Chýba dokument národnostnej politiky

Zhováral sa Juraj DOMIN ‒ Foto: Archív 

Expertka zaoberajúca sa slovensko-maďarskými vzťahmi a matičiarka Margaréta VYŠNÁ verejne upozornila, že na území zvrchovanej Slovenskej republiky sa 23. marca 2025 konala iredentistická akcia v kaštieli v Borši v okrese Trebišov pri príležitosti 349. narodením Františka II. Rákociho.

Poukázali ste na spomienkové podujatie na východe Slovenska, ktoré nesie znaky iredenty. Akým spôsobom táto akcia ohrozuje územnú  celistvosť Slovenskej republiky? 

Viete si predstaviť, že by vláda Slovenskej republiky pri príležitosti štátneho sviatku organizovala napríklad v Blatnohrade v Maďarsku celoštátnu slávnosť a pozvážala tam všetkých Slovanov zo strednej Európy? Pochodovali by tam slovenské deti so slovenskými vlajkami, hrala vojenská kapela, viali slovenské revolučné vlajky z rokov 1848 ‒ 1849, hlásal by sa boj za slovenskú nezávislosť a slobodu pre slovenskú menšinu v Maďarsku.

Takáto bola oslava narodenín Rákociho, len v opačnom garde. Bola to jasná maďarská polovojenská provokácia. Samotné podujatie neohrozuje slovenskú štátnosť, ale v súvislosti s ďalšími masovými, systematickými a cielenými akciami skutočne zásadne ohrozuje územnú celistvosť. Dovolím si dnes už tvrdiť, že ide o nacionalistické hnutie národnostnej menšiny na Slovensku a v ďalších štátoch bývalého Uhorska riadené priamo Budapešťou. Postupuje podľa maďarského dokumentu Koncepcia karpatskej vlasti 2014 ‒ 2030 na ekonomické, hospodárske a politické ovládnutie územia historického Uhorska Maďarskom.

Na jej realizáciu sú každoročne vyčlenené milióny eur. Zriadili stovky inštitúcií a vyriešili aj návratnosť investícií, času a námahy. V koncepcii sa uvádza: „Do roka 2030 je cieľom, aby maďarské komunity v zahraničí v Karpatskej kotline mohli mať v čo najväčšej miere zaručenú jazykovú, vzdelávaciu, kultúrnu, hospodársku a administratívnu samosprávu, a to aj prostredníctvom realizácie územnej autonómie v priestore Karpatskej kotliny pre Sedmohradsko, Vojvodinu, felvidék. Maďarské národnostné spoločenstvá, ktoré sa rozširujú a samospravujú, budú čeliť oveľa menším prekážkam pri dosahovaní maďarskej národnostnej integrácie v Karpatskej kotline.“ Koncepcia sa viditeľne a hmatateľne napĺňa.

Aké ďalšie aktivity vykonáva podľa vás maďarská iredenta na území Slovenskej republiky?        

Ide najmä o činnosť mimovládnych organizácií, platených zo štátneho fondu Slovenskej republiky pre kultúru národnostných menšín, samosprávnych a obecných fondov, maďarskej vlády aj podnikateľov. Aj  činnosť menšinových politikov, cirkvi, samospráv, škôl, zdravotníckych, športových a kultúrnych zariadení. Riadené sú z jedného centra s jediným cieľom.

Vystupujú pod heslami „bez hraníc“, napríklad literatúra, tance, mesto atď., „patríme k sebe“, „spolupatričnosť“, „národné zjednotenie“ a podobne. Postavili desiatky pamätníkov, často aj s účasťou samospráv, odsúdenému menšinovému politikovi ČSR J. Esterházimu za vlastizradu a špionážnu spoluprácu s nacistickým Nemeckom a nacistickým Maďarskom aj za pripojenie juhu Slovenska k Maďarsku. Na juhu Slovenska vytvárajú politické ohniská s iredentistickým správaním.

Riadia stovky samospráv a škôl na Slovensku. Postupne potajomky „kradnú“ slovenských voličov zjednodušeným udeľovaním maďarského občianstva, prepájajú zdravotnícke, športové a kultúrne zariadenia s maďarskými tak, aby sa stali od neho závislé. Budujú dopravné prepojenia na slovensko-maďarských hraniciach, riadia podnikateľov, poľnohospodárov, skupujú pôdu a nehnuteľnosti, a tak realizujú množstvo ďalších revizionistických činností. Ale ako sa hovorí, dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije.

Sú to vážne konania. Ako sa na to pozerá slovenský štát? Aké kroky by mala v tomto smere podniknúť naša vláda?                                           

Situácia sa musí riešiť systematicky a cielene. Jednoznačne by mal vzniknúť poradný orgán vlády Slovenskej republiky, ktorý by sa zaoberal slovensko-maďarskými vzťahmi na princípe práva, ochrany, záujmov, autority a suverenity, ktorý by navrhol aj ďalší postup. A treba prijať dokument národnostnej politiky Slovenska.

Upozornili ste tiež, že mimoparlamentná maďarská politická strana Aliancia ‒ Szövetség predstavila svoj volebný program, ktorý má v konečnom dôsledku ustanoviť územnú autonómiu na južnom Slovensku. Akým spôsobom to chce dosiahnuť?

Je verejne známe, že sa má prijať zákon o postavení národnostných menšín, ktorý pripraví právne prostredie pre akúkoľvek formu autonómie ‒ školskú, efektívnejšiu kultúrnu, cirkevnú atď. Už samotné schválenie zákona bude právna príprava na autonómiu, čo by bol nový a závažný precedens v oblasti ohrozenia našej štátnosti. Zatiaľ naň nemala odvahu žiadna vláda Slovenskej republiky. Pôjde aj o politický tlak, nedostatočné národné sebavedomie, neznalosť cudzích záujmov, neochota konať v prospech ochrany Slovenskej republiky aj za cenu rizika konfliktu.

Mnoho etnických Maďarov má svojich predkov, ktorí nemajú maďarský pôvod. Ako vnímate tento paradox?

To je nepodstatné, všetko prebíja dlhodobá propaganda a podprahová manipulácia. Maďarsko má na to množstvo nástrojov a už dlho nemá zo slovenskej strany nijaké prekážky, ba práve naopak. Vidíme, že sa tak deje aj v iných súvislostiach naprieč celým Slovenskom. Všetci sme Slováci, ale prečo polovici Slovákov je bližší kabát ako košeľa?

Ako môže Slovenská republika integrovať občanov maďarskej národnosti, aby prestali uvažovať o obnovení takzvaného Veľkého Maďarska?

 Ak tomu chceme položiť pevné základy, treba začať od seba. To, čo sa deje na juhu Slovenska, je vinou predovšetkým nás všetkých a doterajších politikov Slovenskej republiky. Cudzí predstavitelia si nás budú vážiť, brať nás ako rovnocenných partnerov a nebudú mať taký veľký záujem o našu „zlatú priadku“ vtedy, ak budeme mať národné sebavedomie, dostatočne chrániť svoj štát, štátnosť, obyvateľov, kultúru, trvalo vychovávať deti k slovenským hodnotám, nepripustiť západné tzv. hodnoty, teda ak prejavíme svoju vlastnú vnútornú silu. Inak sme pre nich objekt hodný opovrhnutia a ovládnutia.