Vzdelanie je sebaobrana človeka voči neúspechu, ale aj chudobe

Každý človek i každá spoločnosť chce byť úspešná.  Ľudstvo sníva o spoločnosti, v ktorej bude zabezpečená dôstojnosť, rovnosť a vysoká životná úroveň ľudí, od antických čias. Vládcovia, filozofi, politici často hľadali modely usporiadania vecí verejných tak, aby sa k ideálu ich spoločnosti čo najviac približovali. Problémom však vždy bolo, akými cestami sa k vysnenej spoločnosti dopracovať. Jedni hľadali cestu v diktatúre, iní v osvete a vzdelávaní.

V dejinách nájdeme nespočetne veľa pokusov o dobrý výsledok usporiadania spoločnosti. Dodnes sa však nenašlo všeobecne platné optimálne riešenie. Dodnes nájdeme v každej spoločnosti chudobných, bohatých, veľmi bohatých i strednú vrstvu nachádzajúcu sa medzi týmito hlavnými pólmi.

■ AMERICKÝ MODEL

Americká spoločnosť je považovaná za meritokratickú, čo znamená, že každý, kto chce, kto sa o to usiluje, môže v tejto spoločnosti uspieť. O Amerike minulého storočia sa na dokreslenie tohto princípu zvykne hovoriť príbeh o tom, ako sa chudobný chlapec, ktorý začal s čistením topánok na ulici, vypracoval na milionára. Variantov tohto príbehu je nekonečne veľa. Medzi inými sa ako reálny príklad pripomína príbeh Billa Gatesa, neúspešného študenta vysokej školy. Tieto príbehy sú rozprávané už malým deťom ako model toho, ako možno v živote uspieť aj v tých najhorších podmienkach. Často sa používa model, keď idú americké deti na skusy najskôr do iných podnikov v iných mestách Ameriky, aby si otestovali sily. Na túto filozofiu spoliehania na vlastné sily sa viaže aj fakt, že v americkej škole sa nezvykne odpisovať od spolužiakov. Je to nielen nečestné a nefér, ale ukazuje to na skutočnosť, že mladý človek je nachystaný podvádzať aj neskôr v živote, čo ho poriadne defavorizuje medzi spolužiakmi i v okolí. Prirodzene, aj tam sa nájdu výnimky.

■ ZA KAŽDÚ CENU…

V našich zemepisných šírkach sa nosí iná morálka. Študent nepozerá na svoje schopnosti, svoje predpoklady, svoju pracovitosť, on chce úspech , teda dobrú známku za každú cenu. Aj podvodu, klamstva. Ak by sa u nás pestovala americká filozofia úspechu, asi by neboli také problémy s maturitami, so zatajovaním otázok, zložitým a finančné náročným modelom ich doručovania do škôl tesne pred začatím maturít. Tejto filozofii napokon zodpovedá aj náš model hodnotenia žiakov – tých u nás hodnotíme na základe chýb, ktoré urobia, Američania preferujú hodnotenie na základe toho, koľko študent vie.  V Amerike však platí aj iné pravidlo, ktoré hovorí o tom, že najúspešnejší ľudia majú vynikajúce vzdelanie na tých najlepších a najprestížnejších školách. Medzi nimi má osobitné postavenie Harvard, ktorý odchoval najviac nositeľov Nobelovej ceny, ale aj viacero amerických prezidentov.

■ FAKTOR VZDELANIA

Vzdelanie  všeobecne je významným úspechovým fenoménom človeka. Podľa nedávneho výskumu sa ukázalo, že  spomedzi obyvateľov, ktorí zarábajú ročne menej ako 20-tisíc dolárov, je len osem percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Spomedzi obyvateľov, ktorých ročný príjem je viac ako 100-tisíc dolárov ročne, je až osemdesiatdva percent  vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Pred polstoročím  malo veľký význam pri dosahovaní vzdelania a úspechu človeka v USA vzdelávanie na súkromných školách. Študenti najexluzívnejších súkromných univerzít pochádzali z elitných internátnych súkromných škôl, ktorí predtým študovali na elitných súkromných základných školách. Dnes je situácia zásadne iná. Na jednotlivé školy sa prijímajú študenti oveľa viac na základe schopností uchádzačov o štúdium. Väčšina univerzít v Spojených štátoch teraz prijíma študentov na základe výsledkov celoštátnej skúšky SAT (Scholastic Achievement Test).  Je to skúška schopností, ktorá meria všeobecné predpoklady a schopnosti v matematike a angličtine. Je považovaná za spravodlivý nástroj a cestu prijímania študentov na štúdium.

■ VPLYV BOHATSTVA

Problémom dneška sa však paradoxne stáva pri dosahovaní vzdelania miera bohatstva a materiálneho dostatku rodičov detí. Pri nedávnom meraní kvality školstva PISA sa napríklad na Slovensku ukázalo, že u nás jestvuje najväčšia závislosť medzi sociálnym a materiálnym zázemím dieťaťa a dosiahnutým vzdelaním. Ukázalo sa, že čím žije žiak v chudobnejšej rodine a čím majú jeho rodičia nižšie vzdelanie, tým je nižší predpoklad školáka získať vysoké a kvalitné vzdelanie. Dôležitá je tiež predškolská výchova dieťaťa a príprava na základnú školu povinná pre všetky deti. Platí to napokon aj o Slovensku – pokiaľ sme mali aj my predškolskú výchovu takpovediac ako „povinnú jazdu“ pre deti v predškolskom veku, keď sa trvalo na tom, aby bol aspoň posledný rok pred nástupom do základnej školy povinný, dosahovala kvalita nášho vzdelávacieho systému nadpriemernú úroveň napriek nie príliš vysokému financovaniu. Život s vyšším sociálnym statusom  sa odlišuje od života v chudobnej rodine. Bohatí rodičia s vyšším vzdelaním majú napríklad bohatšiu slovnú zásobu, zvyčajne deťom v detskom veku čítajú. V takýchto rodinách sa častejšie hovorí o tom, čo všetko treba robiť na to, aby človek bol v zamestnaní úspešnejší, dieťaťu je k dispozícii omnoho viac pozitívnych vzorov. V tejto rodine sa dieťa dostáva častejšie do kontaktu so správnymi pravidlami komunikácie, riešenia konfliktov a problémov, častejšie sa stretáva s potrebou ovládania cudzieho jazyka a pod.

■ NAJLEPŠIA INVESTÍCIA

V USA v deväťdesiatych rokoch prepočítali že dolár investovaný do vzdelania sa za desať rokov zúročí na devätnásť dolárov. Faktom je, že ľudia s vyšším vzdelaním majú vyššiu šancu získať zamestnanie, že sú v priemere lepšie platení a majú teda i vyššiu životnú úroveň. To vytvára predpoklady na to, aby aj ich deti dosiahli vyššie a kvalitnejšie vzdelanie. Problémom zostáva, ako dosiahnuť zmenu vzťahu k vzdelaniu u sociálne slabých vrstiev, no najmä ako pomôcť deťom z takýchto rodín eliminovať vplyvy materiálneho a finančného nedostatku v rodinách na kvalitu ich vzdelávania. Sociálny status rodiny, vzťah rodičov k deťom, počet súrodencov, dostatok vedomostí rodičov pri výchove vlastných detí, podpora záujmu o múdrosť, vedomosti, knihy, prístup k informačno-komunikačným technológiám, kvalitná výchova prostredím ‒ to všetko sú činitele, ktoré môžu výrazne ovplyvniť neskorší úspech človeka v živote. Súhrn nefinančných investícií do detí ešte pred ich nástupom do inštitucionálnej výchovy a vzdelávania má, zdá sa, oveľa väčší význam, ako tomu pripisujeme v súčasnosti. Musíme zohľadniť, aby sme ako štát s menším počtom obyvateľov mali viac kvalitne vzdelaných ľudí. Lebo len touto výhodou môžeme eliminovať nedostatok surovín, zdrojov, horšie ekonomické východiská na súťaženie v trhovom svete.

Text a foto:  Ľubomír PAJTINKA