Národne, kriticky, otvorene

Zhováral sa Juraj DOMIN – Foto: Ján SEMAN, SNN

Prvé číslo Slovenských národných novín vyšlo pred stoosemdesiatimi rokmi prvého augusta 1845. Ich vydavateľom a šéfredaktorom bol Ľudovít Štúr. Túto významnú slovenskú osobnosť poznáme ako kodifikátora spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia, politika, básnika, najmä však národného buditeľa v 19. storočí. Menej je známy ako novinár. O vzniku Slovenských národných novín zo štúrovského obdobia, o ich prínose i problémoch, ale aj o obnovení vydávania tesne po nežnej revolúcii a aktuálnych starostiach sme sa porozprávali pri stoosemdesiatom výročí ich vzniku so šéfredaktorom vašich a našich Slovenských národných novín Marošom SMOLCOM.

Slovenské národné noviny (SNN) sú periodikom, o ktorom sa učia žiaci a študenti v rámci základných učebných osnov. O čo sa tieto noviny zaslúžili, že sú súčasťou historického slovenského národa?

Tým, že boli prvými politickými novinami vychádzajúcimi na obranu slovenského národa a jeho záujmov v ťažkých časoch rakúskej monarchie. Vydával ich už spomínaný velikán nášho národa Ľudovít Štúr. A v neposlednom rade ponúkali širším slovenským verejným vrstvám pravdivú a kvalitnú žurnalistiku. Právom si získali podporu vtedajších vrstiev slovenskej inteligencie. Dodnes sú mnohé zverejnené články, predovšetkým z pera Ľudovíta Štúra, silným ideovým odkazom, aktuálnym i dnes, a najmä písané kvalitnou žurnalistickou prácou. Preto je správne, že sa mládež s nimi stretáva aj v rámci svojich štúdií, aby sa nezabudlo na tú časť Štúrovej osobnosti, o ktorej sa veľa nehovorí – o tom, aký bol novinár. Podľa mňa patrí medzi najvýznamnejších slovenských žurnalistov v našich moderných dejinách.

Čo bolo ich hlavným poslaním?

Podpora národno-obrodeneckého hnutia v polovici 19. storočia. Keď sa Ľudovít Štúr vracal so svojich štúdií v Halle, dal si tri predsavzatia: vyučovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, stať sa poslancom uhorského snemu a založiť politické noviny Slovákov. Ako vieme, všetky tieto osobné výzvy aj dosiahol. Otázkou vzniku politických novín sa Ľudovít Štúr zaoberal na stretnutiach s českými vlastencami v Prahe a Hradci Králové pri svojom návrate z univerzitných štúdií v lete v roku 1840.

Mimochodom, Štúr ešte počas štúdií ako redaktor a novinár prispieval do chorvátskeho periodika Slavenski jug v Záhrebe, bol spolupracovníkom Danice ilirskej  i českých periodík, ako boli Časopis Českého musea, Květy a Pražské noviny. Pochopil, že ak chce kultúrne, vzdelanostne a národnostne pozdvihnúť utláčaných Slovákov musí svoje národnobuditeľské myšlienky prezentovať širokej slovenskej verejnosti ‒ nielen vzdelaným priateľom, medzi ktorými sa pohyboval. A jediné médium ako komunikačný kanál v tom čase boli periodiká.

Vznik a registrácia Slovenských národných novín neboli jednoduché…

Ľudovít Štúr podal až päť žiadostí, pokiaľ mu rakúske cenzorské úrady povolili ich vydávanie. Zaujímavosťou je, že prvú žiadosť z 29. mája 1842 podal ešte v češtine a bernolákovčine. Tretiu žiadosť, po kodifikácii slovenčiny 21. februára 1843, podal už v slovenskom jazyku. Žiadal o vydávanie novín Slovenskje národňje novini a ich literárnej prílohy Orol tatránski. Po mnohých peripetiách, po jeho policajnom preverovaní a zápasoch za povolenie ich vydávania mu nakoniec panovník Ferdinand V. rozhodnutie o povolení novín signoval 15. januára 1845. V súvislosti s tým pripravoval od marca 1845 vydanie programového Ohlasu, ktorý mal v stručnosti predstaviť náplň novín. Sám Ľudovít Štúr na margo zápasov o noviny lakonicky poznamenal, že si svoje periodikum doslova „vymodlikal“.

Slovenské národné noviny teda vychádzali v slovenčine?

Jednoznačne. Kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia spisovnú reč priblížil všetkým hovorovým skupinám Slovákov na vtedajšom území Horného Uhorska. Urobil tak preto, aby všetci Slováci jazyku ľahko rozumeli. Potom mohol začať národ vzdelávať. A to nielen kultúrne, ale aj politicky. A začať presadzovať svoj politický program – a to väčšie územné i politické práva pre Slovákov v rámci rakúsko-uhorskej monarchie. Noviny i literárna príloha Orol tatranský vychádzali v slovenčine.

 Mal Ľudovít Štúr dôkladne premyslené zriadenie redakcie a vydávanie novín? Uvedomoval si náročnosť takejto práce?

Ľudovít Štúr bol intelektuál, ktorý svojimi názormi aj postojmi predbehol dobu. Okrem toho bol dôsledný v štúdiu i v práci, ktorú vykonával. Projekt novín mal premyslený do posledného detailu. Od svojich redaktorov vyžadoval profesionálny prístup a obetovanie sa pre noviny, teda aj pre myšlienku obrodenia slovenského národa. Niekedy Štúrov až prísny autoritatívny prístup kritizovali jeho stúpenci. Keď dostal oficiálne povolenie vydávať noviny, od marca 1845 začal systematicky na Slovensku, od Bardejova po Bratislavu, i mimo neho organizovať sieť novinových dopisovateľov,  predovšetkým však skupinku stálych redaktorov. Redakciu zriadil vo svojom byte vo Fernalayovom dome na Panskej ulici v Bratislave, ktorý už nestojí.

Ako redaktorov oslovil svojich najbližších z radov štúrovcov. Najprv z kandidátov na miesta redaktorských pomocníkov odstúpil ešte v novembri 1843 Janko Kalinčiak, ktorý odišiel na univerzitné štúdia do Halle a po návrate z nich v lete roku 1845 sa dostal do ostrého osobného konfliktu so Štúrom. Prekvapujúco v máji 1845 rezignoval na ponuku byť Štúrovým pomocníkom v redakcii aj Ján Francisci, reflektujúc na post námestníka profesora na evanjelickom lýceu v Levoči, kde naplánoval založenie ústredia spolkovej Jednoty mládeže slovenskej.

A tak Štúrovi zostali v Bratislave na pomoci ďalší jeho dôverní stúpenci a žiaci, a to Peter Kellner-Hostinský a Bohuš Nosák-Nezabudov. Títo dvaja muži sa práci v SNN doslova obetovali. Hostinský nešiel študovať právo a Nezabudov odmietol lukratívnu ponuku súkromného učiteľa v Pešti. Ostali verní novinám, pritom ledva z nich dokázali vyžiť. V novinách neskôr pôsobili aj jeho mladší brat Janko, Ľ. Dohnány, M. Jurecký, J. Kučera a Štúrova sestra Karolína.

Spomínali ste, že redaktori ledva vyžili z platu redaktora…

Redakcia počas svojej trojročnej existencie musela denne bojovať s nedostatkom finančných zdrojov. Štúr mal predstavu, že si periodikum získa širokú podporu slovenskej verejnosti a bude samofinancovateľné. To sa však nestalo. Predplatiteľov mali niečo vyše štyristo, čo nestačilo na chod redakcie. Štúr i redaktori preto museli zháňať aj iných donorov, aby prežili. Áno, aj nedostatok príjmov bol ekonomickým dôvodom ich skorého zániku v roku 1848. Štúr bol chudobný človek. Nič nevlastnil a mal veľa dlhov. A redakcia bola jedna z príčin jeho záväzkov.

Naznačili ste, že viacerí jeho podporovatelia a stúpenci napokon Štúra kritizovali aj za články, ktoré vychádzali v SNN. Prečo?

Názory na noviny sa polarizovali ‒ osobitne pre jazykovú otázku. Polemické reakcie boli najmä zo strany Jána Kollára a jeho stúpencov, no i v samotnej štúrovskej generácii. Z nej ako jeden z prvých na údajnú opatrnícku líniu novín poukázal a ich politické smerovanie napadol Ján Francisci. Kritizoval Štúra, že sa uzavrel príliš do seba a do svojho úzkeho redakčného kruhu, pričom podľa neho neverí nikomu, iba svojim redaktorom. Franciscimu sa nepáčilo aj to, že Štúr jeho príspevky do novín aktuálne nezaraďoval, korigoval ich alebo vôbec neuverejnil. Výhrady proti obsahu, forme a celkovej línii novín verejne deklaroval aj Janko Kráľ.

Roztrpčený Štúr označil počínanie Francisciho za arogantné, Kráľa dokonca nazval sektárom. Obaja „hriešnici“ však do Štúrových novín aj do ich prílohy naďalej prispievali najmä zásluhou Kellnera. S údajne opatrníckou líniou Slovenských národných novín sa nestotožňovala radikálnejšia skupina štúrovského tábora, ktorá na konci roka 1846 a na začiatku roka 1847 vystúpila s novou kritikou. Tá však nebola namierená proti vodcovskej pozícii Ľudovíta Štúra, preto ju v určitom zmysle možno pokladať za konštruktívnu. Štúrovmu periodiku sa vyčítala absencia ostrejšej politickej obhajoby demokratických ideálov. Samotný Štúr čelil výhradám z údajného autoritatívneho riadenia redakcie a nedostatku jej flexibilnosti.

Neskôr sa mu zazlievalo, že v súvislosti s pokusom o získanie poslaneckého mandátu do uhorského snemu v druhej polovici roka 1847 nadviazal kontakty s predstaviteľmi uhorskej šľachtickej aristokracie, čo údajne determinovalo kompromisy Štúra aj v politickej a novinárskej činnosti. Proti takémuto smerovaniu sa opätovne vyslovili Ján Francisci a Janko Kráľ. Rad Štúrových kritikov sa rozšíril aj o Jozefa Miloslava Hurbana (i z tohto dôvodu začal na jeseň roka 1846 vydávať časopis Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literaturu), Michala Miloslava Hodžu, Karola Kuzmányho či Daniela Gabriela Licharda. Z predstaviteľov katolíckeho tábora mal najväčšie výhrady Ján Miloslav Gerometta, ktorý od roka 1846 prispieval do Orla tatranského.

Väčšina z oponentov Slovenských národných novín však nepoznala Štúrove ťažkosti s cenzúrou, ako aj s reálnou hrozbou finančných pokút, a dokonca so zákazom vydávania novín.

Čo bolo najdôležitejšou prácou, historickým odkazom Slovenských národných novín?

Štúrove úvodníky. Vydal ich vyše tridsať. Zverejnené boli vždy na prvej strane novín ako hlavný redakčný materiál. Nastoľoval v nich problematiku úzko spätú so slovenským národným hnutím, všímal si uhorské a ríšske pomery, komentoval najmä vnútropolitický vývoj, bol autorom historických a národohospodárskych úvah, najmä však závažných politických statí, v ktorých požadoval reformovanie súvekej feudálnej spoločnosti, demokratizáciu verejného života, hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie ľudových vrstiev, predovšetkým chudobných slovenských roľníckych más (Kde leží bieda naša, Naše položenie vlasti, Neopúšťajme sa!, Život domáci a pospolitý). Propagoval proces industrializácie, rozvoj priemyslu a obchodu, súčasne vystupoval proti rozličným feudálnym zákonným obmedzeniam, ktoré proces spriemyselňovania limitovali.

Presadzoval školské a osvetové reformy, zdôrazňoval význam drobnej ľudovýchovnej práce, zakladanie nedeľných škôl, knižníc a spolkov striedmosti. Z osvetového zreteľa Štúr v novinách doslova rozpútal kampaň proti pijanstvu, pričom spoločne s redaktormi poukazoval na negatívne následky pitia prostredníctvom spravodajského servisu, ale uverejňoval i mobilizujúce príklady o mnohorakom význame boja proti alkoholizmu.

Okrem politických tém sa venoval aj súvekej ekonomike, sociálnym otázkam, kultúre, pedagogike a osvete. Celá jeho novinárska práca bola predchnutá láskou k ľudovému základu spoločnosti (Hlas k rodákom, Pospolitosť a jednotlivosť), pričom svoje znalosti a rozhľad v novinových článkoch podával sugestívne a pôsobivo, majstrovsky používal jazyk, aby jeho rady zrozumiteľne, ako aj erudovane pomáhali zlepšiť postavenie ľudových vrstiev. Štúr dbal na to, aby noviny slúžili spravodlivej veci, pričom zdôraznil, že sú založené „na prísnom prisluhovaní spravodlivosti“, aby informovali, vzdelávali a šírili národné povedomie, demokratické i morálne zásady.

Noviny fungovali len tri roky…

Áno. Dôvody zániku sú ekonomické i politické. Ekonomické sme naznačili v nedostatku predplatiteľov. V júni 1848 začal platiť nový tlačový zákon a kaucia na vydávanie tlače sa zvýšila na osemtisíc zlatých, čo redakcia nemala. Politický dôvod bol, že Štúr bol signatárom Žiadostí slovenského národa, vydali na neho zatykač a z Bratislavy musel utiecť do Viedne. Rovnako sa nemohli do redakcie vrátiť ani hlavní redaktori. Aj toto prispelo k ich zániku.

Slovenské národné noviny v roku 1990 začala vydávať Matica slovenská. Tento rok oslávili svoje stoosemdesiate narodeniny. Ako si to pripomínate?

Redaktor Peter Kellner-Hostinský vzal vtedajší archív redakcie a po vzniku Matice slovenskej v roku 1863 ho odovzdal do jej archívu. Preto bolo logické, že po porážke komunistickej totality Matica obnovila vydávanie SNN, ktoré fungujú dodnes. Rovnako ako za čias Štúra i dnes máme ekonomické problémy.

Bez pomoci štátu by sme tlačovú verziu novín nedokázali financovať. Žiaľ, i toto je spoločným menovateľom pôvodných a súčasných novín. Aj Štúr, aj my píšeme v mene zápasu za slovenské národné záujmy, a preto sme terčom mnohých nevyberaných útokov zo strany našich neprajníkov z progresívneho politického spektra. Pri príležitosti stoosemdesiateho výročia ich vzniku som spolu s kolegyňou L. Hancovou z Matice vyrobil dokumentárny vzdelávací film o novinách, ktorý je voľne k dispozícii na youtube kanále SNN – https://www.youtube.com/watch?v=-1bU3z5q4Jo.