Demokracia s proklamovanou slobodou očakávania nesplnili
Juraj DOMIN – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Pred tridsiatimi šiestimi rokmi vo vtedajšom Česko-Slovensku padla komunistická totalita. Na Slovensku si tento deň (17. november) pripomíname od roka 2001 ako štátny sviatok. Počas tohto roka v rámci konsolidácie vláda Roberta Fica ho zrušila ako deň pracovného pokoja. Túto nevynútenú okolnosť využila opozícia a jej spriaznené médiá. Polarizovanej slovenskej spoločnosti neustále tvrdí, že týmto spôsobom koalícia likviduje odkaz Novembra ‘89 a jeho výdobytky. Vo viacerých slovenských mestách na protestných zhromaždeniach prirovnala Ficovu garnitúru ku komunistickej totalite, ktorá ohrozuje demokraciu.
Uzákonenie 17. novembra za štátny sviatok presadili v roku 2001 politici v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Boli to zväčša ľudia, ktorí boli proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Na základe toho dodnes považujú tento deň za akúsi modlu, ktorá má v ich ponímaní väčší význam ako 1. január 1993. Rozhodnutie Roberta Fica v rámci konsolidačných opatrení zrušiť tento sviatok ako deň pracovného pokoja nebolo premyslené, pretože táto skupina takzvaných čechoslovakistov má dodnes veľký mediálny priestor a vplyv.
■ NÁSTROJE DEMAGÓGIE
Opozícia túto nevynútenú chybu využila počas tohto spomienkového dňa, keď na námestiach presviedčala svojich nekritických podporovateľov, že jeho vláda musí rovnako padnúť ako v roku 1989 moc komunistickej strany. Pomocou silnej demagógie a marketingu im vštepovala konštrukciu, že Robert Fico ťahá Slovensko od demokratického Západu k autoritatívnemu Východu. SaS dokonca chcela vyhlásiť generálny štrajk podobným spôsobom, ako bol vyhlásený v novembri 1989. Táto trpasličia iniciatíva sa skončila fiaskom. Ostatné opozičné strany dali od toho detinského nápadu ruky preč. Veľmi dobre si uvedomovali, že generálny štrajk ako taký môže byť úspešný iba za predpokladu, že viac ako deväťdesiat percent populácie bude proti súčasnej vláde.
■ POLARIZÁCIA PRETRVÁVA
Popularita koalície a opozície je stále rozdelená na dve polovice. Symbolický deň voľna dostali iba tí ľudia, ktorí pracovali v spoločnostiach politicky naklonených k súčasnej opozícii. Rovnakým spôsobom postupovali aj niektorí opozične naladení starostovia a primátori. Svojim zamestnanom v miestnych úradoch a podriadených organizáciách udelili platenú dovolenku. Niektoré univerzity a vysoké školy sa rozhodli počas tohto dňa vyhlásiť študentské voľno. Na druhej strane tým, že tento sviatok už nie je dňom pracovného pokoja, ostali otvorené takmer všetky obchodné reťazce.
■ KRIEDOVÝ NÁSTUP
Akýmsi predvojom „osláv“ bola takzvaná kriedová iniciatíva, ktorú spustil dnes už neslávne známy študent „Muro“ z popradského gymnázia vulgárnymi nápismi na Roberta Fica kriedou na chodník pred školou. Stal sa súčasťou pripravovaného opozičného protivládneho scenára, ktorý mal vyústiť 17. novembra na protestných zhromaždeniach. Ako zámienka mala poslúžiť plánovaná diskusia premiéra na spomínanom gymnáziu. Tá sa uskutočnila nakoniec o týždeň neskôr v priestoroch Okresného úradu v Poprade. Aj tam istá skupina spolitizovaných študentov na protest teatrálne opustila diskusiu. Ako sme sa neskôr dozvedeli, istá dievčina, ktorá krátko po tomto nešťastnom incidente vystúpila pred médiami, bola dcérou bývalého viceprimátora Popradu, ktorý je stále súčasťou politickej opozície. Podobným spôsobom bol prepojený aj študent „Muro“ s Progresívnym Slovenskom cez poslankyňu Darinu Luščíkovú.
■ PREDPÍSANÝ SCENÁR
Celoslovenské protesty 17. novembra sa niesli už v známom predpísanom háve. Robert Fico ako najväčšia hrozba pre demokraciu musí byť okamžite odstránený z postu predsedu vlády. Najväčšie zhromaždenie bolo v Bratislave na Námestí slobody, kde prišlo podľa odhadov pätnásť tisíc ľudí. Na tribúne postupne vystúpili predstavitelia opozičných strán ‒ Progresívneho Slovenska, SaS, KDH a Demokratov. Hnutie Igora Matoviča naň nepozvali. Matovičovci v niektorých slovenských mestách usporiadali vlastné protestné zhromaždenia. Skončili sa však s veľmi nízkou podporou.
Po skočení politického opozičného protestu v Bratislave prevzalo rebelantskú štafetu združenie Mier Ukrajine. K slovu sa dostala aj bývalá premiérka Iveta Radičová, ktorá bola po nežnej revolúcii proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vystúpil aj popradský študent „Muro“, ktorý vyhlásil, že sa majú báť všetci tí, ktorí sú s touto vládou akokoľvek spriaznení. Týmto spôsobom, aj keď nevedomky, demaskoval deklarovanú slušnosť opozície a nepriamo vyzýval k násiliu voči koaličným politikom. Ak má toto byť tá „slušná“ alternatíva voči terajšej vláde, Slovensko nečaká nič dobré.
Taká je momentálna realita Slovenska. Súčasná koalícia má ešte dva roky pred sebou, aby napravila chyby a získala naspäť svojich sklamaných voličov. Inak vládne žezlo prevezmú súčasné opozičné politické strany.
