Prelomové stretnutie predstaviteľov veľmocí na Aljaške
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Nelichotivá situácia Kyjeva na bojisku naznačuje nevyhnutný vývoj vojny na zničenie jeho armády. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa preto pokúša vycúvať z konfrontácie s Moskvou. Pragmatickí Američania nie sú ochotní ďalej financovať neperspektívny projekt „strategickej porážky Ruska“, keďže sa potrebujú zamerať na oblasti, ktoré sú pre nich dôležitejšie.
Nech sú motívy americkej strany akékoľvek, v neposlednom rade sa hrá aj o osobnú prestíž silne egocentrického Donalda Trumpa. Samotný fakt, že Washington preberá mierovú iniciatívu, je pozitívnym prvkom na medzinárodnej scéne.
■ NEÚSPEŠNÉ ULTIMÁTA
V polovici júla prezident Trump pohrozil Moskve, že ak neukončí konflikt na Ukrajine do päťdesiatich dní, uvalí na jej obchodných partnerov stopercentné clá. Neskôr túto lehotu skrátil na desať dní. Po tom, čo táto iniciatíva zlyhala a krajiny odoberajúce ruskú ropu vyjadrili odhodlanie pokračovať v nákupoch, americký prezident musel z danej situácie vykľučkovať. Pre úplnosť treba dodať, že sekundárne sankcie na mamutích dodávateľov spotrebného tovaru vo svete, akými sú India a Čína, by spôsobili výrazný nárast cien v samotných Spojených štátoch amerických.
Toto blafovanie bolo odsúdené na neúspech od samého začiatku, mohlo však zapôsobiť na samotného Putina, ktorý nestojí o výčitky od svojich partnerov v zoskupení BRICS, aby pristúpil k istým ústupkom. Pred koncom tejto lehoty vyslal americký prezident svojho osobitného emisára Steva Witkoffa 6. augusta do Moskvy. Výsledkom bolo zorganizovanie osobného stretnutia amerického a ruského prezidenta 15. augusta na Aljaške na leteckej základni v Anchorage.
■ STRETNUTIE V ANCHORAGE
Samotný fakt, že sa pri mierových rozhovoroch priamo stretli lídri krajín, ktoré dohromady vlastnia deväťdesiat percent jadrových zbraní na planéte, je veľmi pozitívnym signálom pre svet. Pôvodný sedemhodinový program bol zredukovaný na dve a pol hodiny priamych rozhovorov. Stretnutia v rozšírenom zložení boli zrušené, rovnako ako plánovaný obed. Americká strana bola komplexne informovaná o postoji Ruskej federácie. Putinovi sa podarilo prelomiť diplomatickú blokádu so Západom rovno s tým najdôležitejším hráčom – so Spojenými štátmi americkými.
Samotné rokovania nepriniesli konkrétnu dohodu, nastavili však rámec, v ktorom sa proces deeskalácie môže realizovať. Obaja predstavitelia boli bezprostredne skúpi na slovo, okamžitý výstup o rokovaní zredukovali na krátke vyhlásenia na tlačovke ‒ bez otázok od novinárov. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin na nej uviedol, že vojna na Ukrajine sa môže skončiť až potom, keď budú odstránené hlavné príčiny, ktoré podľa Moskvy viedli ku konfliktu. Putin zároveň zdôraznil, že na trvalý mier
treba riešiť nielen aktuálnu vojenskú situáciu, ale aj širšie bezpečnostné a politické otázky. Varoval pred zhatením mierového procesu európskymi krajinami: „Dúfam, že v Kyjeve a európskych hlavných mestách to všetci prijmú konštruktívne a nebudú sa snažiť pomocou zákulisných intríg narušiť nastávajúci pokrok.“
■ VÝSLEDOK NA DESIATKU?
Po rokovaniach s Trumpom ruský líder navštívil cintorín, kde sú pochovaní sovietski letci z druhej svetovej vojny, a narýchlo odcestoval do Moskvy, rovnako aj Trump do Washingtonu, keďže nedospeli ku konkrétnej dohode. Napriek tomu Donald Trump potvrdil v exkluzívnom interview pre Fox News, že ak má hodnotiť výsledky stretnutia, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy USA a Ruska na stupnici od 1 do 10, dopadlo stretnutie na desiatku.
Výstupy zo stretnutia sa dostávali na verejnosť len postupne. Najskôr agentúra AXIOS nasledujúci deň s odvolaním sa na zdroje z Bieleho domu potvrdila, že Rusko ponúka Ukrajine trvalú mierovú zmluvu výmenou za odstúpenie Doneckej a Luhanskej oblasti, pričom Rusko zmrazí bojové operácie na frontovej línii v Záporoží a v Chersonskej oblasti. Ďalšími požiadavkami sú garancia ruského jazyka a ruského pravoslávia na Ukrajine. Moskva ďalej požaduje od USA zmluvnú garanciu zakotvenú v mierovej zmluve, že Ukrajina sa stane neutrálnou krajinou a nikdy nebude prijatá do NATO.
■ BEZPEČNOSTNÉ ZÁRUKY
Podľa Steva Witkoffa úplnou novinkou je, že Moskva súhlasila aj s bezpečnostnými zárukami Západu Ukrajine, ale je principiálne proti fyzickej prítomnosti západných vojsk na jej teritóriu. Donald Trump okrem iného prijal Putinovu požiadavku, aby sa namiesto prímeria začalo rokovať priamo o konečnej mierovej zmluve. Prímerie Moskva vníma len ako oddychový čas pre Kyjev a možnosť na konsolidáciu ukrajinských vojenských síl – techniky a personálu na bojových líniách. Až vývoj v nasledujúcom období odhalí, ako sa bude dariť tejto mierovej iniciatíve, keďže európski lídri sú odhodlaní ďalej bojovať.
.
