Už nič nebude také ako predtým. Ako bolo Slovensko pred februárom 1948, augustom 1968, novembrom 1989. Ako bol svet pred Bidenom, pred Trumpom, pred ochorením COVID-19. S odstupom rokov si môžeme priznať, že vo futbalovom zápase veľmocí naša vlasť predstavovala len loptu, ktorá lietala zo strany na stranu. Podľa toho, kto vyhrával. Naša veľkosť či malosť a poloha na pomedzí Východu a Západu, medzi Poľskom a Maďarskom, vedľa Moravy vždy dráždila silnejších susedov, aby robili čiary na mapách. Dlho trvalo, kým sme sa postavili na nohy aspoň natoľko, aby sme mohli zašepkať, že aj my, päť a pol milióna občanov, sme tu, a dokonca máme vlastné pohľady na svet. Dlho trvalo, kým sme zistili, že aj vďaka našej polohe pre Európu sme dôležití.
Po šanghajskom samite máme istotu, že opäť nič nebude také, ako bolo pred Šanghajom. Zažívame rozdelenie sveta na „globálny Západ“, vedený USA, a „globálny Juh“, vedený Čínou. Aj bez vyhlásenia neutrality, o ktorej sa nesmelo začalo klebetiť medzi politikmi, sa súčasná vláda aspoň deklaratívne stavia do pozície neutrálneho štátu, východoeurópskeho Švajčiarska. Samozrejme, v rámci možností, v rámci oprát Európskej únie v hospodárskej a politickej oblasti, NATO v oblasti vzťahov k susedom a najmä ku konfliktu na rusko-ukrajinskej hranici. Americký ekonóm Kiyosaki napísal knihu Bohatý otec, chudobný otec. Ak je otec štát bohatý, bohaté sú aj jeho deti, občania. A naopak. Za posledných dvadsať rokov národ už prežrel pekných pár konsolidačných balíčkov. Do Európskej únie sme vstúpili v roku 2004. Vlastnej tlačiarne na peniaze sme sa vzdali zavedením eura. Kupovali sme ho po 30,126. Kurz českej koruny k euru je momentálne 24. Inflácia Česko v auguste 2,5, Slovensko 4,5. A tak ďalej. Pec nám spadla, ktože nám ju opraví?
Napočudovanie, udalosti posledných týždňov ukazujú, že naša súčasná vláda ide racionálnou cestou. Pochopila, na rozdiel od niektorých vládcov Európy, že na ihrisku sveta sa práve hrá vyššia liga. V tejto hre Európa sedí na striedačke, ak nie rovno v hľadisku alebo pred štadiónom. Z iného pohľadu, práve pasivita alebo na prvý pohľad pochybný postoj Európy k svetovému dianiu našu vládu dotlačil k tomu, aby sa rozhodla konať tak, ako sa rozhodla. Skončiť s bezmyšlienkovým prepisovaním smerníc EÚ a prejaviť suverénne postoje v procesoch, ktoré by išli proti Slovensku. V prvom rade sa usilovať zabezpečiť pre Slovensko a Slovákov materiálne istoty aj za cenu ideologických útokov na ňu od Európskej únie a domácej opozície. Ak Európska únia nevidí posun sveta od bipolarity k multipolárnemu svetu, tak žaba z premiérovho prirovnania EÚ k žabe v studni je slepá a v dohľadnej dobe chúďa zdochne od hladu.
Krajiny zúčastnené na zasadnutí v Šanghaji debatovali o mierovej spolupráci, o surovinách, o vzájomnom obchode a platbách. Agenda EÚ je o vojnovej výrobe, o podpore Ukrajiny v rusko-ukrajinskom konflikte, sankciách, Zelenej dohode, nahrádzaní lacných istých klasických zdrojov energie drahými nespoľahlivými alternatívnymi zdrojmi, fantazírovaní o potravinách z hmyzu a lepením uzáverov na fľaše. V Číne si podávali ruky a spoločne sa fotografovali starí rivali. Vojnový konflikt medzi Čínou a Indiou, takzvaná Sino-indická vojna, vojnové strety na pohraničnej rieke Ussuri medzi Čínou a ZSSR, všetko bolo zabudnuté. India dokonca obetovala svoj vývoz do USA, ktoré prezident Trump zaťažil stopercentným clom ako trest za dovozy ropy z Ruska.
Vedia, že na stabilných dodávkach ropy sa dá budovať priemysel. Čína si s Ruskom a Mongolskom po dlhoročných rokovaniach ťapli a dohodli výstavbu plynovodu Sila Sibíri 2. Celé to korunoval prezident Putin na Východnom ekonomickom fóre vo Vladivostoku avízom budovania nových ekonomických oblastí na Ďalekom Východe. Kvôli polohe a surovinám. Namiesto toho, aby sa Európska únia usilovala aspoň pozbierať aké-také omrvinky z tohto bohatého stola, pyšne sa odvrátila. A hľa, nikomu nechýbala ohrdnutá nevesta. Možno v Bruseli majú nejaké utajené zdroje lacných surovín, ktorými vedia nahradiť dovozy z Ruska.
V tom prípade by ich mali čím skôr odtajniť, lebo bez dodávok z Ruska to prinajmenšom Slovensko a Maďarsko môžu zabaliť. Mať plyn, znamená mať elektrinu, teplo, hnojivá pre poľnohospodárstvo. Ropa nie je len benzín a nafta. Na rope stojí chemický priemysel a nadväzne všetko ostatné, plasty i asfalt na diaľniciach. Byť tranzitnou krajinou pre dodávky plynu a ropy znamená dostávať peniaze. Byť na konci plynovodu alebo ropovodu znamená platiť tranzitné poplatky, vynakladať peniaze. A to je rozdiel medzi bohatým a chudobným otcom.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Archív redakcie
