Nekonečný príbeh tunela Višňové
Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: archív SNN
Nekonečná výstavba diaľničného tunela Višňové dlhé roky traumatizovala slovenskú spoločnosť. Počas vlády Ivety Radičovej (2010 ‒ 2012) vtedajší minister dopravy a predseda KDH Ján Figeľ na základe politického rozhodnutia spomalil jeho dokončenie. Ak by pokračoval v rozbehnutom tempe, ktorý odštartovala prvá Ficova vláda (2006 ‒ 2010), najneskôr v roku 2015 mohlo mať Slovensko medzi Žilinou a Ružomberkom kompletné diaľničné prepojenie. Nielen o tom sme sa rozprávali s bývalým generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a súčasným prvým štátnym tajomníkom rezortu dopravy Igorom ChOMOM.
Tesne pred Vianocami 22. decembra 2025 bol dlhoočakávaný diaľničný tunel Višňové slávnostne uvedený do užívania. Čo pre vás osobne znamenala táto udalosť?
Určite to bol pre mňa silný pocit kvalitne dokončenej práce, ktorá trvala dlhé roky. Venovali sme tomuto dielu spolu s pánom ministrom dopravy Rážom a riaditeľom NDS Macháčkom naozaj obrovské množstvo práce. Stavbu sa podarilo v zmysle poslednej platnej zmluvy postaviť skôr takmer o rok.
Počas prvej Ficovej vlády (2006 ‒ 2010) ako generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti ste boli pri príprave výstavby diaľničného úseku medzi Žilinou a Ružomberkom formou PPP projektu, ktorého súčasťou mal byť aj tunel Višňové. Po nástupe vlády Ivety Radičovej (2010 ‒ 2012) nový minister dopravy Ján Figeľ, vtedajší predseda KDH, plánovaný projekt zrušil pre predraženie. Stála za jeho rozhodnutím stranícka politika alebo vplyv určitých lobistických skupín?
Myslím si, že išlo o politické rozhodnutie, ktorému predchádzali dve tlačové konferencie. No každopádne to však bolo mimoriadne zlé politické rozhodnutie, ktoré zásadným spôsobom pribrzdilo výstavbu diaľnic na Slovensku o dlhé roky. Ak vtedy minister dopravy Figeľ z KDH argumentoval najmä príliš vysokou cenou, dnes bude cena za dokončenie všetkých úsekov tretieho balíka o vyše dvesto percent (!) vyššia len v priamych stavebných nákladoch. K tomu treba prirátať aj straty štátu z nedokončeného diela na úrovni 180 miliónov eur ročne (lebo stavba mala byť dokončená už v roku 2015), tak sú škody pre štát v konečnom účte vo výške viac ako tri miliardy eur! A to je naozaj trestuhodné.
Myslíte si, že ak by sa výstavba úseku medzi Žilinou a Ružomberkom formou PPP projektu nezrušila, mohli sa stámiliónové európske finančné prostriedky, ktoré boli použité na výstavbu tunela Višňové, využiť napríklad na dobudovanie kysuckej D3 alebo severovýchodnej R4 medzi Prešovom a Duklianskym priesmykom už v roku 2014?
Samozrejme, taký bol predsa zámer. Počítali sme s tým, že cez prvý a tretí balík PPP sa dobuduje kompletne diaľnica medzi Bratislavou a Košicami a všetky voľné európske zdroje, ktoré sme mali k dispozícii, mali ísť na dostavbu diaľnic D3 a rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7. Dnes by sme už naozaj mali dobudovanú základnú diaľničnú sieť.
Politici súčasnej opozície vedome zamlčujú rozhodnutie Jána Figeľa a kritizujú bývalého ministra dopravy Jána Počiatka, že namiesto výhodnejšej ponuky konzorcia spoločností Skanska a Strabag v rokoch 2013 ‒ 2014 uprednostnil taliansko-slovenské konzorcium Dúha, a. s., a Salini Impregilo, S. p. A. Aký je váš názor o tejto veci?
Súčasní opoziční politici, žiaľ, komentujú veci politicky, a nie odborne. Inak by museli uznať, že tak ako každý minister aj minister Počiatek i všetci ostatní vrátane mňa museli rešpektovať výsledky verejného obstarávania, ktorým predchádzali rozhodnutia a stanoviská Úradu pre verejné obstarávanie a nezávislej výberovej komisie. S tým sa nedá nič robiť. V tom čase som však aj ja bol toho názoru, že konzorcium spoločností Skanska a Strabag by stavbu zvládlo bez problémov a mám ten názor dodnes.
Ako ste vnímali rozhodnutie bývalého premiéra Petra Pellegriniho a ministra dopravy Árpáda Érseka z roka 2019 vypovedať zmluvu s taliansko-slovenským konzorciom? Bolo to podľa vás správne rozhodnutie?
Ťažko povedať, bolo to rozhodnutie predsedu vlády, ktorý iste konal po diskusiách s ministrom dopravy a vedením NDS a vedel, aký je pre štát dosah z takéhoto rozhodnutia. Bude však zrejmý až potom, keď budú ukončené všetky arbitrážne konania voči štátu, ktoré taliansko-slovenské konzorcium iniciovalo.
Ako štátny tajomník rezortu dopravy ste od roka 2023 spolupracovali s novým zhotoviteľom Skanska, ktorý začal dokončovať tunel Višňové od roka 2021. Do akej miery sa aj vaším pričinením výstavba v posledných dvoch rokoch zintenzívnila?
Naozaj neviem určiť mieru môjho pričinenia, ale snažil som sa, zúčastňoval som sa pravidelne na kontrolných dňoch, stavbu som navštevoval týždenne. Konal som na základe pokynu ministra dopravy, aby som sa stavbe venoval do takej miery, ako je potrebné s jasným cieľom – spustenie do prevádzky v roku 2025. A to sa nám spoločne s NDS podarilo.
Ako vnímate nedávne rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zrušiť tender na výstavbu posledného úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou?
Veľmi negatívne. Dokonca osobne toto rozhodnutie nepovažujem za odborné, ale politické. Nemôžem sa podrobnejšie k tejto veci teraz vyjadrovať, pretože do rozhodnutia súdu súťaž stále nie je zrušená. Ale verte, že robíme všetky právne kroky, aby pokračovala. Inak úplne zbytočne stratíme ďalšie dva roky času a posunieme dokončenie úseku až niekam k roku 2035.
Autor je asistent poslanca NR SR
