UBS Group AG je švajčiarska banka, ktorá zároveň je najväčším správcom majetku na svete. Podľa jej správy Global Wealth Report 2025 má Slovensko celosvetovo najnižšiu príjmovú nerovnosť, aj keď ju subjektívne evidujeme všade okolo nás. Spomínaná banka odhaduje, že milionárske domácnosti vlastnia takmer polovicu všetkého osobného bohatstva na celom svete. Meraniu rozdielov v príjmoch sa venoval taliansky vedec Corrado Gini, podľa ktorého je pomenovaný tzv. Giniho koeficient.
Jeho hodnota sa pohybuje od nuly, čo znamená absolútna rovnosť príjmov, po jeden, čo je absolútna nerovnosť príjmov. S Giniho koeficientom pracujú aj ďalšie inštitúcie, napríklad Svetová banka alebo Eurostat. Napriek rôznym metodikám Slovensko sa radí u všetkých medzi krajiny s najnižšími rozdielmi v príjmoch alebo bohatstve. V EÚ bola podľa Eurostatu v roku 2023 priemerná hodnota Giniho koeficientu 0,296, pričom Slovensko dosiahlo najnižšiu hodnotu 0,216. Najväčšie rozdiely sú v južných krajinách, ako je Bulharsko, Taliansko, Španielsko a Grécko.
Podľa prepočtov UBS krajinami s najväčšími príjmovými nerovnosťami sú Brazília, Rusko, Juhoafrická republika, Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia, nasledované Švédskom, USA, Indiou a Tureckom. Všetky majú koeficient nad 0,7. Slovensko má rekordne nízky koeficient 0,38. UBS všeobecne zdôvodňuje príjmové rovnostárstvo v krajinách, ako je Slovensko, Slovinsko, Bielorusko, Belgicko a Japonsko tendenciou týchto štátov udržiavať politickými opatreniami robustné siete sociálneho zabezpečenia a relatívne vysoké úspory v domácnostiach, ktoré vyrovnávajú príjmovú úroveň. Najväčšie rozdiely medzi príjmami sú v Bratislavskom kraji, kde metodikou porovnávania hrubých miezd Giniho koeficient dosiahol hodnotu 0,31 a najmenšie v Prešovskom kraji s hodnotou 0,23. Celé Slovensko má touto metodikou koeficient 0,28.
Dosiahnuť absolútnu sociálnu spravodlivosť a rovnomernosť príjmov je, samozrejme, nemožné. Rôzna úroveň príjmov je spôsobená nielen vzdelaním, vekom, praxou zamestnanca, ale aj jeho rodinným zázemím, počtom a vekom detí a najmä možnosťami, ktoré ponúka národné hospodárstvo toho-ktorého štátu alebo kraja. V praxi na Slovensku sú dnes rozdielne politické názory na relatívnu rovnomernosť príjmov a tým ovplyvnenú životnú úroveň obyvateľov pri súčasnej potrebe konsolidácie finančnej situácie štátu. Kým vládne strany deklarujú udržanie a zvyšovanie sociálnych opatrení pre príjmovo najslabšie skupiny občanov v mene zásad sociálnej demokracie alebo ľudského sociálneho cítenia, rôzne manifesty a vyhlásenia z radov opozície hlásajú potrebu redukovania sociálnych príspevkov.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
