Ako sa v praxi progresívne „škodí“ už aj štátnosti
Ivan BROŽÍK – Foto: archív SNN
Už to nie je iba nebezpečná Durayovská hra s „maďarskou kartou“. Už to vôbec nie je hra. Šimečka a jeho križiaci sa zahrávajú so samotnou štátnosťou či svojprávnou existenciou Slovenskej republiky. A nielen to. Dotkli sa ešte donedávna nedotknuteľného – Benešovej denacifikácie povojnového Československa (ČSR). A to je oveľa vážnejšie ako iba nejaká opozično-koaličná politická šarvátka.
Takzvané Benešove dekréty (bolo ich celkom stoštyridsaťtri) sa okrem iných tém zaoberali aj obnovením hraníc povojnovej ČSR na ich úroveň pred Mníchovskou dohodou, konfiškáciou majetku a potrestaním kolaborantov s nacizmom. Na tomto princípe bola postavená obnovujúca sa demokratická a vtedy ešte neboľševická ČSR, vzniklo nové štátoprávne usporiadanie štátnych celkov v Európe a postavil sa tak doteraz pevný základ aj slovenskej štátnosti. A progresívci verejne na ňu bez hanby zaútočili aj napriek tomu, že vracať sa k Benešovým dekrétom odmietol rázne aj ich ideologický vzor Václav Havel.
- PIATA KOLÓNA
„Dnes Progresívne Slovensko v Komárne navrhlo zastavenie uplatňovania Benešových dekrétov. Vzťahy s Maďarskom máme dnes najlepšie v histórii, tak prečo do nich nehodiť granát? Ibaže progresívci ho neomylne hádžu na slovenskú stranu Dunaja. Zveriť zahraničnú politiku Slovenska pánom Šimečkovi, Korčokovi a Valáškovi znamená stiahnuť slovenské vlajky ‒ a vyvesiť na ich miesto vždy tie, ktoré títo páni na úkor Slovenska práve vtedy podporujú. Piata kolóna cudzích záujmov, ktorá okolo slovenských národnoštátnych záujmov neprešla ani expresom,“ napísal na sociálnej sieti 24. novembra predseda jednej z koaličných strán a člen vlády SR Matúš Šutaj Eštok. Predseda progresívcov Šimečka okamžite zareagoval, že on to tak nemyslel.
- NADŠENIE REVANŠISTOV
Šimečkove vyjadrenia však okamžite do neba vyzdvihol Napunk, maďarský brat Denníka N, a ako inak ‒ nacionalisticko-šovinistická Maďarská aliancia pôsobiaca na Slovensku. Od tej sa vo veľkej miere dištancujú aj samotní Maďari na oboch brehoch rieky Dunaj. Mimochodom, na rozdiel od Durayovských nacionalisticko-fašizoidných nálad sa k Šimečkovým slovám nijako nevyjadrilo samotné Maďarsko. Ani oficiálne, ani mediálne. To je dostatočne výrečná facka Šimečkom zrazu vytiahnutej „maďarskej karte“.
Medzi Benešove dekréty patrí aj ten, ktorý vtedajší prezident podpísal pred osemdesiatimi rokmi ‒ 25. októbra 1945. Išlo o dekrét, ktorý nariaďoval konfiškáciu nepriateľského majetku. Na jeho základe sa majetok Nemcov, Maďarov a kolaborantov skonfiškoval bez náhrady. Okrem toho prišli Nemci a Maďari aj o československé občianstvo. Došlo tiež k vysídleniu tisícov Nemcov a Maďarov z územia Československa, pričom zo Slovenska odsunuli vyše tridsaťtisíc Maďarov. „Podľa Norberta Kmeťa, samostatného vedeckého pracovníka a zástupcu riaditeľa Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, sa dekréty vydávali preto, lebo nebola možnosť zvolať zasadnutie Národného zhromaždenia (parlamentu). Táto forma riadenia štátu predstavovala jedinú možnosť, ako pokračovať v legislatívnej činnosti štátu v mimoriadnej situácii. Presadenie Mníchovskej dohody znamenalo okrem iného porušenie zvrchovanosti ČSR. Obdobie neslobody sa začalo 30. septembra 1938 a skončilo sa 4. mája 1945, ako to vyplýva z uznesenia vlády ČSR z 27. júla 1945,“ uviedla na danú tému TASR.
- REHABILITÁCIA NACIZMU
Kto bol kolaborant, zradca a okupant, teda ten, koho majetok podliehal konfiškácii na základe dekrétu z 25. októbra 1945, na Slovensku definovalo nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33 zo dňa 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov, kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. V dekréte o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch z 19. júna 1945 boli zasa podrobne rozpísané tie činy, ktoré sa majú súdiť, aby sa potrestalo a vykorenilo nacistické a fašistické zlo. Mimochodom, v tomto svetle sa potvrdzuje, že nie náhodou či iba z neznalosti milujú progresívci ukrajinský banderizmus?
„Keď ide o akýkoľvek spor Slovenska s Európskou úniou, progresívci vždy neomylne uprednostnia bruselských úradníkov pred slovenskými rodinami. Keď má Slovensko rozdielne záujmy s Ukrajinou kvôli svojej vlastnej obranyschopnosti a energetickej sebestačnosti, Progresívne Slovensko bez váhania podporí Ukrajinu. Keď česká vláda jednostranne zrušila spoločné rokovania so slovenskou vládou kvôli rozdielnym postojom k vojne na Ukrajine, utekal Michal Šimečka do Prahy ubezpečiť českého premiéra Fialu, že na Slovensku sú aj iné názory, ako má vláda, len teda akosi nevedia získať vo voľbách väčšinu.“ Znie ďalší citát predsedu strany Hlas ‒ SD zo sociálnej siete.
