínu, pod čím sa rozumie udržiavanie deficitu verejných financií pod tri percentá a deficitu verejného dlhu pod 60 percent k HDP, čo väčšina krajín vrátane Slovenska neplní. U nás problémom nie je kumulovaný verejných dlh na úrovni okolo 63 percent, pričom priemer v eurozóne je na úrovni 90 percent, ale ročný deficit verejných financií k HDP, ktorý nám, ale aj susednému Rakúsku za sledované štvrťročné „vyskočil“ nad 3 percentá, čo je najviac. Pokiaľ ide o HDP, za druhý štvrťrok vykazuje Slovensko rast o 0,9 percentuálneho bodu, Francúzsko o 0,7, Nemecko o 0,4, ale Česko má rast až 2,4 percentá. Ako bude na tento stav reagovať koaličná vláda, sa dozvieme po skončení dovolenkového obdobia, keď z dôvodu schvaľovania štátneho rozpočtu už musia byť na stole schválené konkrétne konsolidačné opatrenia, čo sa po poslednom zasadaní koaličnej rady už aj deje. Ministerstvo financií ako ich gestor tvrdí, že má k dispozícii z viacerých strán 64 návrhov, ktoré sa priamo dotknú aj jednotlivých rezortov, takže bude z čoho vyberať na oboch stranách štátneho rozpočtu.
