SPOZA OPONY
Prečo máme toľko odborníkov
Dušan D. KERNÝ
Po tieto dni pobavila inak dosť bezohľadnú novinársku obec v Bratislave rada istému priveľmi frekventovanému politikovi, aby išiel strčiť tyč jadrového paliva, AK NIE INDE, TAK DO severokórejskej atómky – potom by Slovensko malo prvého rádioaktívneho politika na svete a svet by sa zbavil tej zlej severokórejskej totalitnej diktatúry.
Sarkazmus, neskrývaný výsmech z politika Lipšica z pera dlhoročného znalca v mienkotvornom denníku, je poučný. Politik odporúčal obmedziť nielen závislosť od ruského plynu, ale aj od jadrového paliva. V záplave odborníkov, ktorí sa teraz vynorili na všetky problémy energetiky, geopolitiky a veľmocenskej politiky, vyhlásenie oného politika bije ligu. Vtip spočíva v tom, že nakupovať iné jadrové palivo, samozrejme napríklad od amerického výrobcu, sa zdá byť logické len tomu, kto nevie dve podstatné veci – že toto palivo sa nehodí do reaktorov, ktorým nielen nás, ale aj susedov zásobuje (alebo v Maďarsku bude zásobovať) ruský dodávateľ. Bolo by treba vymeniť reaktory! Väčšinu akcií energetického podniku pritom na Slovensku nevlastní štát, ale talianska spoločnosť. Vrátane atómky či Gabčíkova. Medializované rady politika názorne ukazujú, čo všetko sa dá povedať do kamery bez toho, aby bola zrejmá nezmyselnosť, nekvalifikovanosť dlhoročných odborníkov na všetko. Odborník sa verejne vysmial opozičnému politikovi, aby bolo zrejmé, že to asi nie je prvá svetoborná múdrosť, ktorú povedal. Človeku až chodí mráz po chrbte, keď si spomenie na to, že onen politik sedel v dvoch ministerských kreslách, aj pri predstave, že by tretie jeho ministerské kreslo nebodaj malo súvisieť so slovenskou energetikou. Tento príklad, na ktorom sa schuti pobavila novinárska a odborná i laická verejnosť, je znakový. Skutočne sa tu vynorilo priveľa odborníkov, znalcov a radcov. Aký je ľad klzký, ukazuje prípad českého ministra obrany. Ten prirovnal eventuálny pobyt vojsk NATO na českom území za neprijateľný, podobne ako to bolo v roku 1968, keď nás obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Nejde o to, že toto porovnanie kríva na mnohé nohy, ale o to, že na druhý deň musel v priamom televíznom grilovaní vyhlásiť, že Česká republika samozrejme splní do bodky svoje spojenecké záväzky, aj keď nimi bude nevyhnutnosť pobytu jednotiek aliancie NATO na českom území.
Teraz nejde o to, či s prirovnaním českého ministra súhlasíme alebo nie, či je výstižné alebo nie (veď iste, nepochybne, nielen v Čechách má prívržencov). Ide o profesionalitu ľudí, ktorí rozhodujú. Politik na Slovensku si musí uvedomiť, že dodávky pre atómky sú kryté zmluvami na dlhé roky dopredu, že táto oblasť, presne ako plyn či ropa, musí byť neprístupná pre amatérov a ich propagandistické titulky. Slovenská verejnosť, domnievam sa vo väčšine, dodnes nevie odpovedať na to, prečo po štyridsiatich siedmich rokoch spoľahlivých dodávok ruského plynu je teraz ruský dodávateľ spochybňovaný, a to v situácii, keď nemeckí a iní západní partneri vynaložili miliardy eur, aby postavili priamo z Ruska po dne Baltického mora plynovod do Nemecka.
Čo sú tí Nemci nebodaj trafení? Nie. Iba sa už pred rokmi, teda tri či štyri rôzne nemecké vlády v minulosti, dohodli s tým ruským Putinom obísť Ukrajinu. Tú Ukrajinu, ktorá bola na vrchole oranžového nadšenia oveľa lepšie, fešáckejšie a pôvabnejšie vyzerajúceho ukrajinského vedenia, než sa nám producíruje teraz. A okrem toho ani nepotrebovala armádu, aby udržala ľudí bez streľby a masového upaľovania a zabíjania. Je po voľbách. Je čas na pragmatizmus odborníkov a nie propagandu amatérov – určite nie takých, ktorí to zrejme nie po prvý raz predviedli ako pán poslanec Lipšic.
