Gestapo, alebo plným pomenovaním Geheime Staatspolizei, bola inštitúcia vytvorená ako nástroj teroru na prenasledovanie odporcov režimu. Založil ju Hermann Göring v Berlíne 26. apríla 1933. Spomínať nacizmus je pre priemerne vzdelaného čitateľa už iba nadpráca autora.
Leyenová chce disponovať vlastnou tajnou službou. S celoeurópskou pôsobnosťou. Šéfka EK totiž chce špicľovať odporcov politiky Bruselu. A tým pádom, samozrejme, ak nie v prvom rade odporcov vojny a akéhokoľvek mierového procesu vedúceho potenciálne k jej ukončeniu. A to všetko v bruselskom trende ‒ kto so mnou nesúhlasí, je Putinov agent.
Leyenová nežartuje, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nestačí jej už existujúce takzvané Bezpečnostné kolégium. Iba na vysvetlenie: Bezpečnostné kolégium tvorí dvadsaťšesť eurokomisárov a predseda komisie, teda Leyenová. Mimochodom, kolégium zasadalo prvýkrát v marci, keď Európska komisia rozšírila svoju pôsobnosť v oblasti „bezpečnosti“. Alebo keď si komisia pod taktovkou Leyenovej uzurpovala právomoc, o ktorej sa v zakladateľských a prístupových zmluvách Únie nepíše nikde ani čiarka.
Čo má teda za lubom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová? Plánuje vytvoriť spravodajskú jednotku EÚ, ktorá by zhromažďovala informácie od národných bezpečnostných služieb členských štátov. Táto jednotka by „lepšie operatívne využívala“ existujúce údaje. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová uviedla, že nová jednotka „doplní služby Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a bude hrať kľúčovú úlohu pri fungovaní takzvaného Bezpečnostného kolégia“. Eufemisticky takto Brusel charakterizuje svoj zámer na vytvorenie akejsi „Geheime Staatspolizei“, tentoraz uprostred dvadsiatych rokov tretieho tisícročia.
Leyenová a jej zbor „ochotných na všetko“ vyvíjajú maximálne úsilie, aby hovorili v súvislosti s novou tajnou službou o posilnení bezpečnosti Európy; v praxi však jednoznačne ide o nový spôsob boja proti Rusku a jeho „priaznivcom, stúpencom či spojencom“.
Ursula von der Leyenová už vytvorila post európskeho komisára pre obranu delegovaný Litovcovi Andriusovi Kubiliovi, aj keď obrana zostáva výlučnou právomocou členských štátov. Je jasné, že z doterajších pravidiel fungovania Európskej únie a rozdelení právomocí v nej na Brusel a národné štáty si Leyenová a jej spojenci nerobia nič. Je to jej už tradičná vlastnosť – nerobiť si nič z kritiky a odporu, dokonca ani z výrokov súdov. Kráľovná Európy s privlastnenými právomocami egyptských faraónov si ide svoje. Najmä aby vojnový biznis zostal zachovaný, keď už sa ten covidový skončil.
„Čo sa teda pripravuje? Podľa informácií Bloombergu by ( rusofóbne – pozn. autora poznámky) špionážne spravodajstvo malo vznikať na základe už existujúceho Spravodajského a situačného centra Európskej únie. Na tento cieľ sa navrhuje rozšíriť právomoci EÚ o zhromažďovanie spravodajských informácií. Všetkými dostupnými prostriedkami a metódami, aj s pomocou zastúpenia EÚ mimo Únie, vo všetkých ostatných krajinách sveta. Teda tým, že zastúpeniam EÚ sa oficiálne pridelia čisto špionážne funkcie. Dnes to robia neoficiálne, ale s vytvorením rozviedky budú pracovať otvorene,“ napísali pred pár dňami Slovanské noviny.
A nemyslime si, že zastúpenia EÚ v Bratislave sa to týkať s obrovskou podporou liberálov, progresívcov a samozvaných „demokratov“ nebude. Veď oni o svojich podlžnostiach voči Leyenovej dobre vedia.
Text: Ivan BROŽÍK – Foto: Internet
