Slovensko si naplánovalo v rokoch 2024 až 2028 najväčšiu konsolidáciu verejných financií v Európskej únii. Podľa plánov Ministerstva financií SR sa má znížiť deficit až o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko pritom získalo v rokoch 2004 až 2024 z rozpočtu EÚ viac ako dvadsaťšesť miliárd eur. A aj keď už štvrťstoročie do rozpočtu EÚ prispievame menej, než z neho získavame, stále patríme podľa rebríčkov medzi najchudobnejšie krajiny spoločenstva.
Výpadky príjmov štátneho rozpočtu hrozivo narastajú. Minister Ladislav Kamenický sa už vyhovára na kdekoho ‒ na predchádzajúce trojvládnutie Matoviča ‒ Hegera ‒ Ódora až po zlého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce uvaliť enormné dovozné clá na export „našich“ automobilov do USA. Všetci sú na vine. Občania nepodporujú demografiu, rodí sa málo detí, seniori si pokojne starnú a musia sa im vyplácať dôchodcovské dávky. Ekonomika nerastie, naopak, rastie inflácia a investičný dlh najmä v infraštruktúre. Nenapĺňa sa odhad výberu daní, ktorý už rastie k sume miliardy eur.
Máme najdrahší benzín a plyn v regióne, ale aj drahú elektrickú energiu, aj keď sa vyrába v lacných vodných a atómových elektrárňach. Je to však tým, že na tieto komodity máme v regióne jednu z najvyšších spotrebných daní. A tak sa uvažuje o znížení výdavkov na niektoré investície ‒ pravdaže okrem zbrojárskych programov. Aj v televíznych diskusiách minister dokazuje, že tlak od občanov a opozície nezvláda. Hoci tá je posledná, ktorá sa do ekonomickej situácie má starať.
Vláde sa nedarí dosahovať stanovené ciele. Rovnováha príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu je v rovine sci-fi a analytici už pomaly začínajú mať obavy, či sa vôbec prijme na konci roka štátny rozpočet na rok 2026. Lenže, nedarilo sa jej šetriť ani v lepších časoch a vláda nás presviedča, že to nedokáže ani v tých zlých.
Odhad rastu tohtoročného HDP sa z februárových 1,9 percenta znížil v lete na 1,3 percenta, a zrejme bude ďalej klesať. Konsolidáciu však nemôžu zachraňovať len občania, ak vláda rozhadzovaním financií dáva každodenne najavo, že ona teda šetriť nemieni. Kľúčové faktory totiž nie sú geopolitické, ale domáce. A tu vláda zlyháva.
Aj Inštitút finančnej politiky pripomína, že slabší výkon domácej ekonomiky bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť. Oslabuje sa vplyv efektívnych sadzieb najmä pri dani z pridanej hodnoty, vybraných spotrebných daniach a v dôsledku nižšej ziskovosti podnikov. Ozvalo sa aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré v tomto roku muselo zvýšiť miestne dane a poplatky. Konfederácia odborových zväzov pripomenula, že konsolidačným opatreniam chýbala diskusia v rámci tripartity a dôraz na udržateľnosť verejných financií bol minimálny.
Vývoj ekonomiky sa blíži k nepredvídateľnosti. Inak povedané, vlády za posledné roky nemali premyslenú hospodársku politiku, ktorá by do rozpočtu priniesla financie. Hasíme iba momentálny stav. Montážne fabriky bez pridanej hodnoty, ktoré odvádzajú zisk do zahraničia, sú zlé riešenie. Podľa European Union Statistics on Income and Living Conditions, teda Štatistiky Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach, ktorý Európska komisia využíva na monitorovanie životných podmienok obyvateľov v členských štátoch, stúplo na Slovensku riziko chudoby zo 4,4 percenta v roku 2019 na 9,1 percenta v roku 2023.
Rezort financií varuje, že to bude v budúcom roku ešte bolestivejšie, pretože má ambíciu ušetriť ďalšie miliardy eur najmä na sociálne výdavky, teda na podporu rodín, či na starobné dôchodky. Tretí balík úsporných opatrení mal mať v rozhovore pre televíziu TA3 v júni namiesto pôvodnej jednej miliardy 700 miliónov eur až 2 miliardy 300 miliónov eur.
Na jar minister hovoril, že konsolidácia verejných financií na rok 2026 sa bude pohybovať na úrovni troch miliárd eur v šesťdesiatich ôsmich opatreniach. To je ďalšie numero vycucané z prsta. O vládnej koncepčnosti a prepracovanosti opatrení na zníženie verejného dlhu a stabilizovania verejných financií to nesvedčí.
Kamenický pritom nespomenul možné skresanie výdavkov na zbrojenie. Ministerstvo obrany od októbra 2023 doteraz dohodlo zmluvy na výstroj, výzbroj a techniku pre armádu v hodnote 1,7 miliardy eura. A to ešte skokovo nezohľadňujeme výdavky na obranu z dvoch na päť percent. Samotná konsolidácia, zúžená na Slovensku len na zdražovanie a vyššie dane, nemôže priniesť trvalo udržateľný efekt. O podpore ľudí sa ani netreba baviť. Nečudo, ak namiesto vysvetľovania a presviedčania ide len o tvrdý vládny diktát smerom k občanom. Opatrenia jednoducho míňajú svoj cieľ. Ľudský aj ekonomický.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: TASR/Jaroslav Novák
