Problémy Slovákov žijúcich v Poľsku
Juraj DOMIN ‒ Foto: Archív SNN
Slovenská menšina žijúca v Poľsku sa v súčasnosti pasuje s rôznymi problémami zo strany štátu. Dalo by sa povedať, že v Poľsku nemá na ružiach ustlané. Viac o týchto problémoch prezradil pre SNN generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír MOLITORIS.
Ako generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku ste v oravskej obci Jablonka, ktorá je od roka 1920 súčasťou Poľska, začali v roku 2019 so stavbou Krajanského Slovenského domu. Spomínali ste, že poľská strana prostredníctvom niektorých štátnych inštitúcií vedome blokuje jeho dokončenie. O čo v tomto prípade ide?
Predtým ako odpoviem na vašu otázku, musím smutne konštatovať, ako poľská strana sabotuje aj vzájomnú spoločnú dohodu, ktorú uzavreli prezidenti Ivan Gašparovič a Lech Kaczyński februára 2009 v Jablonke. Jej obsahom bola podpora miestnej iniciatívy oravských Slovákov, podotýkam poľských občanov, aby slovenská národnostná menšina žijúca na Orave mala vybudovaný dôstojný kultúrno-spoločenský priestor. O desať rokov neskôr sa začalo so samotnou realizáciou výstavby, za ktorej rozbehnutie vďačíme aj Antonovi Hrnkovi. Stavba je financovaná z grantov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstva vnútra a administratívy Poľskej republiky a prostriedkov Spolku Slovákov v Poľsku.
Najvyšší kontrolný úrad vo Varšave a Odbor vierovyznaní a národnostných a etnických menšín Ministerstva vnútra a administratívy podali podnet na Okresný inšpektorát stavebného dozoru v Novom Targu. Podľa ich mylného presvedčenia proces výstavby nebol v súlade so zákonom. Napriek tomu, že Okresný inšpektorát vydal v tejto veci stanovisko, že sme nič neporušili, tlak poľských orgánov voči nám stále pokračuje.
Takže Okresný inšpektorát stavebného dozoru v Novom Targu sa postavil na vašu stranu…
Áno. Ako Spolok máme ku každému predmetnému stanovisku aj úradné rozhodnutie. Všetky sťažnosti Okresný inšpektorát stavebného dozoru v Novom Targu odmietol. Namiesto toho konštatoval, že kontrola, ktorú na stavbe vykonal, mu neumožňuje začať konanie vo veci porušenia stavebného zákona, lebo k tomu nedošlo. Všetky tieto dokumenty a preklady sme poskytli aj Veľvyslanectvu Slovenskej republiky vo Varšave.
Ako sa k vašej sťažnosti postavilo slovenské veľvyslanectvo?
Boli sme nepríjemne prekvapení, že nebol o tejto veci informovaný minister Juraj Blanár. O predmetnej záležitosti sme taktiež rokovali s Veľvyslanectvom Poľskej republiky v Bratislave, pretože vtedajší poľský veľvyslanec Krzysztof Strzałka sa snažil zastaviť financovanie projektu zo strany Slovenska. Vraj mu to prikázali z Varšavy.
Ako sa k tomuto problému postavili najvyšší politickí predstavitelia Slovenskej republiky?
Slovenská diplomacia v „mene dobrých vzťahov s Poľskom“ si takmer prestala všímať tieto problémy Slovákov žijúcich v Poľsku, najmä na hornej Orave. Máme síce podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, no bez dôraznejšej podpory slovenskej diplomacie to nepôjde. Som preto rád, že si moje stanovisko na osobnom stretnutí mohol vypočuť aj predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry. Dohodli sme sa, že pán poslanec upozorní pána ministra Juraja Blanára a nájde s poľskou stranou spoločné riešenie, ktoré by bez akýchkoľvek problémov umožnilo dokončenie výstavby Slovenského domu v Jablonke. Veľká vďaka aj za to.
Prejdime teraz na inú tému. Spolok Slovákov v Poľsku pod vaším vedením odhalil nedeľu 20. júla 2025 v spišskej obci Nová Belá, ktorá je tiež od roka 1920 súčasťou Poľska, pamätnú tabuľu svojmu rodákovi otcovi biskupovi Mons. Dominikovi Kaľatovi pri príležitosti stého výročia jeho narodenia na miestnej budove Spolku Slovákov v Poľsku. Zúčastnili sa na tejto výnimočnej udalosti aj slovenskí politici?
Bohužiaľ nie. Mám pocit akoby sa celá slovenská politická reprezentácia dnes „bojí“ spájať so slovenskou národnostnou menšinou v Poľsku, len aby náhodou neurazila svojich poľských partnerov. Otec biskup Mons. Dominik Kaľata bol počas socializmu súčasťou tajnej podzemnej cirkvi na Slovensku a neskôr veľkou osobnosťou slovenského exilu. Mrzí ma, že ani jeden slovenský biskup sa na tejto slávnosti nezúčastnil. Zrejme podobným spôsobom ako naši politici nechcú „uraziť“ svojich poľských spolubratov biskupov.
Kto všetko sa na tejto slávnosti zúčastnil?
Okrem farníkov z Novej Belej a predstaviteľov Spolku Slovákov v Poľsku prijali naše pozvanie aj zástupca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kňazi zo Spoločnosti Ježišovej a ďalší hostia. Vďaka Bohu aj za to. Súčasťou bohatého programu bola i slávnostná svätá omša v miestnom Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorú spoločne domácim farárom Arturom Gadochom celebrovali aj otec Michal Válka z Banskobystrickej diecézy a pátri Jozef Mydla a Marcel Mecko zo Spoločnosti Ježišovej.
Kňaz Michal Válka je aj autorom životopisnej knihy Dominik Kaľata – biskup, ktorý staval mosty, ktorú vydalo Vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku.
Áno. Po otvorení výstavy o živote a odkaze otca biskupa Mons. Dominika Kaľatu v priestoroch miestneho Centra slovenskej kultúry nasledovala aj jej prezentácia. Rozhovor s otcom Michalom Válkom viedla historička Milica Majeriková-Molitoris. Teší ma, že v najbližších dňoch predstavíme v našom vydavateľstve knihu o ďalšom našom rodákovi kňazovi Šebastiánovi Košútovi, ktorý od roka 1980 pracoval ako osobný sekretár otca biskupa Pavla Hnilicu v Ríme. Narodil sa v neďalekej obci Čierna Hora, ktorá je tiež od roka 1920 súčasťou Poľska.
Slovenská vláda 29. januára 2025 vyhlásila slovenských Goralov za národnostnú menšinu. Ako sa na tento problém vy osobne pozeráte?
Za Goralov boli vždy označovaní ľudia obývajúci horské oblasti bez ohľadu na ich národnosť. A keďže Poliaci aj našich Goralov vnímajú ako súčasť poľského národa, v budúcnosti sa tento fakt môže Slovenskej republike nepekne vypomstiť. Nebolo to správne.
