Text: Ivan BROŽÍK – Foto: Andrej Mišanek
Je to naozaj veľmi zaujímavý prírodný úkaz, napodiv ani nie taký ojedinelý. Z ničoho nič sa začne hladina mora vlniť a o chvíľu do seba vrážajúce hrebene vĺn vytvárajú geometricky takmer presné štvorce. Pozorovateľovi nič nehrozí, môže akurát žasnúť. Oceánológovia však varujú, že plávať v takto sformovaných vodách je obrovský hazard a môže sa to skončiť tragicky.
Koalično-opozičné vlny na Slovensku sa formujú do tvaru štvorhranu. A pozorovateľ môže opäť iba ak žasnúť. Tri koaličné strany, každá proti každej, a jedna opozičná stena odporu proti všetkým. Je to čoraz zreteľnejšie a zároveň smutnejšie. Akoby nám nestačil ten múr, ktorého oficiálnou zverejnenou ideológiou je „škodiť Slovensku“. Ficov Smer už toho všetkého má plné zuby. Prestáva sa orientovať v tom, z ktorej strany koaličnej (či opozičnej) má očakávať ďalšiu ranu a polená pod legislatívne kolená. A to v situácii, keď opozícia páli už dva roky ako na mol sťatý pištoľník, ktorý sa práve vytackal zo zafajčeného salónu.
Príprava rozpočtu? Zákona roka? Toho, ktorým by sa mal na jeseň začať zaoberať parlament? Zabudnime, napriek faktu, že ju má na starosti možno najpracovitejší člen vlády minister financií Kamenický ‒ ako inak zo Smeru. Tá poznámka „ako inak“ nie je náhodná. Koaliční partneri totiž aspoň z vonkajšieho pohľadu nejavia nijaké náznaky nejako pomôcť príprave a schváleniu najdôležitejšieho zákona roka ministrovi financií, ale i vláde Slovenskej republiky, ktorej sú súčasťou. A to ešte ani nenastal tradičný „hon“ na rezortné škrty oproti pôvodným nárokom ministerstiev. Musíme totiž konsolidovať. Proste musíme, lebo Matovič, Heger, Ódor, Čaputová a spol. … A časť novinárskej obce na Slovensku, ktorá nikdy neuzná, že biela je biela a čierna je čierna, lebo jej ideológia a jej stranícki tútori kážu inak. A tak sa nám tu stále vynára čosi podružné, nejaké tendre, nejaké pôžičky, len aby to spomalilo ešte viac už aj tak nebezpečne pomalé tempo prípravy rozpočtu. Akoby sa komusi silou-mocou chcelo od januára do rozpočtového provizória. Čoskoro je tu septembrová schôdza Národnej rady Slovenskej republiky a tam by mal prísť na stôl rozpočet. To je už roky slušným zvykom slušných vlád. To, že ho niektoré predkladali iba dva dni pred Štedrým dňom, je výstižná vizitka ich politických farieb. V nedávnej politickej minulosti, konkrétne tých liberálno-progresívnych.
A možno tentoraz nejde ani tak o zahmlievanie rozpočtu (z čoho nikto neviní jeho gestora ‒ ministra financií) ako o čosi iné. Na hladinu zrazu vyplávalo toľko štvorcových vĺn, škandálov a škandálikov, že je jasné, že opozícia spolu so svojimi straníckymi mediálnymi a marketingovými centrálami sa „iba“ snaží prekryť svoj „britský“ škandál. Aj preto aspoň niečo potešujúce ‒ Národná rada Slovenskej republiky by sa mala zaoberať podozreniami na ovplyvňovanie slovenských parlamentných volieb zo strany Veľkej Británie. Myslí si to premiér Robert Fico. Chce, aby sa zistilo, nakoľko britská kampaň pomohla opozičnému hnutiu Progresívnemu Slovensku. A či v tomto prípade nedošlo k prekročeniu limitu výdavkov na kampaň. Vyplýva to (a nielen to) z jeho vyjadrenia vo videu na sociálnej sieti. To by mohlo byť veľmi príjemným osviežením po tých únavných horúčavách tohto leta. Proti opozícii sa nebojuje ani len toľko, čo vo vnútri koalície samotnej.
