Vládu brzdia urgentné problémy zdedené z minulosti

Zhováral sa Juraj DOMIN ‒ Foto: archív SNN

Bývalý podpredseda vlády SR a poslanec NR SR, expredseda Slovenskej národnej strany RNDr. Jozef PROKEŠ, CSc., stále pozorne sleduje domácu a zahraničnú politiku. Podľa jeho názoru Slovenskej republike dnes chýba skutočná vízia a definovanie jej národno-štátnych záujmov. Nielen tejto téme sme sa venovali v exkluzívnom rozhovore, ktorý poskytol nášmu matičnému dvojtýždenníku. 

Vládna koalícia má za sebou polovicu štvorročného mandátu. Ako hodnotíte jej doterajšie pôsobenie?

Podľa školského hodnotenia na dvojku. Pripomína mi hudobné trio, kde sa síce dohodli, že budú hrať džez, ale každý hrá inú pesničku a kapelníka si veľmi nevšímajú. Hneď po voľbách ma šokoval Peter Pellegrini. Očakával som od neho, že na otázku novinára, s kým pôjde Hlas ‒ SD do vlády, povie, že to závisí od programu. Namiesto toho povedal, že kto mu viac ponúkne! Na to už netreba nijaký komentár. Volil som ho v druhom kole za prezidenta, lebo proti nemu stál diplomat. Diplomat je školený na prenášanie názorov vlády, ktorú zastupuje, nie na tvorbu politiky. Ivan Korčok to už v minulosti ukázal. Koho politiku by presadzoval ako „prezident“ Progresívneho Slovenska? Toto politické hnutie nemá nijaký ucelený politický program. Jeho hlavným mottom je škodiť.

Ostaňme ešte pri vládnej koalícii. Ako ste vnímali začiatky jej vládnutia?

V roku 2023 vstúpila do vlády, akoby jej členovia vôbec nečakali, že budú vládnuť. Napríklad zrušenie špeciálnej prokuratúry, ale aj špecializovaného súdu mali predložiť už na druhej schôdzi NR SR a nespájať to so zmenou trestného zákona. Akoby prvýkrát vstupovali do parlamentu! Toto začiatočné zaváhanie posadilo opozíciu na koňa, a to sa s nimi vlečie doteraz. Vzájomné nezhody namiesto riešenia na uzavretých stretnutiach pretriasajú cez médiá, a ak náhodou to riešia na koaličnej rade, tak sa vždy nájde dobrák, čo to vynesie von. Koalícii chýba jasná koncepcia, pevné body programu, chýba štátna doktrína i artikulovanie národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.

Chýba dlhodobá vízia. Na druhej strane však treba uznať, že vláda musí riešiť urgentné problémy, ktoré majú korene v minulosti a teraz začali doliehať na spoločnosť. Kto si spomenie, že dnešné problémy s dlhom sú následkom politiky Mikuláša Dzurindu, ktorý spoločne s Ivanom Miklošom vypredali štátne strategické podniky do zahraničia, a tým pripravili štát o finančnú stabilitu? Múdrejší ako ja povedal: „Kto ovláda energie, ovláda štáty, kto ovláda potraviny, ovláda ľudí.“ A čo z toho ovláda Slovenská republika? Premiér Robert Fico sa usiluje o novú jadrovú elektráreň, ktorá by bola v rukách štátu. Má plnú podporu aspoň svojich koaličných partnerov? Napriek tomu v súčasnosti nevidím ani náznak možnej lepšej vlády.

Do akej miery neboli splnené očakávania národných voličov vo vzťahu k domácej a zahraničnej politike?

Neosobujem si právo hovoriť za všetkých národných voličov, ale z mojich očakávaní nebolo naplnené zrušenie uhlíkových odpustkov (emisných povoleniek), jasné dištancovanie od zeleného úletu s CO_2, inštitucionálne vyšetrovanie covidového podvodu, zastavenie ekologicky potenciálnej hrozby výstavbou baterkárne v Šuranoch. Nejde o odmietnutie baterkárne ako takej, ale o konkrétnu lokalitu s najúrodnejšou pôdou a potenciálnym ohrozením najväčšej zásobárne pitnej vody v Európe. Ako chceme budovať potravinovú sebestačnosť, ak sa takto vzdávame najúrodnejšej pôdy? Očakával som aj, že sa konečne umožní otvorená diskusia o našej minulosti bez ideologických okuliarov a bez politických emócií ako prvý krok k spoločenskému zmiereniu samých so sebou.

V tomto ohľade je zaujímavá vaša kritika na manažovanie nedávno skončenej pandémie ochorenia COVID-19 bývalou koalíciou. Ste teda na strane poslanca Petra Kotlára?

Áno. A vysoko oceňujem jeho vymenovanie za splnomocnenca vlády na vyšetrenie takzvanej pandémie ochorenia COVID-19. Ten chlap však musí bojovať aj s prekážkami zo strany štátnych inštitúcií! Skladám pred ním klobúk pre jeho erudovanosť a vytrvalosť pri prekračovaní polien, čo mu hádžu pod nohy. Na Úrad vlády SR i na prezidenta SR išla občianska výzva, aby prevzali záštitu nad zorganizovaním vedeckej konferencie na tému COVID-19. Výzvu podpísali viacerí významní lekári a výskumní pracovníci. A výsledok? Nula bodov! Čoho sa boja? Že sa ukáže, že to bola psychologická operácia na ovládnutie ľudstva?

Že to bol podvod, dokazuje situácia v Bielorusku. „Diktátor“ Lukašenko odmietol diktát WHO a aj génovú terapiu mRNA – nazývajme veci pravými menami, takzvanými vakcínami. A nevymreli! Nevymreli napriek tomu, že v tom čase sa tam konali futbalové zápasy s plnými štadiónmi i protivládne demonštrácie s účasťou desaťtisíc účastníkov. A len na okraj, ten „diktátor“ nevyužil možnosť zaviesť protipandemické opatrenia na potlačenie demonštrácií!  Nechal ich bežať! Aký je to rozdiel od Matovičových lockdownov! Slovo demokracia sa do slovenčiny prekladá ako vláda ľudu. Väčšina si myslí, že ide o druhý pád, teda vláda koho-čoho. Matovič dokázal, že ide o pád tretí, teda vláda komu-čomu! Na záver iba dodám, že nikoho nezarazilo, že dňom začatia ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine 24. februára 2022 pandémia ochorenia COVID-19 sa skončila? Nemal by Vladimír Putin dostať Nobelovu cenu za medicínu?

Politika na štyri svetové strany, ktorú presadzuje premiér Robert Fico, má úspech. Po stretnutí s ruským a čínskym prezidentom sa prednedávnom stretol aj s prezidentom USA Donaldom Trupom. Podľa opozície a takzvaných médií hlavného prúdu zrádza národno-štátne záujmy Slovenska i Európskej únie. Aký je váš názor v tomto smere?

Ako môže premiér zrádzať niečo, čo nie je definované? A o akých národnoštátnych záujmoch možno hovoriť pri EÚ, ktorá nie je ani  štát a nemá ani národ?  A k politike na štyri svetové strany? Dámy mi prepáčia nasledujúci prímer: „Malá krajina je ako žena. Ak je šikovná, štyria jej budú platiť byt, ale ani jeden si s ňou neužije. Ak je nešikovná, tak príde aj o vlastný byt.“ Robert Fico sa usiluje, by sa Slovenská republika podobala tej šikovnej. Myslím si, že to robí dobre. Politika je umenie možného a pri napínaní struny treba dať pozor, aby nepraskla. Mnohí možno očakávali, že keď Ukrajina zastavila tranzit plynu k nám a pri neochote EÚ riešiť náš problém, že náš premiér ako odvetu zablokuje predĺženie sankcií voči Ruskej federácii. Ale mohol si to dovoliť v situácii, keď sme odkázaní na dovoz potravín? A čo opozícia považuje za národnoštátne záujmy? Je program „škodiť, škodiť, škodiť“ podľa nej národnoštátnym záujmom?

Opozícia a médiá takisto vyčítali Robertovi Ficovi, že sa stretáva takmer výlučne s diktátormi a autokratmi. Kritiku zožal aj za to, že prednedávnom rokoval i so šéfom Bieleho domu. Prečo podľa vás kritizujú jeho cestu do USA, ktoré sú stále lídrom nášho „demokratického“ Západu? Nie je to z ich strany schizofrenické?

A kto je diktátor? Lukašenko, ktorý nechal počas „pandémie“ ľudí demonštrovať, alebo Matovič, ktorý zavieral ľudí do lockdownov? A vôbec, aké máme právo vnucovať náš pohľad na spôsob vládnutia iným národom?

Pre opozíciu, najmä pre progresívcov, boli USA donedávna svetlým vzorom demokracie. Po opätovnom nástupe Donalda Trumpa len čo bolo zastavené vyplácanie nemalých finančných prostriedkov mimovládnemu sektoru po celom svete, na ktoré sa skladali americkí daňoví poplatníci, zmenili názor a vnímajú USA rovnako ako Rusko, že je nepriateľom demokracie. Môžeme preto otvorene povedať, že pokiaľ sa im nepretržite ktorýkoľvek štát skladá na ich živobytie, vnímajú ho ako príklad hodný nasledovania…

Na Slovensku sa hovorí, že láska ide cez žalúdok! Pri mimovládkach cez peniaze. USA sa za Donalda Trumpa správajú rovnako ako vždy, len Donald Trump je úprimnejší a neskrýva to za reči o demokracii a oslobodzovaní. Zabudli na Srbsko? Na Irak? Na Líbyu? Sýriu? Bol to Henry Kissinger, čo povedal, že je nebezpečné byť nepriateľom USA, ale byť ich priateľom je smrteľné! Trump práve usmrcuje EÚ!  Mimochodom, konflikt na Ukrajine je od začiatku vojnou USA proti EÚ, proti Ruskej federácii až na druhom mieste. Už  pred desiatimi rokmi považovali v USA za najväčšiu hrozbu pre nich spojenie ruských zdrojov s nemeckými technológiami. Krvavý prevrat na Ukrajine v roku 2014 sa udial pod gesciou USA. Výsledkom je hospodársky rast Ruska a úpadok krajín EÚ.

Dokáže súčasné vedenie Európskej únie efektívne riešiť ekonomické, sociálne a bezpečnostné problémy starého kontinentu?

Myslíte si, že má o to vôbec záujem? Ak by naozaj súčasné vedenie EÚ chcelo pomôcť, tak má len jednu jedinú možnosť: Okamžite odstúpiť! Alebo ešte lepšie – rozpustiť EÚ. Nedúfajme však, že si kapry samy vypustia rybník.

Slovensko pod vedením premiéra Roberta Fica nie je súčasťou takzvanej koalície ochotných, ktorá podporuje po vojenskej stránke Ukrajinu. Nestrácame týmto spôsobom podľa vás ‒ tak ako to tvrdí aj opozícia ‒ ako štát medzinárodný kredit a dôveryhodnosť?

Chvalabohu, že nie sme! Slovenské príslovie hovorí: Spolu chytení, spolu obesení.

Myslíte si, že sa v tomto roku skončia boje na Ukrajine?

Dal by Pán Boh, aby sa tak stalo! No ak sa rozpadne EÚ, šanca tu je…

Ako vnímate nedávne unesenie prezidenta suverénneho venezuelského štátu, na ktoré osobne dohliadal prezident Donald Trump?

Donald Trump sa zrejme inšpiroval epizódou z gréckych dejín, keď demokratickí Aténčania pritiahli k mestu, kde vládol tyran, s tým, že prišli obyvateľov oslobodiť od tyrana a vyzvali mesto, aby sa vzdalo. A ak sa nevzdajú, tak mesto aj tak dobyjú a obyvateľov zoberú do otroctva. Demokracia šírená ohňom a mečom! Niečo mi to pripomína. Navyše USA, ale i Francúzsko sa už uchyľujú k pirátstvu únosom cudzích lodí. Návrat do minulosti, už len aby začali vydávať „patenty“ súkromným spoločnostiam na živnosť pirátstvo.

USA majú v pláne doslova anektovať najväčší svetový ostrov Grónsko. Môžeme povedať, že aj týmto aktom by sa medzinárodné právo a medzinárodný poriadok úplne rozpadli?

V medzinárodnom práve vždy platilo len právo silnejšieho a medzinárodný poriadok bol udržiavaný len rovnováhou síl. A možno skutočne existovala tajná dohoda medzi Stalinom na jednej strane a rockeffelerovcami a rotschieldovcami na strane druhej z 24. júna 1945 o mieri na čas jedného ľudského života – sedemdesiatpäť rokov, medzi Východom a Západom. A čo sa deje od roka 2020? Ak sme svedkami nového rozdeľovania sfér vplyvu, tak USA robia len to čo vždy, vytyčujú si svoju sféru násilím či aspoň hrozbou násilia.

Venujme sa ešte domácej politike. Podľa aktuálnych preferencií SNS pod vedením Andreja Danka by sa už nedostala do parlamentu. Je preto podľa vás namieste uvažovať o spoločnej kandidátke so Smerom ‒ SSD alebo s hnutím Republika, aby neprepadol v najbližších parlamentných voľbách ani jeden koaličný a národný hlas?

Byť lídrom Smeru ‒ SSD či Republiky, do takého spolku by som nešiel. V politike nie vždy platí, že štyri plus jedna je päť. Môže to byť aj tri či dokonca len dve.

Ako vnímate úsilie SNS zmierniť zákon o extrémizme?

So zákonom o extrémizme, nech je akýkoľvek, to dopadne rovnako ako so „suchým zákonom“ v Ruskej federácii či s prohibíciou v USA.  Bude sa obchádzať a využívať len v prípade konkrétnych nepohodlných ľudí ‒ ako teraz proti Danielovi Bombicovi. Nezaráža vás, že sa neuplatňuje voči novinárom urážajúcich Slovákov?

Myslíte si, že otvorením otázky Benešových dekrétov sa slovensko-maďarské vzťahy po stránke politickej opätovane zhoršia po prípadnom nástupe k moci lídra maďarskej opozície Pétra Magyara?

Dobré vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sú rovnakou ilúziou ako ružový lietajúci slon. Štátnou doktrínou Maďarska, na ktorej sa zhodujú všetky relevantné politické strany v Maďarsku – a sekundujú im aj niektoré v SR –  je revízia Trianonu. Ak v Maďarsku vyhrá Péter Magyar, tak to bude len otvorenejšie a hlasnejšie artikulovať. Problém je na našej strane.

Po prvé, nemáme štátnu doktrínu, na ktorej by sa zhodla aspoň polovica spoločnosti. Po druhé, naša diplomacia nevie adekvátne reagovať na otváranie Owertonových  okien zo strany maďarských predstaviteľov, ako bol povedzme výrok Viktora Orbána o odtrhnutých územiach od Maďarska. Tam mala naša diplomacia okamžite kontrovať poukázaním na pôvodne slovenské územia až po Balaton. Po tretie, Michal Šimečka ukázal puklinu v našej obrane. Mimochodom, takzvané Benešove dekréty sú len implementovaním rozhodnutí veľmocí na Postupinskej konferencii v auguste 1945 do vnútroštátneho práva ČSR. Nevymyslel ich Beneš.

Bolo šťastné prijať zákon, podľa ktorého každý, kto spochybňuje povojnové usporiadane Slovenska, spácha trestný čin?

Tretí článok Ústavy SR hovorí, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné, pričom jej hranice sa môžu meniť len ústavným zákonom. Slovenská republika v tomto smere musí tiež prijať formou ústavného zákona zákon na ochranu republiky.