Životné strasti ho neodradili od cesty pravdy
Text a foto: Ján SEMAN
Slovensko a slovenský národ dali v priebehu dejín svetu množstvo významných osobností, ktoré svojím duchovným, kultúrnym, hospodárskym i národným úsilím formovali tvár slovenského spoločenstva. Mnohí z nich stáli pri zásadných činoch, zakladali inštitúcie, prebúdzali národné povedomie a pracovali pre dobro ľudu často v ťažkých politických a spoločenských podmienkach. Napriek tomu dnes neraz ostávajú zabudnutí alebo málo známi.
Jednou z takýchto, dnes už menej známych, no mimoriadne záslužných osobností je Romuald Čestislav Zaymus – rímskokatolícky kňaz, redaktor, publicista, hospodársky osvetár, bojovník za národné práva a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Narodil 7. februára 1828 v Rajci do viacpočetnej, národne uvedomelej remeselnícko-roľníckej rodiny. Vyrastal v prostredí, kde sa spájali tradičné kresťanské hodnoty s prirodzeným slovenským národným cítením. Mal tri sestry a troch bratov. Rodina významne zasiahla do slovenského kultúrneho života. Jeho brat Vincent Zaymus bol pedagógom a filológom a brat Cyril Gabriel Zaymus sa uplatnil ako národný pracovník, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ.
■ S LÁSKOU K PRÍRODE
Po absolvovaní ľudovej školy v Rajci pokračoval v štúdiách na gymnáziách vo Vacove, v Kremnici a v Budíne. V roku 1845 vstúpil do nitrianskeho kňazského seminára, kde študoval katolícku teológiu. Za kňaza ho vysvätili v roku 1850. Už počas štúdií sa u neho prejavovala mimoriadna láska k prírode, poľnohospodárstvu a najmä k ovocinárstvu. S veľkým zanietením čítal spisy Daniela Licharda a už v roku 1846 ho nachádzame medzi zakladajúcimi odberateľmi jeho Domovej pokladnice.
Ako mladý kaplán pôsobil Zaymus na viacerých miestach Slovenska – v Močenku, Košeckom Podhradí, Lednici, Beluši, vo Vysokej nad Kysucou, v Turzovke a v Ilave. Kamkoľvek prišiel, neobmedzil sa len na duchovnú službu. Už v tomto období vykonával prvé pokusy s očkovaním ovocných stromov, zakladal záhrady a šíril praktické poľnohospodárske poznatky medzi ľuďmi. Týmto spôsobom zanechal za sebou doslova stovky vysadených a zaštepených stromov. V roku 1863 natrvalo zakotvil ako rímskokatolícky farár v Bytčici pri Žiline, kde pôsobil až do konca života. Bytčica sa stala hlavným miestom jeho duchovnej, hospodárskej i národno-osvetovej činnosti.
■ V BYTČICKOM SADE
Po príchode do Bytčice bolo jeho prvým cieľom založiť ovocnú škôlku. Okrem farskej záhrady vysadil ovocnými stromami, viničom a kvetmi aj okolie kostola. Jeho cieľom nebolo len vlastné hospodárske sebestačné fungovanie, ale najmä poučiť roľníkov príkladným hospodárením. Na tento cieľ našiel pochopenie aj u biskupa, ktorý mu za päťtisíc zlatých zakúpil cirkevnú pôdu pod farskou záhradou. Tam mohol pokusne pestovať obilniny, strukoviny, okopaniny, zeleninu a ďalšie plodiny. Osivá a sadenice potom rozširoval po krajine. Dnes by sme mohli povedať, že Zaymusova záhrada, sad a polia fungovali ako poľnohospodárska výskumná a šľachtiteľská stanica.
Skúšal rôzne odrody obilnín, zemiakov, strukovín (najmä bôbu), kapusty a tekvíc a tie za prijateľné ceny posielal záujemcom po celom Slovensku. Jeho odberateľmi boli aj Slováci na Dolnej zemi. Pozornosť venoval tiež včelárstvu, rybárstvu a chovu dobytka. Mimoriadnu pozornosť vzbudzovalo aj to, že v bytčickom kraji úspešne pestoval hrozno. Zaymus svoje skúsenosti s pestovaním viniča detailne opisoval v časopise Obzor. V čísle z decembra 1889 reagoval na pochybnosti čitateľa o možnosti pestovať hrozno v podtatranských oblastiach. Opísal, že už dvadsaťšesť rokov úspešne pestuje viaceré odrody viniča v studenom hornotrenčianskom kraji a disponuje až stopäťdesiatimi rodiacimi koreňmi. Vyrábal aj ovocné vína z čučoriedok a brusníc, ktoré považoval za zdravšiu alternatívu k pálenke. Bol známy ako bojovník proti alkoholizmu, zakladal spolky miernosti a presadzoval zásadu: „Ak chceme ľud odvyknúť od pitia pálenky, musíme mu dať zdravšiu náhradu.“
■ LICHARDOV POBOČNÍK
Svoje vedomosti z poľnohospodárstva, ovocinárstva, vinohradníctva i hydinárstva publikoval už od roka 1864 v Lichardovom Obzore. Postupne sa stal jeho najbližším spolupracovníkom a po smrti Daniela Licharda sa v rokoch 1883 – 1886 stal zodpovedným redaktorom a vydavateľom časopisu Obzor. Prispieval tiež do periodík Cyril a Method, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Národné noviny, Kresťan, Ľudové noviny a ďalších.
■ V NÁRODNOM HNUTÍ
Romuald Zaymus bol aktívnym účastníkom slovenského národného hnutia. Už v roku 1852 hlasoval za vydávanie časopisu Cyril a Method v štúrovskej slovenčine a podporil jej hattalovsko-hodžovskú reformu. V roku 1861 organizoval zbierku na pomník Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana. O dva roky neskôr patril medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej a stal sa jej jednateľom za Trenčiansku stolicu. Vykonával zbierky na Dom MS a od roka 1866 bol členom Prírodopisno-geologického odboru Matice slovenskej. Členmi tohto odboru boli napríklad D. Štúr, J. B. Klemens, G. Zechenter, S. Ormis, J. Holub, G. Holuby a A. Kmeť. Bol tiež spoluzakladateľom a dlhoročným podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom, patril medzi prvých aktivistov Slovenskej národnej strany.
■ FILANTROP V SUTANE
Pre národnobuditeľskú činnosť ho uhorské orgány prenasledovali a v roku 1875 uväznili. V roku 1885 vstúpil do Spolku sv. Vojtecha, kde pôsobil ako konateľ za žilinský okres. V rokoch 1895 – 1902 bol zvolený za podpredsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Jeho prenasledovanie zo strany štátnych i cirkevných orgánov však pokračovalo. V roku 1895 ho súdili v Budapešti, ale ho uznali za nevinného.
Ako napísal jeho kolega v kňazskej službe a politik JUDr. Jozef Buday: „Všetky tieto trpké skúsenosti ho neodvrátili od poznanej cesty pravdy. On si nežiada bohatstvo ani svetskej slávy, má len jedno želanie – duševne i hmotne povzniesť slovenský ľud.“
Romuald Čestislav Zaymus zomrel 19. júla 1902 v Bytčici. Slovenskému národu zanechal dielo neoceniteľnej hodnoty – duchovné, národné, hospodárske i kultúrne. Patril medzi najvýznamnejších propagátorov racionálneho hospodárenia slovenských roľníkov a medzi tých národovcov, ktorí spojili kňazskú službu s praktickou pomocou ľudu. Jeho život je dôkazom, že aj tichá, vytrvalá a neokázalá práca môže mať trvalý dosah. Pripomínaním osobností, akou bol Romuald Zaymus, Matica slovenská napĺňa svoje historické poslanie – udržiavať živú pamäť slovenského národa a vracať do nej tých, ktorí stáli pri jeho duchovnom vzraste.
