Svár v nemeckej vládnej strane
Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet
Kancelár Merz uverejnil rozhodnutie nedodávať Izraelu zbrane, ktoré by mohli byť použité v Pásme Gazy alebo pri presadení vojenskej kontroly nad celým mestom Gaza. O tejto rozšírenej vojenskej kontrole rozhodla izraelská vláda premiéra Netanjahua. Rozhodnutie izraelskej vlády vyvolalo domácu i medzinárodnú kritiku a nesúhlas aj medzinárodných organizácií. Bývalí šéfovia izraelských spravodajských služieb v rozpore s vládou vyzvali na zastavenie bojových operácií. Argumentujú tým, že postup izraelskej armády a vlády poškodzuje Izrael. Ohrozuje tak jeho bezpečnosť, ako aj identitu, lebo stavia Izrael čoraz viac nie do roly obete, ale páchateľa, a rozširuje izoláciu štátu a vlády.
Udalosti na nemeckej politickej scéne sú názorným príkladom, aký svár rozhodnutie kancelára vyvolalo, aj keď momentálne nie sú plánované nijaké dodávky zbraní, pravda, ak sa neráta s dvoma ponorkami.
■ OSTRÝ NESÚHLAS
Kancelár je pod paľbou kritiky a ostáva osamotený, pretože sa to považuje za signál zmeny nemeckej politiky voči Izraelu. Obhajcovia postupu kancelára Merza tvrdia, že naopak, ide o prejav nesúhlasu s konkrétnym krokom izraelského predsedu vlády Netanjahua
a nejde o nijakú zmenu v politike priateľstva. Podstatné je, že z vládnej strany sa nikto ku kancelárovi nepridal. Poslanecký klub vládnej kresťanskodemokratickej strany CDU vydal vyhlásenie, že je a bude vždy blízky priateľ Izraela a židovského národa, ako to formuloval
predseda Jens Spahn. Ten očakáva, že opatrenie bude len krátkodobé. Vládna bavorská CSU vyhlásila, že sa nepodieľa na tomto zlom rozhodnutí.
■ PROIZRAELSKÝ TLAK
Merzovo rozhodnutie vyvolalo rozhorčenie a stranícku rebéliu. Dvaja šéfovia krajinských vlád za CDU vyslovili nesúhlas. CDU je oddaná lojalite so židovským štátom, preto rozhodnutie kancelára poslanci vládnej strany automaticky neschvália. Nie sú vraj mechanickým hlasovacím klubom kancelára, nesúhlasia so zmenami v doterajšej proizraelskej politike nemeckej vlády, dlhodobá lojalita voči Izraelu je súčasťou identity kresťansko-demokratickej strany CDU.
Pokiaľ ide o vyhlásenie kancelára, nikto sa k nemu z vládnych strán nepridal. Faktom však je, že stále dramatickejšia a dramatickejšia situácia v Gaze vyvolávala otázku, čo urobí vláda. Reakcia kancelára prišla po rozhodnutí izraelskej bezpečnostnej rady vlády rozšíriť vojenskú kontrolu. Celé týždne sa čakalo na to, ako vláda zareaguje na brutálne pomery v Gaze, čo konkrétne urobí.
■ KANCELÁROVO RIZIKO
Z toho vyplýva, že skúsený a ostrieľaný politik Merz zobral na seba riziko osobného rozhodnutia, rozhodnutie nekonzultoval vopred ani s poslaneckým klubom CDU, ani s jeho predsedom a ani s unionistickou bavorskou stranou CSU. Rozsiahly svár v radoch vládnej strany je vlastne o tom – či ide, alebo nejde o zmenu politiky. Ak by to tak bolo, znamenalo by to podobný krok, aký kedysi urobil v roku 2003 kancelár Schroeder, keď odmietol nemeckú účasť na americkej vojne proti Iraku, alebo v roku 2015 kancelárka Merkelová s jej politikou vítania a otvorenia hraníc pre utečencov.
Lenže v skutočnosti ide, ako tvrdia obhajcovia kancelára, najmä o to, že kancelár Merz chce jasne ukázať izraelskému predsedovi vlády Netanjahuovi, že zašiel priďaleko. Paradoxne, pokiaľ ide o samotné zastavenie dodávok zbraní či munície, ktorá by mohla byť použitá v Pásme Gazy či v meste Gaza, nijaký vývoz nemeckých zbraní nie je v pláne.
■ NOVÝ HEGEMÓN
Keďže nemecké médiá obšírne informujú o pomeroch v Gaze, najmä o vyhladovaných deťoch, primátori piatich veľkých nemeckých miest so širokou podporou verejnosti sa rozhodli prijať smrťou hladom ohrozené deti z Pásma Gazy. No narazili na odpor – kritici požadujú, aby sa vytvorili najprv podmienky na preverenie, či sprievod takýchto detí nepredstavuje bezpečnostné riziko… Podporovatelia tvrdia, že to, čo sa teraz v lete 2025 po dvadsiatich dvoch mesiacoch vojenskej operácie deje v Gaze, má len máločo spoločné s obranou proti Hamasu.
Vyše šesťdesiattisíc palestínskych mŕtvych je fakt, ktorý sa nedá obísť. Nemecké médiá sa odvolávajú aj na konštatovanie izraelskej generality, že vojenské ciele operácie boli dosiahnuté, a dáva to do súvislosti s podozrením, že vláda chce Palestínčanov vytlačiť z pásma, keďže bombardovanie robí pásmo neobývateľným. Berlínsku vládu to stavia pred otázku čo robiť, ak pôjde nie o obranu, ale o rozšírenie územia.
To sa udialo aj so sýrskymi Golanskými výšinami. Tie ako strategicky dôležité obsadil Izrael. Po desaťročiach anexie je to dnes turistický raj a v chaose po páde Asadovho režimu v Sýrii Netanjahu ich návrat, odovzdanie územia, vylúčil. Podľa nemeckých médií nie je jasné, čo všetko v nasledujúcich rokoch Izrael plánuje urobiť, ale je možné že sa stane novým hegemónom na Blízkom východe.
