Vyštudovaný filozof a kulturológ PhDr. Lukáš PERNÝ, PhD., je od roka 2022 vedeckým pracovníkom Matice slovenskej (MS), ale aj organizátorom kultúrno-spoločenských a vedeckých podujatí hlavne v bratislavskej pobočke MS. V roku 2023 založil Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, kde rozvíja matičnú činnosť aj do sféry kultúry, umenia a filozofie.
Vediete Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej a pracujete ako vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej. Aké aktivity sa podarilo pripraviť v roku 2025?
– Odbor a ústav majú mnohé prieniky. Môžem teda kombinovať v praxi svoje poznatky na pôde Matice slovenskej a prepájať cez rôzne multižánrové podujatia umenie, filozofiu či dejiny literatúry. Už na začiatku roku kolega Ambrozy organizoval konferenciu k storočnici filozofa Jána Bodnára. Teraz vychádza zborník z minuloročnej konferencie k stodvadsaťročnici spisovateľov a politikov Novomeského a Horvátha. V kontexte dvestodesaťročnice Štúra dominovala štúrovská problematika. S Dr. Moyšovou a doc. Podolanom sme v Martine pripravili podujatie k prezentácii knihy Turcerovej-Devečkovej o Štúrovi, k Štúrovi sme po boku Dr. Skraka pripravili špeciálnu výstavu a vzniklo tiež zaujímavé multižánrové podujatie pocta filmovým Štúrom, ktoré sa odohralo po tradičnom výstupe na Devín. Okrem Štúra sme si v roku 2025 pripomenuli aj Šafárika, a to hneď dvakrát. Jednak v jeho rodisku v kooperácii s D MS v Rožňave a tiež veľkou medzinárodnou konferenciou v Martine, ktorá bola prepojená so VI. kongresom Matíc s účasťou vedcov zo Srbska, z Českej republiky, z Maďarska, zo Slovinska či z Čiernej Hory.
Pripomenuli sme si tiež výročie spisovateľa Františka Hečka a odprezentovali sme novú knihu Ľuba Olacha o Dr. Clementisovi. Nezabudli sme ani na stotridsaťročnicu Mikuláša Galandu či výročie filozofa Samuela Štefana Osuského a literárnych kritikov Matušku a Šmatláka. V minulom roku som venoval veľa času aj na organizáciu kongresu a medzinárodnej konferencie k druhej vlne národného obrodenia. Z podujatia tiež vznikne bilingválny srbsko-slovenský zborník. V kontexte SLÚ MS som tiež pripravil medailóny o osobnostiach ako boli Roy, Ormis, Reuss či Kostra. Pripravili sme aj výstavy Ženy v umení, podujatia k výročiam Ťažkého, Mňačka, Balleka, Kronera, prezentácia knihy Bernolákovci, výstava k osemdesiatemu výročiu SNP či prezentácia výtvarníkov Matice v Štrasburgu a Bruseli.
Mali tieto aktivity aj medzinárodný dosah?
Áno, bolo ich viac. Bol som súčasťou delegácií Matice slovenskej v Srbsku u Lužických Srbov, minulý rok zase v Slovinsku. V tomto kontexte bol tematický aj najnovší Slovanský obzor, ktorý som toho roku mimoriadne zostavil. S Dr. Branislavom Kulíkom sme vo Vojvodine realizovali kulturologický výskum medzi Slovákmi a Srbmi. Prednedávnom som tiež vystúpil na medzinárodnej konferencii Inovative Economic Symposium 2025 s témou komunitarizmu Štúra, Ormisa a Jurkoviča a s pozitívnym ohlasom aj na 3. konferencii Alajosa Bálina v Szegede s témou Vasarely a Slovensko po boku Dr. Skraka. Som hrdý na to, že o Matici vedia aj v Kazachstane – toho roku tam vyšla v ich jazyku štúdia porovnávajúca nášho Štúra a ich Abaja Kunanbajulyho.
Etickým a morálnym poslaním humanisticky zameraného kulturológa je prezentovať svoju kultúru svetu a zbližovať svet s vlastnou kultúrou, teda svetové témy a osobnosti prezentovať na Slovensku a slovenské osobnosti a témy prezentovať svetu. A to všetko s cieľom humanizovať vzťahy medzi národmi prostredníctvom kultúry. A Matica má na tento cieľ mimoriadne možnosti, keďže je pre svetového diváka výkladnou skriňou slovenskej kultúry.
Iniciovali ste aj matičné ocenenia?
Áno, pretože ak máme byť slovami Mináča organizovaná pamäť národa, nemôžeme zabúdať ani na žijúce osobnosti slovenskej kultúry. Inicioval som ceny pre vtedy ešte žijúceho Štefana Kvietika či žijúcu legendu slovenskej kultúry Petra Jaroša. Ocenili sme aj výtvarníka Stanislava Harangozóa či literárnych vedcov Dalimíra Hajka a Jozefa Leikerta.
Aké podujatia plánujete na rok 2026?
Prvým bude spomínaná repríza výstavy Štúr 210, keďže Štúr má tiež stosedemdesiatročnicu úmrtia, ktorá pripadá práve na január. Následne to bude ďalšia autorská výstava matičných výtvarníkov po boku Dr. Skraka v Dome MS v Bratislave. V pláne je prezentácia knihy o Novomeskom a Horváthovi v Prahe s Deanou Jakubiskovou. Veľkým projektom je tiež multižánrová konferencia s témou národné v medzinárodnom. Ďalej to bude vydanie knihy o druhej vlne národného obrodenia ako pokračovanie série Premožitelia času, pričom tretiu časť by som chcel venovať štúrovcom a potencionálne štvrtú ďalším ideovým prúdom v 20. storočí, ako boli davisti, autonomisti, hlasisti. Primárne by som sa však chcel zamerať na približovanie činnosti Matice slovenskej a slovenskej kultúry Európe a svetu, pretože máme veľa osobností so skutočne svetovými parametrami.
Zhováral sa Pavol JAVORSKÝ – Foto: archív SNN
