Národ s historickou tradíciou túži po slobode
Zhováral s a Juraj DOMIN – Foto: archív
Slovenská katolícka cirkev pod vedením metropolitu a trnavského arcibiskupa Mons. Jána SOKOLA podporovala po nežnej revolúcii vznik samostatnej Slovenskej republiky. O vlastný životný priestor pre Slovákov bojoval už aj Ľudovít Štúr, ktorý pred stoosemdesiatimi rokmi s týmto cieľom založil Slovenské národné noviny. Na tému vzniku našej štátnosti poskytol otec arcibiskup pre náš dvojtýždenník exkluzívny rozhovor.
Ako ste vy vnímali snahy o samostatnosť Slovenska po nežnej revolúcii?
Odmalička som bol vychovávaný nielen k láske Bohu, ale aj k národu. Ako hrdý Slovák som svoje národné povedomie pestoval počas kňazskej a biskupskej pastoračnej činnosti. Vždy som však striktne oddeľoval škodlivý nacionalizmus a šovinizmus od patriotizmu a národovectva. Národné povedomie a lásku k ostatným národom zdôrazňoval aj Svätý Otec Ján Pavol II. Jeho posolstvo bolo teda v tomto smere aj mne blízke. Pán Boh nám Slovákom dal našu slovenskú reč a slovenskú zem. Snahy Slovákov o samostatnosť Slovenska
som preto vnímal ako normálnu a prirodzenú vec.
Aké posolstvo zanechala prvá návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1990 aj z hľadiska národno-emancipačných snáh Slovákov o vlastný štát?
V prvom rade treba povedať, že Svätý Otec mal už pred svojím pontifikátom veľmi blízky vzťah k Slovensku a Slovákom. Vedel, že sme podobne ako Poliaci odmietali totalitu a ateizmus. Zároveň si uvedomoval, že ako národ sme sa nachádzali v tieni českého brata. Aj keď sa otvorene nevyjadroval o našich snahách o samostatnosť nášho národného bytia, bol s nami spojený vo svojich modlitbách.
Počas návštevy Česko-Slovenska okrem českej zeme pobozkal aj našu slovenskú zem…
Bol to signál, že aj nás Slovákov považoval za rovnocenný národ s ostatnými štátotvornými národmi Európy. Týmto spôsobom takisto ukázal
svetu, že bývalé Česko-Slovensko nebolo „českým“ štátom, ale štátom dvoch suverénnych národov – Slovákov a Čechov. Zároveň nám vzdal
hold a vďaku, že sme si uchovali pravú kresťanskú vieru počas komunistickej totality.
Slovenská katolícka cirkev pod vaším vedením otvorene podporovala politické procesy vedúce k vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky. Ako sa vám podarilo oddeľovať čisto stranícku politiku od národno-emancipačného zápasu?
Ja ako slovenský metropolita i celá slovenská katolícka cirkev v mene všetkých biskupov sme podporovali všetky kroky vedúce k naplneniu sebaurčovacieho práva slovenského národa. Keďže navyše o slovenskú vec bojovali HZDS a SNS, logicky sme ich v tomto smere podporovali. Samozrejme, nesúhlasili sme so všetkými ich krokmi a s rozhodnutiami, ktoré sa týkali iných spoločensko-politických tém. Ale to, že vybojovali samostatnú Slovenskú republiku, si história bude pamätať. Veľká škoda, že KDH bolo proti. Keby aj oni boli za to zahlasovali, dnes by sa slovenská spoločnosť na toto hnutie pozerala oveľa pozitívnejšie.
Ostaňme ešte na chvíľku pri KDH. Ako slovenský metropolita ste boli čestným hosťom v rokovacej sále počas hlasovania Slovenskej národnej rady 17. júla 1992 o Deklarácii o zvrchovanosti SR. Podľa spomienok vtedajšieho poslanca Federálneho zhromaždenia za HZDS Jána Smolca, ktorý sedel hneď vedľa vás, počul, ako ste po hlasovaní Jána Čarnogurského potichu vyslovili slová „Pane Bože, azda to nie je
pravda“…
Opakujem, veľká škoda, že poslanci KDH hlasovali proti. Bol som z ich vtedajšieho postoja veľmi sklamaný. Spolu so mnou boli sklamaní
aj mnohí ich voliči, ktorí ich už viac nevolili. Na druhej strane si myslím, že to už dnes mnohí vtedajší poslanci KDH oľutovali. Nepovedali
to však verejne. Z neverejných rozhovorov viem, že sa vtedy báli, či samostatné Slovensko ekonomicky prežije. Vďaka Pánu Bohu prežilo.
K prijatiu Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR ste ako slovenskí biskupi vydali aj spoločné vyhlásenie…
Áno. Stálo v ňom, že každý národ s dlhou historickou kultúrnou tradíciou túži po tom, aby sa jeho život zavŕšil aj štátnou zvrchovanosťou. Ďakujem Pánu Bohu za to, že som mal tú česť viesť našu slovenskú cirkev v čase vrcholiaceho zápasu Slovákov o vlastnú štátnosť.
Ako slovenský metropolita ste prvého januára 1993 v bratislavskom Dóme svätého Martina pri príležitosti vzniku samostatnej Slovenskej republiky za prítomnosti predsedu vlády Vladimíra Mečiara, predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča a bratislavského diplomatického zboru odslúžili slávnostnú svätú omšu. Na jej konci bolo aj Te Deum. Aké slová ste adresovali slovenskému národu počas slávnostnej homílie?
Tradíciu, ktorú sme vtedy založili, pretrvala dodnes. Vždy každý rok prvého januára sa na tento úmysel v Dóme svätého Martina slávi slávnostná novoročná omša. V homílii som vtedy okrem iného spomenul, že slovenský národ potrebuje ochranu Panny Márie. Prítomným som tiež adresoval, že potrebuje dušu, ktorá by mu pomáhala zjednotiť sa. Moje slová sú aktuálne aj v súčasnosti. Po politicky motivovanom atentáte na premiéra Roberta Fica potrebujeme zjednotenie a vzájomné odpustenie ako soľ. Moje modlitby sú obetované aj na tento úmysel. Možno s a niektorým moje slová nebudú páčiť, keď poviem, že by sme ako spoločnosť mali žiť podľa Kristovho evanjelia. Ak by bol prítomný v každej oblasti nášho života Ježiš Kristus, nemali by sme rôzne problémy, s ktorými sa musíme dennodenne popasovať. Takže naše krásne Slovensko môže nasledujúce desaťročia prežiť iba vtedy, ak si zachová svoje korene a národnú identitu, ktorá vychádza aj z cyrilo-metodskej kresťanskej tradície.
