Osvetou prispel k obrodeniu slovenského národa
Text a foto: Jozef SLIACKY
V údolí Rimavy, v bývalom Malohonte, uzrelo svetlo sveta viacero osobností, ktoré zohrali významnú úlohu najmä v štúrovských časoch národného obrodenia. Patril medzi nich Juraj PALKOVIČ, ktorý sa narodil v Rimavskej Bani 27. februára 1769. Bol to práve on, kto ako profesor bratislavského lýcea umožnil Ľudovítovi Štúrovi zapojiť sa do pedagogického procesu, kde so svojimi vernými druhmi a žiakmi hľadal cestu na uzákonenie slovenčiny ako úradného jazyka. Už pred Štúrom bol Palkovič v rokoch 1832 ‒ 1836 poslancom uhorského snemu, v ktorom zastupoval kráľovské mesto Krupina.
Po absolvovaní lýcea v Šoprone bol Juraj Palkovič krátky čas vychovávateľ a správca školy v Budikovanoch. Bolo to preňho nevyhnutné, keďže na ďalšie štúdiá potreboval peniaze a tie si mohol iba zarobiť. Dva roky pobudol na univerzite v nemeckej Jene, kde sa zapojil do činnosti slovenského vysokoškolského spolku. Na jeho stretnutia prichádzali aj českí študenti, vďaka čomu si Palkovič upevnil názor na potrebu jednotného spisovného jazyka pre oba blízke národy.
■ PREŠPORSKÁ KATEDRA
Po návrate zo štúdií učil v Lučenci a vo Vacove a bol vychovávateľ v dome Gabriela Prónaya, hlavného župana Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1803 sa mu v spolupráci s Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom podarilo zriadiť pri prešporskom lýceu Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Pokus vybudovať pri nej ústav, ktorý by vydával slovenské noviny, kalendáre a slovanské starožitnosti, nevyšiel. Napriek tomu katedra s Jurajom Palkovičom na čele zohrala významnú úlohu v rozvoji slovenského národného hnutia. Sám prednášal česko-slovenskú gramatiku, pričom sa opieral o bohatú knižnicu a archív. V prednáškach upozorňoval aj na literárne tradície Srbov, Poliakov, Rusov a iných slovanských národov.
■ POUČNÉ NÁVODY
Juraj Palkovič sa zapísal do slovenskej literatúry i vlastnými dielami. Prvá jeho zbierka vyšla s príznačným titulom Múza ze slovenských hor. Obľube na ochotníckych scénach sa tešila jeho veselohra Dva buchy a tri šuchy, napísaná v slovenskom dialekte. Za najväčšie Palkovičovo dielo sa považuje dvojzväzkový Česko-latinsko-nemecký slovník. Vydal asi dvadsaťpäť poučných brožúr. Medzi nimi sú aj rady o očkovaní proti kiahňam z roka 1802, ktoré zakončil slovami: „Zatváram toto poučenie srdečným a horlivým napomenutím zvlášť obecného ľudu, aby vzácneho vynálezu ochotne k svojmu dobru užívali, a nie sa poverami a predsudkami, ktoré často ľudu pospolitému cestu ku šťastiu – až ľúto na to pozerať – zahradzujú, alebo aj rečmi neumelcov a nevzdelaných od upotrebovania jeho odvrátiť dali.“ V rokoch 1812 ‒ 1818 vydával Juraj Palkovič osvetové noviny Týdeník. Neskôr literárny časopis Tatranka, na ktorej redigovaní sa podieľal Ľudovít Štúr.
■ PROTI ŠTÚROVČINE
Keď Štúr a jeho stúpenci prišli v roku 1843 s ideou novej spisovnej formy slovenčiny, u Palkoviča nenašli pochopenie. Zostal verný svojej myšlienke jednotnej reči Čechov, Moravanov a Slovákov. O tejto novej aktivite sa dozvedel až v roku 1844, keď sa mu dostala do rúk zbierka veršov Janka Francisciho Svojim vrstovňíkom na pamjatku. „Toto nám ještě scházelo,“ nechápal Palkovič, „v tomto osudném čase, takové rozdvojení nás Slováků a od Čechů odtržení, toto rozkolnictví, tento zmatek v řeči a zpátky upadaní ze vzdělané, do té staré, nevzdělané…“ Napriek tomu sa usiloval štúrovcom porozumieť a privítal vydávanie Slovenských národných novín a Orla tatranského. Tento svoj postoj potvrdil aj v meruôsmom roku, keď odmietol ponuku Jána Kollára redigovať protištúrovské noviny.
Významný pronárodný činovník z prvej polovice 19. storočia Juraj Palkovič zomrel v Bratislave pred stosedemdesiatimi piatimi rokmi 13. júna 1850.
