Futbalový aristokrat z ružomberského Plaviska
Peter VRLÍK ‒ Foto: archív autora
Pred deväťdesiatimi rokmi 18. februára 1936 sa v ružomberskej štvrti Plavisko narodil človek, ktorému sudičky do kolísky dali veľké nadanie na šport, najmä na futbal. Jozef VENGLOŠ po skončení základnej školy začal študovať na Vyššej priemyselnej škole celulózovo-papiernickej. Popri štúdiách sa zúčastňoval na rôznych športových hrách a súťažiach mládeže. Tu sa formovali základy mládencovej výbornej kondície, ktorá sa stala jeho silnou stránkou počas jeho neskoršej futbalovej kariéry…
Spočiatku však nemal vyhranenú športovú disciplínu; venoval sa rôznym druhom športov. V dorasteneckom veku sa stal majstrom Československa v cezpoľnom behu a v atletike vytvoril slovenský rekord v behu na 1 000 m (2 : 42,2 min.). Ako trinásťročný objavil futbal a začal ho aktívne hrať. Musel byť dobrý, lebo ako pätnásťročný už nastupoval za seniorov Sokol SBZ Ružomberok. V tomto klube sa venoval aj behu na lyžiach, atletike, ale aj basketbalu.
Futbal však zvíťazil a on v dorasteneckom veku prestúpil do Slovana Bratislava, kde pôsobil jedenásť rokov (1955 – 1966) ako stredopoliar. Výnimku tvorili roky 1959 – 1960, keď počas vojenskej základnej služby hral v Dukle Pardubice. V Bratislave aj napriek mladému veku bol kapitánom mužstva. V hlavnom meste sa s chuťou pustil aj do štúdia na Vysokej škole pedagogickej, odbor slovenský jazyk a telesná výchova, ktorú úspešne zavŕšil v roku 1959 promóciami.
■ BOZK OD HVIEZDY
Práve v tom čase, keď viedol tím hráčov Dorastenecký športový oddiel (DŠO) SPARTAK (československý výber) po finálovom víťazstve na juniorskom turnaji nad AC Miláno vo Viareggiu, keď ako kapitán mužstva preberal víťaznú trofej, dostal bozk od slávnej herečky Giny Lollobrigidy. Odvtedy mu prischla prezývka „Lolo“.
V roku 1955 s klubom získal titul majstra ČSR a v roku 1963 bol víťazom Československého pohára. Jeho výborné výkony neušli pozornosti reprezentačných trénerov. Stal sa juniorským reprezentantom, za B-tím ČSR odohral šesť zápasov, za olympijský výber tri v kvalifikáciách na OH 1960 v Ríme. Ocitol sa aj v nominácii A-tímu ČSR, zápasový štart si však nezapísal.
■ MEDZI KLOKANMI
Športovca takých kvalít, akým Vengloš nesporne bol, postihla tragédia. V tridsiatke prišiel zlom, popri zraneniach dostal žltačku, ktorá u neho prepukla v silnej forme po zápasoch v Kostarike, Salvadore, Argentíne a v Mexiku, čo znamenalo koniec hráčskej kariéry vo vrcholovom futbale (1965).
Pre Vengloša, ktorý futbal miloval, to bola veľká rana, už ho nestavali, neobjavoval sa v zostavách, cítil sa menejcenný. V tejto neľahkej situácii mu pomohol Leopold „Jim“ Šťastný ‒ vtedajší tréner Slovana si ho zobral za svojho asistenta.
Dôležitým momentom v trénerskej kariére Vengloša bol zájazd Slovana v decembri 1965 do Iránu, Indie, Singapuru, Malajzie, ale najmä do Austrálie. Počas zájazdu Slovana do Austrálie sa stal Vengloš na základe herných výkonov a po odporúčaniach trénera Štefana Čambala asistentom trénera vedenia klubu FC Prague Sydney, kde mu ponúkli aj post hrajúceho trénera. A tak napriek svojej chorobe predsa si na krátky čas zahral aj v zahraničí.
■ FUTBALOVÝ VIZIONÁR
Ponuku Sydney prijal, mal však podmienku, že popri hraní a trénovaní bude môcť aj učiť. Vengloš chcel ostať v kontakte aj s teoretickými poznatkami, ktoré chcel ďalej aplikovať a rozvíjať svoju pedagogickú prax. V Austrálii si nostrifikoval diplom zo zdravovedy a z telesnej výchovy, vďaka čomu mohol učiť na Maroubra High School v Sydney (1967 – 1969), čím nadviazal na svoju pedagogickú činnosť na Katedre telesnej výchovy a športu na SVŠT v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1959 – 1964. Okrem iného v rokoch 1964 – 1966 bol odborným asistentom na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave. Po návrate domov v roku 1981 habilitoval na docenta.
V Austrálii sa začala jeho oslnivá trénerská kariéra. Ako tréner FC Prague Sydney získal Austrálsky pohár (1969) a vyhral Austrálsku ligu; pokračoval ako tréner regionálneho výberu štátu Nový Južný Wales (1967) a potom reprezentácie Austrálie (1967 – 1969). Trénerom reprezentačného výberu u protinožcov sa stal vo veku tridsiatich troch rokov. Výrazne pokročil v angličtine a vďaka tomu sa potom vedel adaptovať aj v odborných kruhoch UEFA a FIFA.
■ NA CESTE SLÁVY
Po návrate domov trénoval v rokoch 1969 – 1971 klub VSS Košice. Ďalšou jeho zastávkou bola spolu s Janom Fáberom reprezentácia ČSSR do 23 rokov (1971 – 1973, v roku 1972 získali titul majstra Európy); nasledoval návrat do Slovana Bratislava (1973 – 1976), s ktorým získal dva tituly majstra ČSSR (1974, 1975), dva triumfy v Slovenskom pohári (1974, 1976) a jeden v Československom pohári (1974). Trénerské spojenie Jozefa Vengloša s Čechom narodeným na Slovensku Václavom Ježkom prinieslo prenikavý úspech ‒ titul majstrov Európy na ME 1976 v Belehrade, kde porazili futbalovú elitu sveta; získali bronz na ME v Taliansku, postup a úspech na MS 1990, kde bol druhý tréner reprezentačného A-mužstva; od roka 1978 prvý tréner reprezentačného áčka.
Jozef Vengloš sa dostal na výslnie nielen doma, ale aj v zahraničí. Ako futbalovému trénerovi a odborníkovi sa mu po Belehrade otvorili dvere do sveta. Pozývali ho na medzinárodné kongresy, semináre, školenia, aby sa mohli oboznámiť s jeho skúsenosťami. V roku 1980 dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Mal trénovať Barcelonu a nebola to jediná lukratívna ponuka, ale po MS 1982 dostal na istý čas dištanc a nemohol ísť trénovať za hranice. Nakoniec nasledovalo trénerské pôsobenie v portugalskom Sportingu Lisabon (1983 – 1984); pokračoval vo východnej Ázii – najprv vo futbalovej asociácii malajzijského FC Kuala Lumpur (1985 – 1987, titul a ligový pohár); pri reprezentácii Malajzie (1986 – 1987); opäť pri československom reprezentačnom áčku (1988 – 1990; štvrťfinále na MS 1990); v anglickej Aston Ville – ako historicky prvý pôsobiaci hlavný zahraničný tréner v Anglicku v najvyššej ligovej súťaži na Britských ostrovoch (sezóna 1990 – 1991); v tureckom Fenerbahce Istanbul (1991 – 1993); novovytvorenej reprezentácii Slovenska (1993 – 1995); reprezentácii Ománu (1996 – 1997). V roku 1998 prevzal slávny škótsky klub Celtic Glasgow (do roka 1999) a napokon svoju trénerskú kariéru uzavrel v japonskom JEF United Ičihara (2002).
Jozef Vengloš bol veľký zástanca nových metód. Presadzoval sústredenie vo vysokohorských výškach, s touto metódou prišiel ako prvý. Praktizoval ju v Košiciach, so Slovanom i s československou reprezentáciou, ako aj s Austrálčanmi. Bol autorom mnohých metodologicko-teoretických statí z oblasti futbalového tréningu v domácich i zahraničných časopisoch. Patril k popredným európskym teoretikom a metodikom futbalu, prednášal na mnohých medzinárodných odborných seminároch, bol najúspešnejší tréner česko-slovenskej futbalovej histórie, na Slovensku vyhlásený za Najlepšieho futbalového trénera 20. storočia (2000). Nemožno hovoriť o slovenskej trénerskej škole, možno však hovoriť o „Venglošovej futbalovej trénerskej škole“.
■ VIZITKA EXPERTA
Na majstrovstvách Európy 1980 v Taliansku získal ako hlavný kouč bronz, dvakrát sa prebojoval na majstrovstvá sveta a ako asistent Václava Ježka má podiel na zlate tímu ČSSR z Majstrovstiev Európy 1976 v Belehrade; v roku 1972 bol majstrom Európy s tímom do 23 rokov, raz majstrom Malajzie s FC Kuala Lumpur…
V období rokov 1974 – 2010 nechýbal ani na jednom zo svetových a z európskych šampionátov. Na väčšine počas finálových turnajov pôsobil vo funkcii člena či šéfa technických komisií Európskej futbalovej únie (UEFA) a Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Bol jediný spomedzi československých trénerov, ktorý s reprezentáciou ČSSR dvakrát postúpil na MS (1982 v Španielsku a 1990 v Taliansku). Viedol národné tímy piatich krajín – Austrálie (už ako tridsaťtriročný), ČSSR, ČSFR, Slovenska, Ománu a Malajzie. Sedemkrát bol trénerom výberu sveta.
Na reprezentačnej stoličke sedel v 92 zápasoch (na československej v 76 zápasoch, čo je československý rekord medzi trénermi národného mužstva, na slovenskej to bolo v 16 zápasoch). Jozef Vengloš pôsobil ako dlhoročný expert FIFA a UEFA, v rokoch 1995 – 2013 bol na čele Aliancie európskych futbalových trénerov (AEFCA) ako jej prezident. Vengloš sa tak radí k jedným z najvzdelanejších trénerov svojich čias.
■ DŽENTLMEN Z TRÁVNIKOV
Na Britských ostrovoch mu v Celticu Glasgow okrem prezývky „doctor Jo“ prischol aj prívlastok „džentlmen“, keď prístupom a autoritou galantného džentlmena si podmanil celý futbalový svet.
O Liptove sa hovorí ako o „liahni talentov“. Futbalový tréner Jozef Vengloš medzi takéto talenty rozhodne patril. Na neho doslova platí, že človek s takým nadaním sa rodí raz za sto rokov. Jeho vystupovanie a konanie mu vyniesli od UEFA Diamantový rad za zásluhy o rozvoj futbalu v Európe. O futbale prednášal a publikoval v stodvadsiatich krajinách sveta.
Je členom Siene slávy slovenského futbalu. Za jeho vysoko odbornú prácu mu udelili niekoľko športových ocenení i štátne vyznamenania. Na domácej scéne získal v roku 1965 titul majster športu, v roku 1972 vzorný tréner a v roku 1976 zaslúžilý tréner. V roku 1997 získal Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka. Okrem toho získal Zlatý odznak Slovenského futbalového zväzu (SFZ), v roku 2006 aj Krištáľové krídlo. V roku 1999 založil spolu so synmi futbalovú akadémiu s cieľom vychovávať pre slovenský futbal nové talenty.
Jozef Vengloš zomrel vo veku nedožitých osemdesiatich piatich tokov pred piatimi rokmi 26. januára 2021. Výkonný výbor SZF rozhodol v roku 2021, že cena pre najlepšieho trénera Slovenska bude v budúcnosti niesť meno Jozefa Vengloša. V tomto roku mu prezident republiky pri príležitosti jej tridsiateho tretieho výročia udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, ktoré prevzal jeho syn Juraj, tiež futbalový odborník…
