Polnočné kladivo na jadrovej nákove
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Fanatická posadnutosť kabinetu Benjamína Netanjahua zabezpečiť bezpečnosť židovského štátu od vonkajších hrozieb ‒ či už reálnych, alebo vykonštruovaných, viedla 13. júna k útoku na Irán. Islamská republika ako raketová veľmoc však predstavuje pre Tel Aviv viac ako rovnocenného súpera. Jedinou možnosťou ako uspieť bolo zapojiť do veľkej vojny Spojené štáty americké. Donald Trump vyšiel tomuto volaniu v ústrety a pomohol židovský štát ochrániť – nie však prispieť k víťazstvu, ako sa pôvodne očakávalo.
Izrael a Irán si v priebehu „dvanásťdňovej vojny“ uštedrili veľmi silné rany. Konflikt ukončil 24. júna americký prezident D. Trump, keď na sociálnej sieti vyhlásil prímerie medzi oboma krajinami. V priebehu dňa sa k iniciatíve pridal Teherán a neochotne aj Tel Aviv…
■ IBA SAMÍ VÍŤAZI
Prímeriu predchádzala operácia Spojených štátov amerických Polnočné kladivo z 22. júla, počas ktorej americké letectvo a námorníctvo zaútočilo na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordowe, v Natanze a v Isfaháne, kde sa nachádzali kľúčové zariadenia na obohacovanie uránu v krajine. Islamská republika nasledujúci deň reagovala symbolickým útokom na najväčšiu americkú základňu v regióne Al-Udajd, dislokovanú v Katare.
Po vyhlásení prímeria sa obidva znepriatelené štáty vyhlásili za víťazov krátkej, ale tvrdej a nákladnej vojny, rovnako tak urobil aj americký prezident Donald Trump. V Iráne vyšli na oslavu do ulíc státisíce ľudí, niečo podobné sa v Izraeli nekonalo, jeho vedenie v miestnych médiách ani neskrývalo svoju frustráciu. Islamská republika v konflikte preukázala nezlomnosť a režim ajatolláhov sa posilnil. Ako píše britský The Economist, izraelské a americké údery de facto zmietli „umiernených“ a nahradili ich oveľa tvrdšou triedou vojenských veliteľov. Teherán ukončil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktorú spolu s jej generálnym riaditeľom Rafaelom Grossim podozrieva zo špionáže pre Izrael a za vinníka, ktorý svojou správou dal zámienku na vojnu.
■ KALKULÁCIE A KALKULAČKY
Či Donald Trump skutočné verí, že sa mu podarilo zničiť iránsky jadrový program alebo len zahral divadlo s cieľom dospieť k mieru a upokojiť amerických sionistov, medzi ktorými sú aj veľmi štedrí podporovatelia jeho prezidentskej predvolebnej kampane, môžeme len špekulovať. Faktom je, že v ukončení konfliktu badať istú racionalitu obchodníka. Izrael podľa miestnych médií a ekonomických správ utrpel v dvanásťdňovej vojne s Iránom priame straty okolo dvanásť miliárd dolárov. Tieto čísla zahŕňajú vojenské výdavky, škody spôsobené raketovými útokmi, odškodnenie jednotlivcov a podnikov a náklady na rekonštrukciu. Analytici očakávajú, že celková suma by sa mohla vyšplhať na dvadsať miliárd dolárov po úplnom vyhodnotení nepriamych škôd a odškodnení civilistov.
Podľa hebrejského spravodajského webu Yedioth Ahronoth izraelská štátna pokladnica v júli vykázala straty vo výške dvadsiatich dvoch miliárd šekelov (približne 6,46 miliardy dolárov). Medzitým izraelská armáda požiadala o ďalších štyridsať miliárd šekelov (11,7 miliardy dolárov) na doplnenie zásob zbraní, získanie väčšieho počtu útočnej munície, ako aj udržanie obranných kapacít. Očakáva sa, že Izrael zvýši svoj deficit štátneho rozpočtu, ktorý sa už počas vojny v Gaze zväčšil na približne osem percent. Toto prichádza spolu s predpokladaným poklesom hospodárskeho rastu o najmenej 0,2 percenta, čo by znížilo daňové príjmy.
■ VYSOKÝ ÚČET
Ekonóm Jehuda Šaroni s odvolaním sa na správu Reichmanovej univerzity odhadol, že mesačná vojna by Izrael stála štyridsať miliárd šekelov (11,76 miliardy dolárov). Podľa neoficiálnych zdrojov mala izraelská protivzdušná obrana pri intenzite iránskych útokov muníciu len na pár týždňov, zatiaľ čo Irán deklaroval svoju útočnú kapacitu na niekoľko mesiacov.
Spojené štáty americké ako hlavný donor štátu Izrael by tak boli nútené na zvýšenie finančnej a vojenskej pomoci, čo potvrdil denník Yedioth Ahronoth odvolávajúc sa na zdroj z ministerstva financií, ktoré sa Washington chystalo požiadať o dodatočnú finančnú podporu či už prostredníctvom priamej pomoci, alebo záruk na úvery. Biznismen Trump zjavne nebol ochotný platiť vysoký účet, nehovoriac o geopolitických rizikách.
Škody na majetku vo vnútrozemí Izraela boli značné. Pre názornosť treba uviesť aspoň najcitlivejšie ciele zasiahnuté iránskymi raketovými silami, ako boli najväčšia ropná rafinéria v krajine Bazan v meste Haifa a menšia rafinéria v Ašdode, ktoré dodávajú všetky druhy paliva pre civilné aj vojenské potreby, letisko Ben Guriona v Tel Avive, sídlo obrannej spoločnosti Rafael, Izraelské jadrové výskumné centrum, Weizmannov vedecký inštitút a rôzne strategické priemyselné lokality v meste Kirjat Gat. Medzi významné vojenské ciele patril izraelský ekvivalent Pentagónu – vojensko-spravodajský komplex Karija, kľúčové budovy ministerstva obrany a sídlo spravodajskej služby Mossad. Medzi ďalšie ciele patrili letecké základne Ovda a Nevatim, kde sú umiestnené všetky stíhačky F-35, ako aj ďalšie miesta v krajine, kde sú dislokované podobné lietadlá (Tel Nof, Ben Gurion, Ramat David, Palmachim).
■ RAKETOVÁ VOJNA
Dvanásťdňová vojna bola obojstranne raketovou vojnou. Izrael útočil raketami vzduch – zem a Irán raketami zem – zem. To znamená, že hlavice iránskych rakiet boli mohutnejšie, a teda aj ničivejšie. Niektorí odborníci tvrdia, že Irán nemal len dvetisíc týchto rakiet, ako predpokladali západné zdroje, ale až desaťtisíc.
Podľa odhadov vyčerpal z nich len asi päťstopäťdesiat. Izraelský obchodný denník Calcalist informoval, že Izrael míňal v priemere okolo 725 miliónov dolárov denne na útočné operácie proti Iránu a obranné opatrenia na zachytenie jeho rakiet a dronov. Niektorí ekonómovia varovali, že ak by vojna pokračovala, Izrael by mohol čeliť totálnemu hospodárskemu kolapsu.
Za ukončením konfliktu preto možno vidieť snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa zabrániť úplnému zničeniu židovského štátu jeho nezodpovedným vedením, v neposlednom rade zabránil aj možnému uzavretiu Hormuzského prielivu, čo by sa prejavilo v cenovom šoku v globálnej aj americkej ekonomike.
